2 Cdo 74/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J. , bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. Ď., advokátom v B., proti žalovanej S., so sídlom v B., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
17 C 13/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra
2008 sp. zn. 4 Co 180/2008, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2008 sp. zn.
4 Co 180/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2008 č.k. 17 C 13/2008-41
a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. apríla 2008 č.k. 17 C 13/2008-41 podanie
žalobcu zo 14. augusta 2007 odmietol, jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu zamietol
a zároveň mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca neodstránil nedostatky podania (ktoré malo byť návrhom na začatie konania) ani
napriek výzve súdu. Žalobca síce reagoval na výzvu podaním zo 7. marca 2008, avšak vady
podania neodstránil. Súd dospel k záveru, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia
190 194,80 Sk s príslušenstvom bez toho, aby zároveň zrozumiteľne a presne opísal
konkrétne rozhodujúce skutočnosti potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, čo je predmetom
konania, o čom a na akom skutkovom podklade má súd konať a rozhodnúť. Poukázal na to, že
nie je povinnosťou súdu predmet konania z hľadiska rozhodujúcich skutočností zisťovať
z výsluchu účastníkov konania, resp. inak po ňom v konaní pátrať ďalšími dôkaznými
prostriedkami. Konštatoval, že žalobný petit uvedený v návrhu znejúci na peňažné plnenie
logicky ani nevychádza z opisu rozhodujúcich skutočností. V časti týkajúcej sa návrhu
žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov návrh zamietol z dôvodu, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. žalobca nesplnil
dve kumulujúce podmienky. Jedna podmienka spočíva v pomeroch účastníka (majetkové,
zárobkové, rodinné) a vzhľadom na jeho invalidný dôchodok, zdravotný stav
a nezamestnanosť manželky ju spĺňa. Nesplnil však druhú podmienku spočívajúcu v tom, že
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže
žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd zamietol aj jeho
žiadosť o ustanovenie zástupcu.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 180/2008
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pretože ho považoval v celom
rozsahu za správne.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť
z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Žalobca poukázal na to, že jeho podanie bolo odmietnuté
a to napriek tomu, že súd už začal konať vo veci samej. Ďalej uviedol, že súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy. V konaní sa mohlo pokračovať a to na základe podania žalobcu a jeho
doplnení, priložených listín a ďalšie skutočnosti mohli byť zistené aj z výsluchu účastníkov
konania. V prejednávanej veci nešlo o taký nedostatok, pre ktorý by nebolo vôbec možné
v konaní pokračovať.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,
ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.). V zmysle § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ
nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je
zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
V danej veci sa žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín 14. augusta
2007 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 190 194,80 Sk. Uviedol, že
žalovanej vydal žalovanú sumu, pričom k návrhu pripojil oznámenie žalovanej z 15. augusta
1997 o vyrovnaní pôžičky a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra
2005 sp. zn. 5 Cdo 91/2004. Podaním z 23. augusta 2007 žalobca požiadal o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov ako aj o ustanovenie zástupcu. Uznesením z 11. októbra 2007
č.k. 18 C 140/2007-29 Okresný súd Trenčín vyzval žalobcu, aby svoje podanie
zo 14. augusta 2007 doplnené 23. augusta 2007 doplnil tak, že uvedie rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, a to najmä okolnosti, za ktorých došlo
k bezdôvodnému obohateniu, kedy sa tak stalo, a kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovanej. Ďalej ho vyzval, aby uviedol, či bola žalovaná vyzvaná
na vrátenie bezdôvodného obohatenia a pod., a aby konkretizoval nárok na zaplatenie
príslušenstva. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 5. novembra 2007 (č.l. 30 spisu).
Vo svojom podaní uviedol, že žalovaná suma bola žalovanej vydaná pod ťarchou
nezákonného konania, o čom sa žalobca dozvedel 16. novembra 2005 z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2005 sp. zn. 5 Cdo 91/2004. Príslušenstvo označil
ako úroky z omeškania. Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I tento opakovane
vyzval žalobcu uznesením (č.l. 38), aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie zo 14. augusta
2007 okrem iného tak, že pravdivo, jasne, zrozumiteľne opíše konkrétne rozhodujúce
skutočnosti, na základe ktorých sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáha
a nech uvedie aké príslušenstvo, v akej konkrétnej výške a presne za aké obdobie žiada.
Zároveň ho poučil v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Žalobca na výzvu súdu reagoval a nesúhlasil
s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava I. Uviedol, že si so žalobou nevie rady a žalobu
podal z dôvodu, aby sa jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepremlčalo.
Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil
v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba
opravu alebo doplnenie vykonať.
Podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie
neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd
odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.
Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu (II. ÚS 154/08). Prílišný formalizmus pri posudzovaní
úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad
rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje
tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 O.s.p. len vtedy, ak v konaní nemožno
pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu
konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok.
Podľa dovolacieho súdu z návrhu na začatia konania a z jeho doplnení nepochybne
vyplýva, čoho sa žalobca domáhal – zaplatenia sumy 190 194,80 Sk od žalovanej (podľa
názoru žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia). Možno teda konštatovať, že
žalobca vymedzil predmet konania po skutkovej stránke. Navyše právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Súd musí
vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený
(alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že
postupom súdov bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu
prvého stupňa v celom rozsahu (pretože rozhodnutie o návrhoch žalobcu v zmysle § 138
O.s.p. a § 30 O.s.p. vychádzalo z výroku o odmietnutí podania) a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová