Najvyšší súd 2 Cdo 79/2009 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky N., so sídlom v L., zastúpenej JUDr. R. G., advokátom, v L., proti odporkyni
MUDr. J. W., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. J. S., advokátom v L., o náhradu škody,
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 15 C 179/2006, o dovolaní
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. novembra 2008 sp. zn.
17 Co 192/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania
127,44 € k rukám JUDr. R. G. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 5. mája 2008 č. k. 15 C 179/2006–251
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 167 451,-- Sk so 6 % ročným úrokom
z omeškania od 1.9.2005 do zaplatenia, trovy konania 68 246,-- Sk k rukám právneho
zástupcu a na účet súdu 680,-- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že
odporkyňa ako riaditeľka právneho predchodcu navrhovateľa (N.) zodpovedá za škodu
vzniknutú nesprávnym platovým zaradením ekonomického námestníka Ing. B. podľa
osobitnej stupnice platových taríf zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby podľa prílohy
č. 4 zákona č. 313/2001 Z.z. a následne s účinnosťou od 1.1.2004 podľa prílohy č. 5 zákona č.
553/2003 Z.z. pri plnení pracovných úloh vo výške 91 151,-- Sk (za obdobie od 1.8.2003 do
31.3.2004). Zmenou organizačnej štruktúry právneho predchodcu navrhovateľky vykonanou
odporkyňou bolo s účinnosťou od 1.8.2003 do podriadenosti ekonomického námestníka 2 Cdo 79/2009
zaradené oddelenie liečebnej výživy a stravovania a v rámci neho vedúca diétna sestra, ktorá
je zdravotníckym zamestnancom (odmeňovaným podľa osobitnej stupnice platových taríf).
Táto zmena (doplnok č. 3 k organizačnému poriadku) je v rozpore so záväzným odborným
usmernením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie liečebnej
výživy chorých, ktoré bolo vydané 27.7.1998 pod č. 1685/1998 – a s účinnosťou od 1.9.1998
a uverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR. Záväznosť usmernenia vyplýva
z jeho čl. 7a v čl. 1 ods. 2 kde sa konštatuje, že oddelenie liečebnej výživy a stravovania je
priamo podriadené námestníkovi pre liečebno-preventívnu starostlivosť a nie ekonomickému
námestníkovi. Keďže odporkyňa rozhodla o začlenení oddelenia liečebnej výživy
a stravovania pod priamu podriadenosť ekonomického námestníka v rozpore s vtedy platným
a záväzným usmernením Ministerstva zdravotníctva SR a nesprávne mu bola podriadená
vedúca diétna sestra, bol síce zaradený v správnom platovom stupni 9 a v správnej platovej
triede 11, ale podľa nesprávnej stupnice platových taríf (správne mal byť odmeňovaný podľa
základnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 3 zákona č. 313/2001 Z.z.
a s účinnosťou od 1.1.2004 podľa základnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 3
zákona č. 553/2003 Z.z.). Výška škody spôsobenej porušením uvedených povinností
odporkyňou nepresahuje sumu rovnajúcu sa trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku
(pred porušením). Toto obmedzenie však neplatí pre škodu vzniknutú v období od 1.8.2003
do 31.12.2003, kedy je povinná nahradiť skutočnú škodu (§ 13 ods. 1 zákona
č. 313/2001 Z.z.). Odporkyňa tiež zodpovedá za škodu vzniknutú vyplatením odmien
ekonomickému námestníkovi za obdobie od mája 2003 do augusta 2003 uplatňovanej
vo výške 76 300,-- Sk (30 000,-- Sk dobrovoľne zaplatila), pretože činnosť, za ktorú mu boli
odmeny priznané a vyplatené, bola predmetom jeho pracovnej náplne, spočívajúcej
v rozborovej a koncepčnej činnosti, vyhodnocovaní výsledkov a príprave podkladov
pre rozhodovanie (dôvodná bola len odmena za vypracovanie analýzy hospodárenia
navrhovateľky za roky 1998 – 2002). Za nedôvodnú považoval námietku premlčania
vznesenú odporkyňou, pretože jej prehlásenie zo 17.5.2004 má všetky zákonom požadované
náležitosti uznania dlhu čo do dôvodu aj výšky. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. novembra 2008 sp. zn.
