Najvyšší súd  

2 Cdo 76/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R. R., bývajúcej v B., zastúpenej spoločnosťou A., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ S. P., bývajúcej v B.,   2/ S. V., bývajúcej v B., obe zastúpené JUDr. Z. O., advokátkou v B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod  

sp. zn. 14 C 155/1994, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

z 9. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 180/2011, 4 Co 181/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania, ktoré

tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 95,76 € do rúk alebo na účet JUDr. Z. O. do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. februára 2011 č.k. 14 C 155/1994-550 určil,

že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne R. R. a neb. P. V. patria

nehnuteľnosti zapísané v KN pre k. ú. H. na LV č. X., parc. č. X. - zastavaná plocha o výmere

X. m2, parc. č. X. - zastavaná plocha a dvor o výmere X. m2, parc. č. X. - rodinný dom č. X.  

o výmere X. m2 a parc. č. X. - záhrada o výmere X. m2 v hodnote 12 043,49 €, zostatok

pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 26 351,67 € (79 387,52 Sk), zostatok pôžičky F.  

k 18.11.1991 278,83 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 484,56 €. Súd prikázal do výlučného

vlastníctva žalobkyne predmetné nehnuteľnosti zapísané v KN pre k. ú. H. na LV č. X.  

v hodnote 12 043,49 €, zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. 13 175,83 €,

zostatok pôžičky F. k 18.11.1991 v X. 139,41 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 v X.  

v sume 242,25 €. Ďalej súd určil, že do dedičstva po nebohom P. V. zomr. X. patria: aktíva – suma 6 021,74 € titulom hodnoty X. z vyššie uvedených nehnuteľností, pasíva: zostatok

pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. 13 175,83 €, zostatok pôžičky F. k 18.11.1991 v X.

139,41 €, zostatok pôžičky k 18.11.1991 v X. v sume 242,25 €. Vo zvyšku súd návrh

zamietol.

Okresný súd Bratislava I   opravným uznesením z   31. marca 2011 č.k.  

14 C 155/1994-569 opravil bod 2. v poradí prvého výroku rozsudku Okresného súdu

Bratislava I z 9. februára 2011 č.k. 14 C 155/1994-550 tak, že výrok: „2. zostatok pôžičky

vedenej v S. k 18.11.1991 bol 26.351,67 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky

vedenej v S. k 18.11.1991 bol 2 635,18 € (79 387,52 Sk). Súd ďalej opravil bod 2. v poradí

druhého výroku rozsudku tak, že výrok:,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991

v   X.   vo   výške 13 175,83 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S.  

k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Súd opravil bod 2. pasíva v poradí tretieho výroku

rozsudku tak, že výrok:,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške  

13 175,83 €“ t.j. výrok správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo

výške 1 317,59 €. Súd opravil aj odôvodnenie rozsudku na 8. strane 2 odsek bod 2 nasledovne

tak, že výrok: „2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 bol 26 351,67 €“ t.j. výrok

správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 bol 2 635,18 € (79 387,52 Sk).

Súd opravil odôvodnenie rozsudku na 9. strane 1 odsek bod 2 nasledovne tak, že výrok:  

,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83 €“ t.j. výrok

správne znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Súd

opravil odôvodnenie rozsudku na 9. strane 3 odsek pasíva bod 2 nasledovne tak, že výrok :

,,2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83 €“ t.j. výrok správne

znie: 2. zostatok pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991 v X. vo výške 1 317,59 €. Zároveň

vyslovil, že v ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený. Rozhodnutie odôvodnil poukazom

na § 164 O.s.p. Uviedol, že pri písaní výroku rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti

spočívajúcej v uvedení nesprávneho prepočtu výšky zostatku pôžičky v S. k 18.11.1991 do

meny euro s tým, že došlo k pochybeniu v poradí desatinnej čiarky, čím došlo k zmene sumy.

V predmetnom rozsudku bolo v rámci výpočtu vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne zosnulého žalovaného pod bodom 2. uvedené, že zostatok pôžičky

vedenej v S. ku dňu 18.11.1991 bol 26 351,67 € (79 387,52 Sk). V danom prípade došlo  

k zlému prepočtu sumy zostatku pôžičky do meny euro, pričom správne mala byť uvedená

výška zostatku 2 635,18 € (79 387,52 Sk). Táto chyba v počítaní sa následne prejavila aj pri

výpočte polovice zostatku pôžičky vedenej v S. k 18.11.1991. Taktiež vo výroku rozsudku,   v ktorom súd určil pasíva patriace do dedičstva po nebohom P. V. došlo k uvedeniu

nesprávnej výšky zostatku pôžičky vedenej v S. ku dňu 18.11.1991 v X. vo výške 13 175,83

€, pričom správne mala byť uvedená suma 1 375,59 €.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne (proti opravnému uzneseniu)  

a žalovaných (proti rozsudku) rozsudkom z 9. novembra 2011 sp. zn. 4 Co 180/2011,  

4 Co 181/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením.

Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odvolanie žalovaných pokladal za nedôvodné. Pokiaľ išlo o odvolanie žalobkyne,

uviedol, že jej námietka, že bola uvedená do omylu vzhľadom na vyhlásenie rozsudku nebola

dôvodná, pretože za sumami v Euro boli súčasne uvedené tieto sumy v zátvorke v Sk a už tu

bol zrejmý rozpor medzi sumou v Sk a sumou v prepočte na Euro (sume 79 387,52 Sk

nezodpovedala suma 26 351,67 €, ale suma 2 625,18 €). Pritom zo zisteného skutkového

stavu bolo nepochybné, že zostatok pôžičky v S. ku dňu 18.11.1991 bol 79 387,52 Sk, čo

predstavuje 2 635,18 €), rovnako došlo k posunutiu desatinnej čiarky pri sume 1 317,59 €.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (v časti

výroku, ktorým bolo potvrdené opravné uznesenie). Navrhla zmeniť rozsudok odvolacieho

súdu tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa bez opravného uznesenia. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z § 237 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.

Uviedla, že rozhodnutie nebolo potrebné opravovať uznesením, pretože bolo správne.

Uviedla, že nešlo o zrejmú nesprávnosť v písaní výroku a uvedenie nesprávneho prepočtu.

Rozsudok, ako bol vyhlásený, tak jej bol aj doručený a preto nepodala voči nemu ani

odvolanie. Opravné uznesenie pokladá za nezrozumiteľné, nečitateľné a nepreskúmateľné.

Žalované 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalobkyne odmietnuť a priznať im náhradu trov

dovolacieho konania, ktoré vyčíslili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)  

po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená

v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Výrok rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení opravného uznesenia nestráca povahu

uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), aj keď tvoril súčasť výrokovej časti rozsudku.

Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska  

(§ 239 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide  

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide  

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie podľa § 239 O.s.p. nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených  

v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto  

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237

O.s.p. namietala, bližšie ich, okrem nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nekonkretizovala a vady

v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala, nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť rozhodnutia pokiaľ išlo

o opravné uznesenie. Dovolací súd sa osobitne zaoberal touto námietkou žalobkyne.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46  

a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv  

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva  

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka  

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada  

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný   účastník   konania,   stručne,   jasne   a   výstižne   vysvetlí,   ktoré   skutočnosti   považuje  

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   po   preskúmaní   veci   dospel   k   záveru,   že  

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré vydal opravné uznesenie a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu

prvého stupňa potvrdil (aj so zreteľom na obsah odvolania žalobkyne). Ich rozhodnutia

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože

súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných

ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. I. ÚS 188/06).

Dovolateľka v dovolaní ďalej tvrdila, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie  

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietke dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p.  

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.  

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby –

vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu z 22. marca 2012 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky  

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, lebo

nejde o vyjadrenie k rozhodnutiu vo veci samej). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento

úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 6, § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 80,50 € (jeden

klient 40,25 €, dvaja klienti 80,50 €), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 7,63 €, pri dvoch klientoch 15,26 €)] predstavuje spolu 95,76 €. Dovolací súd  

v súlade s ustálenou praxou nepriznal náhradu za prevzatie a prípravu zastúpenia, lebo  

JUDr. Z. O. žalované 1/ a 2 / zastupovala už v konaní pred odvolacím súdom ako aj súdom

prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2013

Za správnosť vyhotovenia :   JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

Jarmila Uhlířová   predseda senátu