2 Cdo 705/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13 C 310/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2015 sp. zn. 41 Co 118/2015, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 7. júla 2014 č.k. 13 C 310/2012-31 uložil
žalobkyni povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. mája 2015
sp. zn. 41 Co 118/2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení
sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe
aj o námietku zaujatosti; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri
vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom
žiadala zrušiť rozhodnutia oboch súdov bez náhrady, lebo v danom prípade: a/ súdy
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,
c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.);
o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého
jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň
žalobkyňa navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou
Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie
o súlade položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona
o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti
predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným prostriedkom, ktorým
sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok
za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke
nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný
zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd,
garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí
prílohu zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky
a jej článkom 46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože
dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu
konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto
obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou
zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok
za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu
a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol,
že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie
finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť
súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka
na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
Ďalej dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, ž ho treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 165/2013,
2 Cdo 328/2013, 2 Cdo 6/2014, 2 Cdo 41/2014, 2 Cdo 166/2014, 2 Cdo 214/2014,
2 Cdo 271/2014, 1 Cdo 359/2013, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014,
7 Cdo 368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2016
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová