Najvyšší súd
2 Cdo 72/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne B. D., bývajúcej v O., Česká republika, zastúpenej JUDr. R. G., advokátom v T., proti žalovaným 1/ A. S., bývajúcej v B., 2/ R. S., bývajúcemu v B., o zákaz vstupu na pozemok, vykonávanie rekonštrukcie a iné, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15 C 9/2006, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. augusta 2007 sp. zn. 4 Co 169/2007
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v druhej polovici. Vo výroku, ktorým bol návrh žalobkyne na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietnutý napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu do výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v druhej polovici podala dovolanie žalobkyňa s odôvodnením, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď odvolací súd podľa jej názoru nesprávne aplikoval ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. na zistený skutkový stav ohľadom pomerov žalobkyne, keď ju neoslobodil od platenia súdnych poplatkov v celosti. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu v časti výroku, ktorým odvolací súd potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým sa žalobkyni nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v druhej polovici a rovnako tak aj uznesenie Okresného súdu Trenčín v časti výroku, ktorým prvostupňový súd nepriznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdneho poplatku v druhej polovici a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p. ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh, prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil, naostatok žiadnu z uvedených vád netvrdila ani žalobkyňa.
Žalobkyňa v podanom dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. na zistený skutkový stav ohľadne pomerov žalobkyne, keď ju neoslobodil od platenia súdnych poplatkov v celosti. K tejto vade v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyni nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: