UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne P. N., bývajúcej v W., zastúpenej Mgr. Milanom Vallom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 43, proti žalovanej F.A.M.E., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Markova č. 7, o zaplatenie 26,02 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50 C 354/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017 sp. zn. 5 Co 493/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. apríla 2013 č. k. 50 C 354/2011-245 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“) po čiastočnom zastavení konania (v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 € a uloženia povinnosti písomne sa ospravedlniť vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/) G. D., zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia stravného vo výške 26,02 € s prísl. za účasť na kurze, organizovanom žalovanou v rámci projektu financovaného Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR a EÚ pod názvom Rovnaké šance na trhu práce s podporou vzdelávania a aktívnej politiky zamestnanosti pre znevýhodnené osoby. Žalovanej strane priznal náhradu trov konania. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. septembra 2017 č. k. 5 Co 493/2013-279 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie elektronicky súdu prvej inštancie dňa 1. marca 2018 (č. l. 295 a nasl.) následne autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. l. 310 a nasl. spisu). 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) najskôr skúmal procesné podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné. 5. Podľa § 427 ods. 1 CSP sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
6. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
7. V preskúmavanej veci mal dovolací súd za preukázané, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené dovolateľke dňa 29. decembra 2017.
8. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu súdu prvej inštancie zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017 sp. zn. 5 Co 493/2013, bolo doručené žalobkyni 29. decembra 2017. Keďže koniec dvojmesačnej dovolacej lehoty by pripadol na deň 29. februára 2018, ktorého v danom mesiaci nebolo, bol posledným dňom dovolacej lehoty v zmysle § 121 ods. 3 CSP posledný deň tohto mesiaca, a to 28. február 2018. Dovolanie žalobkyne ale bolo elektronicky zaslané súdu prvej inštancie až 1. marca 2018, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. 9. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 10. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.