UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. L., narodenej K., E., zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Poprad, Štefánikova 873/9, proti žalovanému U. L., narodenému K., E., zastúpenému advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s. r. o., Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o obnove konania, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 8C/52/2018, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 19. apríla 2021 č. k. 8C/52/2018-107, takto
rozhodol:
I. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 19. apríla 2021 č. k. 8C/52/2018-107 z a s t a v u j e.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej aj „okresný súd”) z 19. apríla 2021 č. k. 8C/52/2018-107 bola sťažnosť žalobkyne zo 07. februára 2021, doručená súdu dňa 17. februára 2021 proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. decembra 2020 č. k. 8C/52/2018-104 zamietnutá.
2. Proti uzneseniu okresného súdu z 19. apríla 2021 č. k. 8C/52/2018-107 podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len,,CSP”). Namietala, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje právne relevantné ustanovenia, j e formálne a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje skutočnosti, na základe ktorých súd zamietol vrátenie poplatku. Rovnako dovolateľka namietala, že o sťažnosti rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko voči sudkyni JUDr. Ivete Jenčovej žalobkyňa vzniesla viac ero námietok, o ktorýc h doposiaľ nebolo zákonne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu, tak vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú v prípade dovolania smerujúceho proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 19. apríla 2021 č. k. 8C/52/2018-107 splnené podmienky pre jeho podrobenie dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú dané.
5. V zmysle § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, a k ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
7. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní rozhoduje krajsky´ súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP).
8. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 05. novembra 2019 sp. zn. IV. ÚS 87/2019 uviedol:,,Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým možno rozumieť výlučne rozhodnutie vydané krajským súdom v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Uznesenie vydané sudcom, ktorým sa rozhodovalo o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nie je rozhodnutím odvolacieho súdu a nemožno voči nemu účinne podať dovolanie. Navyše, voči týmto rozhodnutiam nie je prípustné odvolanie, o ktorom by bol oprávnený rozhodovať krajský súd, preto je proti logike veci, aby sa pripustil prieskum takýchto rozhodnutí najvyšším súdom, pričom odvolací prieskum krajskými súdmi je výslovne vylúčený.“
9. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol sťažnosť podanú proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany, ktorý ma´ suspenzívny účinok - ak ju podá včas ten, kto je na to oprávnený - sťažnosťou napadnute´ uznesenie nenadobúda právoplatnosť (§ 247 CSP). Sťažnosť ale nemá devolutívny účinok - to znamená, že o sťažnosti rozhoduje opäť súd prvej inštancie (§ 248 CSP). Rozhodnutie o sťažnosti strany sporu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nie je teda rozhodnutím odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu je výlučne rozhodnutie vydane´ v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
10. Dovolanie môže bytˇ podane´ len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). So zreteľom na skutočnosť, že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať a je potrebne´ konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle citovaného § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnejprocesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010 cˇ. k. IV. U´S 389/2010 -14).
11. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.