17 Co 192/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľke sumu 167 451,-- Sk s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania zmenil
tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 76 300,-- Sk spolu so 6 % ročným 2 Cdo 79/2009
úrokom z omeškania (ročne), za dobu omeškania od 1.9.2005 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti o zaplatenie sumy 91 151,-- Sk s príslušenstvom návrh zamietol. Navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 6 225,-- Sk k rukám právneho zástupcu
a na účet súdu 370,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že odborné
posúdenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, z porušenia ktorého vyvodzoval
prvostupňový súd zodpovednosť odporkyne za škodu uplatňovanú navrhovateľkou
(nesprávne vyplatená mzda ekonomickému námestníkovi), nemá všeobecne záväzný
(normatívny) charakter, ale má len usmerňujúci charakter (nebolo vydané vo forme nariadenia
alebo aspoň výnosu či opatrenia). Preto jeho nerešpektovanie zo strany odporkyne (nebola
ani v priamej riadiacej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR) nie je možno považovať
za porušenie právnej povinnosti, z ktorého dôvodu nemôže zodpovedať za škodu uplatňovanú
navrhovateľkou z tohto titulu. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym záverom
prvostupňového súdu týkajúcim sa zodpovednosti odporkyne za škodu (vo výške
76 300,-- Sk) vzniknutú nesprávnym vyplatením odmien ekonomickému námestníkovi
(v rozpore s § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 313/2001 Z.z.) a jeho odôvodnením, na ktoré
v podrobnostiach poukázal. Tiež s právnym záverom o nedôvodnosti námietky premlčania
a platnosti uznania dlhu odporkyňou. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. (zrejme nedopatrením uvedený § 141 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie
odvolacieho súdu týkajúce sa škody vzniknutej nesprávnym vyplatením odmien, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za nepochybné, že v danom období
ekonomický námestník plnil osobitne významné pracovné úlohy a podieľal sa aktívne
na zvýšení výnosov získaných príspevkovou organizáciou, ktorou právny predchodca
navrhovateľky bol, čoho dôkazom je hospodársky výsledok. Bolo preto v jej plnej
kompetencii poskytnúť mu odmenu a nemôže ísť o škodný následok pre navrhovateľku.
Podľa jej názoru k pochybeniu došlo aj pri posúdení námietky premlčania a platnosti
prehlásenia (uznanie dlhu ).
Navrhovateľka navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť a priznať jej
špecifikovanú náhradu trov dovolacieho konania.
2 Cdo 79/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a Ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Z porovnania rozsudkov prvostupňového súdu a odvolacieho súdu je zrejmé, že
napriek použitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd v skutočnosti
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľke 76 300,-- Sk (s príslušenstvom) a zmenil ho len vo výroku o uložení
povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke 91 151,-- Sk (s príslušenstvom) tak, že v tejto
časti návrh zamietol. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmeňujúci výrok rozsudku
súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať iba taký výrok rozsudku, ktorým odvolací
súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim
iným rozhodnutím vo veci samej. V porovnaní s výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu
musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej (R 12/1994). Z uvedeného vyplýva, že
rozhodujúcim nie je formálne hľadisko, t.j. ako odvolací súd označil výrok svojho
rozhodnutia, ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania oboch výrokov rozsudku je
vyššie uvedená odlišnosť.
2 Cdo 79/2009
Pokiaľ sa teda týka rozhodnutia napadnutej v časti, ktorou bol v skutočnosti potvrdený
(v časti) vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa (t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia
76 300,-- Sk) nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 1 O.s.p., ale
potvrdzujúci, v ktorom odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné, a preto
dovolanie odporkyne ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. prípustné nie je. Dovolanie nie je prípustné
ani podľa § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či to už
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil a dovolateľka ju ani nenamietala.
Pokiaľ odporkyňa namietala, že rozsudok odvolacieho súdu (v uvedenej potvrdzujúcej
časti) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia odporkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), odporkyňou vytýkané skutočnosti by mali za následok 2 Cdo 79/2009
vecnú nesprávnosť rozsudku v uvedenej napadnutej časti, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil
správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné (o taký prípad v uvedenej napadnute časti nešlo).
Pokiaľ ide o dovolanie odporkyne proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti t.j. v časti uloženia povinnosti
odporkyne zaplatiť sumu 91 151,-- Sk tak, že v tejto časti návrh (s príslušenstvom) zamietol,
je dovolanie v tejto časti procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p), avšak preskúmaniu tohto
výroku rozsudku odvolacieho súdu bráni jeho subjektívna neprípustnosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v tejto súvislosti na to, že prípustnosť
dovolania má vo všeobecnosti nielen objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaže na
osobu konkrétneho dovolateľa a odráža stav jeho procesnej ujmy (ujmy dopadajúcej na jeho
osobné pomery). Tá sa prejavuje v porovnaní najpriaznivejšieho výsledku, ktorý odvolací súd
pre tohto účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý rozhodnutím
skutočne založil. Z povahy dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že
oprávnenie na jeho podanie svedčí účastníkovi, v ktorého neprospech toto porovnanie
vyznieva. V predmetnej veci táto subjektívna stránka dovolania nie je splnená, keďže
odvolací súd vo svojom rozhodnutí vo veci samej v uvedenej časti rozhodol v prospech
dovolateľa (návrh v tejto uplatňovanej časti zamietol).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej preto priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon 2 Cdo 79/2009
právnej pomoci, ktorú poskytol advokát navrhovateľke vypracovaním písomného vyjadrenia
k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) vo výške 101,25 €, čo spolu
s režijným paušálom 6,95 € a 19 % DPH z priznanej odmeny predstavuje spolu 127,44 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská