Najvyšší súd  

2 Cdo 69/2010

  Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. K., bývajúceho B., zastúpeného L., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ I. K. ml.., bývajúcemu v B., 2/ I. K..,

bývajúcemu v B. 3/ I. K. bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. R., advokátom v B., 4/ I. O.

bývajúcemu v K., 5/ Ing. O. B., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. R.R., advokátom V.V.B.,   6/ A. K, bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. R. A., advokátom v B. o neúčinnosť

právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7 C 41/2008, o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej. Bystrici z 30. apríla 2009 sp. zn.

17 Co 62/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. novembra 2008 č. k. 7 C 41/2008 – 142

zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že:

kúpna zmluva z 8.7. 2005, ktorou žalovaný 1/   nadobudol od odporcu 4/   do

výlučného vlastníctva nedokončenú stavbu rodinného domu na KN par. č. X.X. zast. plocha

vo výmere 395 m2, KN par. č. X.X. záhrada vo výmere 770 m2 a KN par. č.... záhrada

vo výmere 835 m2, vedených na LV č X, k.ú. B. je voči žalobcovi právne neúčinná kúpna

zmluva zo 14. 4. 2005, ktorou žalovaný 1/ nadobudol od žalovanej 5, spoluvlastnícky podiel

½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty vo výmere 8075 m2

a KN-E par. č. X. trvalé trávnaté porasty vo výmere 1422 m2, vedených na LV č. X. je voči

navrhovateľovi právne neúčinná

kúpna zmluva zo dňa 20. 1. 2006, ktorou žalovaný 1/   nadobudol od žalovaného   6/

spoluvlastnícky podiel ½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty

vo výmere 7602 m2, ktorý je zapísaný na LV č. X., k.ú. D., je voči žalobcovi právne neúčinná

a vo zvyšku žalobu ( ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právne úkony, ktorými žalovaný

1/ nadobudol od žalovaných 2/, 3/ finančné prostriedky v najmenej   sume 4 445 400 Sk   (

147 560 € ) sú voči žalobcovi právne neúčinné ) vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, že

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

Uviedol, že uvedené právne úkony ( kúpne zmluvy )   nie sú právnymi úkonmi

dlžníkov žalobcu. V konaní bolo preukázané, že dlžníkmi žalobcu sú žalovaní 2/, 3/. Pasívne

legitimovaným v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle § 42b ods. 2

Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ) ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlžníka prospech a žalovaní 4/, 5/, a 6/ predmetné kúpne zmluvy, ktorých určenia neúčinnosti

sa žalobca domáhal, neuzavreli.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 30. apríla 2009 sp. zn. 17 Co 62/2009 na

odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že procesný postup prvostupňového súdu

v konaní nevykazuje také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p..   Vo veci samej rozhodol správne, keď žalobu o neúčinnosť

právnych úkonov podľa § 42a ods. 1 O.z. zamietol, pretože neboli naplnené podmienky, za

ktorých sa môže veriteľ domáhať určenia, že dlžníkove právne úkony podľa § 42a ods. 2, 5

O.z. sú voči nemu právne neúčinné.   Odporovateľnosť v zmysle § 42a O.z. prichádza do

úvahy len proti úkonom dlžníka veriteľa a v preskúmavanej veci   dlžníkom veriteľa boli

žalovaní 2/, a 3/, ktorí neboli účastníkmi predmetných kúpnych zmlúv.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako   aj okresného súdu )   podal dovolanie

žalobca. Namietal že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/

O. s. p. ) tým, že nepripustil zmenu žalobného petitu a nerozhodol o opakovanej   zmene

žalobného petitu navrhnutej na záver pojednávania dňa 24. 11. 2008, preto nebol vyčerpaný

celý predmet konania. Odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že

odôvodnenie jeho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, spočívajúce na

nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné.

Žalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu trval na tom, že nie je pasívne legitimovaný

a ani predmetné súdne konanie nemá také vady, ktoré by spôsobili nesprávne rozhodnutie vo

veci a bolo by pre ne potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po

zistení, že dovolanie podal včas   účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie   smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1O. s. p. ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.. V zmysle

§ 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním žalobcu   nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol   odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p.

prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou

uvedenou v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle

§ 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný.

A ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. možno ním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p.

neprípustné. Existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p.

žalobca netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, že v prejednávanej veci mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred ním ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval žalobca nesprávny procesný postup

súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že nepripustil zmenu žalobného petitu a nerozhodol

o opakovanom návrhu na zmenu žalobného petitu, ako aj to, že rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je preskúmateľné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa   zmenou   žalobného petitu domáhal, aby súd

rozhodol ( v prípade právneho posúdenia veci ) tak, že určí, že ním označené právne úkony

sú neúčinné, alebo, že rozhodne tak, že tieto právne úkony sú neplatné. Súd prvého stupňa

zmenu žalobného petitu nepripustil z dôvodu, že nezodpovedá eventuálnemu petitu.

Eventuálnym petitom môže   totiž žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité

plnenie a pre prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je

teda taký, keď žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia

( primárny petit )   s tým, že pre prípad, ak tento prvý (primárny petit ) bude zamietnutý,  

( napr. pre nemožnosť plnenia ) súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom  

( eventuálnom ) petite. Príkladom eventuálneho petitu   je, ak sa žalobca domáha aby bolo

žalovanému uložené vydanie určitej veci a pre prípad   jej neexistencie u žalovaného, aby

zaplatil jej peňažný ekvivalent. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva

v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom   a nemá ani možnosť voľby medzi

nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do

úvahy. Občiansky súdny poriadok, ktorý vyžaduje, aby žalobcov návrh bol vyjadrený úplne,

presne a určito, zohľadňuje súčasne, že pri podaní žaloby   t. j.   na začiatku procesu

poznávania   a posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú – ktorú

vec nemusí byť ešte známy ich celkový   rozsah a dopad na prejednávanú vec, práve preto

pripúšťa procesnú možnosť, aby žalobca za konania zo súhlasom súdu zmenil žalobu( § 95 ods. 1 O. s. p.) Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiž jasné, o čom sa koná. To, čo je

predmetom konania však v žiadnom prípade nemôžu určiť až výsledky dokazovania.

V rozpore s požiadavkou presnosti a určitosti žalobného petitu nie ani eventuálny petit, za

ktorý nemožno považovať zmenený petit navrhnutý žalobcom.

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 95 ods.   O. s. p. dáva možnosť žalobcovi

zmeniť žalobu ( len ) so súhlasom súdu pričom úvaha súdu o pripustení, či nepripustení

zmeny žaloby je výsledkom jeho vnútorného presvedčenia a jeho myšlienkového postupu

,preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Ani

dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska možnosti výskytu procesnej vady

konania v zmysle   § 237 písm.   f/ O. s. p., nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy

súdu, ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 94/2007 ).  

K námietke žalobcu,, že súd prvého stupňa nerozhodol o opakovanej   zmene

žalobného petitu treba uviesť, že ak už raz súd zmenu žaloby nepripustil, žalobca môže tú istú zmenu žaloby uplatniť opätovne len vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých súd

o zmene žaloby pôvodne rozhodol a keďže súd v danej veci   o rovnakom návrhu na zmenu

žalobného petitu žalobcu rozhodol ( nepripustil ju ) na tom istom pojednávaní ( bez zmeny

skutkovej a právnej situácie ) tým, že nerozhodol opätovne neodňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom.

Žalobca v odvolaní namieta, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tým,

že mu súd odňal právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami, dovolací súd uvádza, že právo na

určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, ÚS 352/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08,

II. ÚS 220/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.,

podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu

obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k

záveru, že právo žalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje zhrnutie odvolacích

námietok žalobcu a odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový

stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom

odôvodnil, na jeho   odôvodnenie poukazuje a   v celom rozsahu sa s ním   stotožňuje. Podrobnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa

je pritom zjavná. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia

súdu prvého stupňa   stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové

zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa

po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden

celok. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v

potrebnej miere vysvetľuje, čo považoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie

dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom   proti žalovaným. Pritom rozsudok súdu prvého

stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci).

Uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých

dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na

skutkové a právne) argumenty žalobcu pri svojom závere o opodstatnenosti jeho nároku.  

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je   konštantnou   judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda nie vady konania v zmysle § 237 O.s.p.

(R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

  Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že v danej veci dovolanie žalobcu nesmeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, keďže nie je podané proti žiadnemu

z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo

procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa žalobcom

tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods.

5 O. s. p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemali, nakoľko žalovaným 1/ až

5/ v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný 6/ si trovy neuplatnil (§ 243b ods. 5

O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta