2 Cdo 78/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky v právnej veci   žalobcu   L., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému D. K.,

bývajúcemu S., o zaplatenie 14,94 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. 1 Ro 108/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 28. augusta 2013 sp. zn. 12 Co 214/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 14. mája 2013 č. k. 1 Ro 108/2013-7 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].  

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto veci

podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale

odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho žalobcovi. Takýto

postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky už v niektorých prípadoch (viď nález z 2. júna

2008 sp. zn. II. ÚS 148/08) označil za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného

postupu dopustil, uložil, aby v ďalšom vychádzal z toho, že právne účinky podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého

stupňa to v danom prípade nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné 2   2 Cdo 78/2014

predpoklady pre tento postup; poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho

vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.  

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 28. augusta 2013  

sp. zn. 12 Co 214/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Uviedol, že návrhom

na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa žalobca domáhal zaplatenia

dosiaľ nezaplateného koncesionárskeho poplatku; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa

bol tento návrh podaný v roku 2013. Aby bolo možné vychádzať z toho, že konanie začalo už

v roku 2006, bol žalobca povinný preukázať, že návrh s dátumom vyhotovenia v roku 2006 je

totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2013. Žalobca to ale nepreukázal. Správne bol

preto súdom prvého stupňa vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €

(položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona  

č. 71/1992 Zb.) v lehote 10 dní a poučený, že ak poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví (§ 10

ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Keďže žalobca napriek tomu poplatok nezaplatil, súd prvého

stupňa konanie správne zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie s tým, že mu v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal

už v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jeho podanie na DVD nosiči

bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie

konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh  

na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené  

z   dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti

žalobcovi pred súdom konať. So zreteľom na to žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho 3   2 Cdo 78/2014

istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 5/2014,  

2 Cdo 15/2014, 2 Cdo 35/2014, 2 Cdo 333/2013, 2 Cdo 430/2013, 2 Cdo 432/2013,  

2 Cdo 434/2013, 2 Cdo 465/2013, 2 Cdo 450/2013, 3 Cdo 410/2013, 3 Cdo 435/2013,  

3 Cdo 445/2013, 4 Cdo 5/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 80/2014, 7 Cdo 46/2014,  

8 Cdo 47/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už

ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.  

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová