2 Cdo 74/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J. , bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. Ď., advokátom v B., proti žalovanej S., so sídlom v B., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.  

17 C 13/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra

2008 sp. zn. 4 Co 180/2008, takto

r o z h o d o l :

Z   r   u   š   u   j e   uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2008 sp. zn.  

4 Co 180/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2008 č.k. 17 C 13/2008-41

a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. apríla 2008 č.k. 17 C 13/2008-41 podanie

žalobcu zo 14. augusta 2007 odmietol, jeho žiadosť o ustanovenie zástupcu zamietol

a zároveň mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

žalobca neodstránil nedostatky podania (ktoré malo byť návrhom na začatie konania) ani

napriek výzve súdu. Žalobca síce reagoval na výzvu podaním zo 7. marca 2008, avšak vady

podania neodstránil. Súd dospel k záveru, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia  

190 194,80 Sk s príslušenstvom bez toho, aby zároveň zrozumiteľne a presne opísal

konkrétne rozhodujúce skutočnosti potrebné k tomu, aby bolo zrejmé, čo je predmetom

konania, o čom a na akom skutkovom podklade má súd konať a rozhodnúť. Poukázal na to, že

nie je povinnosťou súdu predmet konania z hľadiska rozhodujúcich skutočností zisťovať  

z výsluchu účastníkov konania, resp. inak po ňom v konaní pátrať ďalšími dôkaznými

prostriedkami. Konštatoval, že žalobný petit uvedený v návrhu znejúci na peňažné plnenie

logicky ani nevychádza z opisu rozhodujúcich skutočností. V časti týkajúcej sa návrhu

žalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov návrh zamietol z dôvodu, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. žalobca nesplnil

dve kumulujúce podmienky. Jedna podmienka spočíva v pomeroch účastníka (majetkové,

zárobkové, rodinné) a   vzhľadom na jeho invalidný dôchodok, zdravotný stav  

a nezamestnanosť manželky ju spĺňa. Nesplnil však druhú podmienku spočívajúcu v tom, že

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže

žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd zamietol aj jeho

žiadosť o ustanovenie zástupcu.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2008 sp. zn. 4 Co 180/2008

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), pretože ho považoval v celom

rozsahu za správne.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť

z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Žalobca poukázal na to, že jeho podanie bolo odmietnuté

a to napriek tomu, že súd už začal konať vo veci samej. Ďalej uviedol, že súd nesprávne

vyhodnotil dôkazy. V konaní sa mohlo pokračovať a to na základe podania žalobcu a jeho

doplnení, priložených listín a ďalšie skutočnosti mohli byť zistené aj z výsluchu účastníkov

konania. V prejednávanej veci nešlo o taký nedostatok, pre ktorý by nebolo vôbec možné

v konaní pokračovať.

Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný,

ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.). V zmysle § 239

ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou  

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p.

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ

nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je

zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

V danej veci sa žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Trenčín 14. augusta

2007 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 190 194,80 Sk. Uviedol, že

žalovanej vydal žalovanú sumu, pričom k návrhu pripojil oznámenie žalovanej z 15. augusta

1997 o vyrovnaní pôžičky a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra

2005 sp. zn. 5 Cdo 91/2004. Podaním z 23. augusta 2007 žalobca požiadal o oslobodenie  

od platenia súdnych poplatkov ako aj o ustanovenie zástupcu. Uznesením z 11. októbra 2007

č.k. 18 C 140/2007-29 Okresný súd Trenčín vyzval žalobcu, aby svoje podanie  

zo 14. augusta 2007 doplnené 23. augusta 2007 doplnil tak, že uvedie rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, a   to najmä okolnosti, za ktorých došlo

k bezdôvodnému obohateniu, kedy sa tak stalo, a kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu na strane žalovanej. Ďalej ho vyzval, aby uviedol, či bola žalovaná vyzvaná  

na vrátenie bezdôvodného obohatenia a pod., a aby konkretizoval nárok na zaplatenie

príslušenstva. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním z 5. novembra 2007 (č.l. 30 spisu).

Vo svojom podaní uviedol, že žalovaná suma bola žalovanej vydaná pod ťarchou

nezákonného konania, o čom sa žalobca dozvedel 16. novembra 2005 z rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2005 sp. zn. 5 Cdo 91/2004. Príslušenstvo označil

ako úroky z omeškania. Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I tento opakovane

vyzval žalobcu uznesením (č.l. 38), aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie zo 14. augusta

2007 okrem iného tak, že pravdivo, jasne, zrozumiteľne opíše konkrétne rozhodujúce

skutočnosti, na základe ktorých sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáha

a nech uvedie aké príslušenstvo, v akej konkrétnej výške a presne za aké obdobie žiada.

Zároveň ho poučil v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Žalobca na výzvu súdu reagoval a nesúhlasil

s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava I. Uviedol, že si so žalobou nevie rady a žalobu

podal z dôvodu, aby sa jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepremlčalo.

Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil  

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie

neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd

odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie

Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu

ochranu bez zákonného podkladu (II. ÚS 154/08). Prílišný formalizmus pri posudzovaní

úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých

náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad

rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu zákonnosti, nie sú v súlade  

s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje

tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 O.s.p. len vtedy, ak v konaní nemožno

pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu

konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok.

Podľa dovolacieho súdu z návrhu na začatia konania a z jeho doplnení nepochybne

vyplýva, čoho sa žalobca domáhal – zaplatenia sumy 190 194,80 Sk od žalovanej (podľa

názoru žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia). Možno teda konštatovať, že

žalobca vymedzil predmet konania po skutkovej stránke. Navyše právne posúdenie zistených

skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Súd musí

vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený

(alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že

postupom súdov bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu

prvého stupňa v celom rozsahu (pretože rozhodnutie o návrhoch žalobcu v zmysle § 138

O.s.p. a § 30 O.s.p. vychádzalo z výroku o odmietnutí podania) a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania  

a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová