Najvyšší súd
2 Cdo 76/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R. R., bývajúcej v B., zastúpenej spoločnosťou A., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ S. P., bývajúcej v B., 2/ S. V., bývajúcej v B., obe zastúpené JUDr. Z. O., advokátkou v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 14 C 155/1994, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 9. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 180/2011, 4 Co 181/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania, ktoré
tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 95,76 € do rúk alebo na účet JUDr. Z. O. do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. februára 2011 č.k. 14 C 155/1994-550 určil,
že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne R. R. a neb. P. V. patria
nehnuteľnosti zapísané v KN pre k. ú. H. na LV č. X., parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere
X. m2, parc. č. X. - zastavaná plocha a dvor o výmere X. m2, parc. č. X. - rodinný dom č. X.
o výmere X. m2 a parc. č. X. - záhrada o výmere X. m2 v hodnote 12 043,49 €, zostatok
pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 26 351,67 € (79 387,52 Sk), zostatok pôžičky F.
k 18.11.1991 278,83 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 484,56 €. Súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne predmetné nehnuteľnosti zapísané v KN pre k. ú. H. na LV č. X.
v hodnote 12 043,49 €, zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. 13 175,83 €,
zostatok pôžičky F. k 18.11.1991 v X. 139,41 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 v X.
v sume 242,25 €. Ďalej súd určil, že do dedičstva po nebohom P. V. zomr. X. patria: aktíva – suma 6 021,74 € titulom hodnoty X. z vyššie uvedených nehnuteľností, pasíva: zostatok
pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. 13 175,83 €, zostatok pôžičky F. k 18.11.1991 v X.
139,41 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 v X. v sume 242,25 €. Vo zvyšku súd návrh
zamietol.
Okresný súd Bratislava I opravným uznesením z 31. marca 2011 č.k.
14 C 155/1994-569 opravil bod 2. v poradí prvého výroku rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 9. februára 2011 č.k. 14 C 155/1994-550 tak, že výrok: „2. zostatok pôžičky
vedenej v S. k 18.11.1991 bol 26.351,67 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky
vedenej v S. k 18.11.1991 bol 2 635,18 € (79 387,52 Sk). Súd ďalej opravil bod 2. v poradí
druhého výroku rozsudku tak, že výrok:,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991
v X. vo výške 13 175,83 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S.
k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Súd opravil bod 2. pasíva v poradí tretieho výroku
rozsudku tak, že výrok:,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške
13 175,83 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo
výške 1 317,59 €. Súd opravil aj odôvodnenie rozsudku na 8. strane 2 odsek bod 2 nasledovne
tak, že výrok: „2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 bol 26 351,67 €“ t.j. výrok
správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 bol 2 635,18 € (79 387,52 Sk).
Súd opravil odôvodnenie rozsudku na 9. strane 1 odsek bod 2 nasledovne tak, že výrok:
,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83 €“ t.j. výrok
správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Súd
opravil odôvodnenie rozsudku na 9. strane 3 odsek pasíva bod 2 nasledovne tak, že výrok :
,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83 €“ t.j. výrok správne
znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Zároveň
vyslovil, že v ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený. Rozhodnutie odôvodnil poukazom
na § 164 O.s.p. Uviedol, že pri písaní výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti
spočívajúcej v uvedení nesprávneho prepočtu výšky zostatku pôžičky v S. k 18.11.1991 do
meny euro s tým, že došlo k pochybeniu v poradí desatinnej čiarky, čím došlo k zmene sumy.
V predmetnom rozsudku bolo v rámci výpočtu vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne zosnulého žalovaného pod bodom 2. uvedené, že zostatok pôžičky
vedenej v S. ku dňu 18.11.1991 bol 26 351,67 € (79 387,52 Sk). V danom prípade došlo
k zlému prepočtu sumy zostatku pôžičky do meny euro, pričom správne mala byť uvedená
výška zostatku 2 635,18 € (79 387,52 Sk). Táto chyba v počítaní sa následne prejavila aj pri
výpočte polovice zostatku pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991. Taktiež vo výroku rozsudku, v ktorom súd určil pasíva patriace do dedičstva po nebohom P. V. došlo k uvedeniu
nesprávnej výšky zostatku pôžičky vedenej v S. ku dňu 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83
€, pričom správne mala byť uvedená suma 1 375,59 €.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne (proti opravnému uzneseniu)
a žalovaných (proti rozsudku) rozsudkom z 9. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 180/2011,
4 Co 181/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením.
Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolanie žalovaných pokladal za nedôvodné. Pokiaľ išlo o odvolanie žalobkyne,
uviedol, že jej námietka, že bola uvedená do omylu vzhľadom na vyhlásenie rozsudku nebola
dôvodná, pretože za sumami v Euro boli súčasne uvedené tieto sumy v zátvorke v Sk a už tu
bol zrejmý rozpor medzi sumou v Sk a sumou v prepočte na Euro (sume 79 387,52 Sk
nezodpovedala suma 26 351,67 €, ale suma 2 625,18 €). Pritom zo zisteného skutkového
stavu bolo nepochybné, že zostatok pôžičky v S. ku dňu 18.11.1991 bol 79 387,52 Sk, čo
predstavuje 2 635,18 €), rovnako došlo k posunutiu desatinnej čiarky pri sume 1 317,59 €.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (v časti
výroku, ktorým bolo potvrdené opravné uznesenie). Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho
súdu tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa bez opravného uznesenia. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z § 237 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Uviedla, že rozhodnutie nebolo potrebné opravovať uznesením, pretože bolo správne.
Uviedla, že nešlo o zrejmú nesprávnosť v písaní výroku a uvedenie nesprávneho prepočtu.
Rozsudok, ako bol vyhlásený, tak jej bol aj doručený a preto nepodala voči nemu ani
odvolanie. Opravné uznesenie pokladá za nezrozumiteľné, nečitateľné a nepreskúmateľné.
Žalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalobkyne odmietnuť a priznať im náhradu trov
dovolacieho konania, ktoré vyčíslili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená
v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Výrok rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení opravného uznesenia nestráca povahu
uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), aj keď tvoril súčasť výrokovej časti rozsudku.
Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie podľa § 239 O.s.p. nie je prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí
niektorou z nich. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237
O.s.p. namietala, bližšie ich, okrem nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nekonkretizovala a vady
v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľka namietala, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia pokiaľ išlo
o opravné uznesenie. Dovolací súd sa osobitne zaoberal touto námietkou žalobkyne.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že
v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré vydal opravné uznesenie a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil (aj so zreteľom na obsah odvolania žalobkyne). Ich rozhodnutia
nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože
súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných
ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).
Dovolateľka v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii
tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;
o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
Záverom dovolací súd k námietke dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby –
vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu z 22. marca 2012 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, lebo
nejde o vyjadrenie k rozhodnutiu vo veci samej). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento
úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 6, § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 80,50 € (jeden
klient 40,25 €, dvaja klienti 80,50 €), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3
vyhlášky (t.j. 7,63 €, pri dvoch klientoch 15,26 €)] predstavuje spolu 95,76 €. Dovolací súd
v súlade s ustálenou praxou nepriznal náhradu za prevzatie a prípravu zastúpenia, lebo
JUDr. Z. O. žalované 1/ a 2 / zastupovala už v konaní pred odvolacím súdom ako aj súdom
prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. marca 2013
Za správnosť vyhotovenia : JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
Jarmila Uhlířová predseda senátu