2 Cdo 66/2013

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného Cassovia Metal investičný fond, a.s. Košice v likvidácii, naposledy so sídlom v Košiciach, na ulici Hlavnej č. 108, proti povinnému M. K., bývajúcemu v M., o vymoženie 41,49 € s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 0 Er 1064/1998, o dovolaní

spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského č. 1811,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK NOVIKMEC, s.r.o.,   so sídlom vo Vranove nad

Topľou, Rázusova č. 125, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012 sp. zn.

8 CoE 76/2012

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie uznesením zo 14. februára 2012 č. k. 0 Er 1064/1998-19

nepovolil zmenu oprávneného. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je

návrh   EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, na povolenie zmeny

účastníka – oprávneného, s tým, že vymáhaná pohľadávka bola postúpená na neho podľa

predložených listinných dôkazov spoločnosťou Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o., ktorý získal

pohľadávku voči povinnému od pôvodného oprávneného. Zároveň navrhovateľ tohto úkonu

uviedol, že súhlasí so vstupom do exekučného konania.

Dotazom do obchodného registra zistil, že oprávnený Cassovia Metal IF, a.s. bol dňa

27.10.2010 z obchodného registra vymazaný na základe ukončenia likvidácie ku dňu 31.8.2010. Oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra, nemôže byť preto ďalej

účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

Z obsahu priložených listín vyplýva, že prevod pohľadávky zmluvou o postúpení až  

na spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o., zo spoločnosti Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o., ktorej

bola pohľadávka zmluvne postúpená pôvodným oprávneným, bol uskutočnený pred zánikom

pôvodného oprávneného a taktiež toto oznámenie o prevodoch bolo doručené súdnemu

exekútorovi pred týmto výmazom. Návrh na zmenu oprávneného bol však súdu doručený až

po dni, kedy došlo k zániku oprávneného. I keď exekučné konanie začalo pred dňom výmazu

oprávneného   z   obchodného   registra   a   pred   dňom   oznámenia   exekútorovi   o   prevode

pohľadávky na tretiu osobu, konanie o návrhu na zmenu účastníka konania je samostatným

konaním v rámci výkonu exekúcie a preto sa i posudzovanie behu lehôt viaže výlučne na toto

konanie, nie na konanie o výkon exekúcie ako takej. Z tohto hľadiska bol návrh na súd  

na zmenu účastníka konania – oprávneného, podaný po dni jeho výmazu z obchodného

registra, teda po jej zániku. V čase doručenia návrhu na zmenu oprávneného na súd, pôvodný

oprávnený už zanikol, preto nemohol pripustiť navrhovanú zmenu oprávneného.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o. uznesením z 29. júna 2012 č. k. 8 CoE 76/2012-31 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o. nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel  

k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak nepovolil zmenu oprávnenej

(správne mal nepripustiť zmenu na strane oprávneného – poznámka dovolacieho súdu),

presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne

posúdil. V celom rozsahu si osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že návrh na zmenu oprávneného bol doručený súdu

prvého stupňa 16.11.2011, teda až potom čo pôvodný oprávnený stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania, pretože k jeho zániku došlo výmazom z obchodného registra dňom

27.10.2010. Keďže v exekučnom konaní oprávnený je disponentom konania, musí vyjadriť

súhlas s návrhom podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p., ak ho podával postupník, ktorý má nastúpiť  

na jeho miesto. Z toho logicky vyplýva, že návrh na zmenu účastníkov možno urobiť len

dovtedy, kým má pôvodný oprávnený spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože iba

v tomto prípade je možné, aby vyjadril súhlas s takýmto návrhom, resp. sám takýto návrh aj

podal. Ak zánikom túto spôsobilosť stratí, návrh na zmenu už nemôže byť účinne urobený. V prejednávanej veci v čase, keď oprávnený mal spôsobilosť byť účastníkom konania, sám

návrh na zmenu účastníka podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. nepodal a takýto návrh v tom čase  

(do výmazu oprávneného z obchodného registra) nepodal ani postupník EUROINVESTOR,

s.r.o.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie EUROINVESTOR s.r.o.,

ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Namietal, že

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je v rozpore s ustanovením čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a odvolací súd týmto rozhodnutím odňal dovolateľovi prístup k súdu,

a tým tiež právo na spravodlivý proces. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací

súd stotožnil s názorom okresného súdu, pričom sa nezaoberal dôvodmi a skutočnosťami

uvedenými v odvolaní. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zároveň nepreskúmateľné, nakoľko odvolací súd neodpovedal na podstatné a právne

významné dôvody odvolania a obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia. V roku 2006 došlo k oznámeniu učinenému jednak pôvodným

oprávneným a jednak novým oprávneným spoločnosťou Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o.,

ktorým malo dôjsť k zmene v osobe a oprávneného. K zmene účastníka dochádza oznámením

účastníka konania, ktoré však musí byť doložené listinou túto skutočnosť preukazujúcou, a tieto predpoklady v danom prípade boli splnené, preto súd mal konať už s oprávneným

Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o., ktorý sa stal účastníkom konania ex lege a nemal rozhodovať

o   zmene   účastníka   z   pôvodného   oprávneného   Cassovia   Metal   investičný   fond,   a.s.  

na dovolateľa, ale z oprávneného Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o. na dovolateľa. V predmetnej

exekučnej veci spoločnosť Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o. ako aj pôvodný oprávnený

oznámili súdnemu exekútorovi postúpenie pohľadávok v roku 2006 a navrhli zmenu

oprávneného. V   prípade aplikácie Exekučného poriadku platného po 1.9.2005, návrh  

na zmenu účastníka podáva súdny exekútor, nie účastník konania. Súdny exekútor bol

v zmysle uvedených ustanovení Exekučného poriadku povinný doručiť exekučnému súdu

návrh na zmenu účastníka konania. Príslušný súdny exekútor však nekonal od roku 2006  

a   túto svoju nečinnosť zdôvodnil údajnou nemožnosťou identifikácie pohľadávok

z predložených zmlúv o postúpení a jej príloh. Dôsledky nesplnenia zákonných povinností

súdnym exekútorom však nemôžu spočívať v nemožnosti rozhodnúť o navrhovanej zmene

účastníka konania. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu teda nie je v súlade s čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko odvolací súd dovolateľovi odňal prístup k súdu,  

za situácie, keď dovolateľ spĺňa podmienky, aby sa účastníkom konania stal. Týmto dovolateľovi bolo tiež odňaté právo na spravodlivý proces. Dovolateľ kvalifikovaným

spôsobom prejavil vôľu byť účastníkom konania, a to na strane navrhovateľa. Účinnosť tohto

prejavu nemôže byť závislá na výmaze doterajšieho navrhovateľa z obchodného registra. Ak

miesto doterajšieho navrhovateľa sa uvoľnilo pred skončením konania, dôvodne na jeho

miesto môže vstúpiť dovolateľ, ktorý túto vôľu prejavil. Odvolací súd sa však vyššie

uvedenými závermi neriadil a odňal tak účastníkovi, resp. jeho právnemu nástupcovi možnosť

konať pred súdom. Zároveň toto odňatie možnosti konať pred súdom má fatálne dôsledky  

na rozhodnutie vo veci samej, t. j. zastavenie exekúcie. Každá procesná vada konania, ktorá je

uvedená v § 237 O.s.p. je zo zákona dôvodom zakladajúcim vždy nielen prípustnosť

dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť. Rozhodnutie, ktorému predchádzala niektorá z týchto

vád, nemôže byť považované za vecne správne. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že povolí zmenu

účastníka konania na strane oprávneného a pripustí, aby namiesto doterajšieho oprávneného

Cassovia Metal investičný fond, a.s., Košice v likvidácii, vstúpil do konania nový oprávnený

obchodná spoločnosť EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom Hronského č. 1811, Vranov nad

Topľou a priznal náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému, ktoré vyčíslil.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Varga vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu

poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu z 23.4.2012 a zdôraznil, že na skutočnostiach

uvedených v tomto písomnom vyjadrení trvá v celom rozsahu aj v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. a/, b/). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení  

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie spoločnosti EUROINVESTOR s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou,  

na Hronského ulici č. 1811, smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia  

§ 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá

O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací

súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.

V zmysle § 237 O.s.p. dovolanie je prípustné (teda aj dôvodné) proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani

v dovolacom konaní.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nebola

dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto vada konania

znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj  

čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle   § 237 písm. f/ O.s.p., treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (IV. ÚS 252/2004).

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, že konanie a rozhodnutie nie je

postihnuté vadou majúcou za následok odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou

právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže

navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho

prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli

tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa ods. 3 citovaného

paragrafu, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna

skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto

navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje.

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Podľa § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinných od 1.9.2005, konania

začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3,  

§ 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145  

ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej zákonom  

č. 341/2005 Z.z., t. j. do 31. augusta 2005, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa ods. 4 citovaného paragrafu, prechod povinností

alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak

nevyplýva priamo z právneho predpisu. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, od účinnosti

novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z., proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako

oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza  

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť

v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní  

od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému  

a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo

alebo povinnosť prešla. Podľa ods. 4 citovaného paragrafu, ak k prevodu alebo prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,

pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému

priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv

a povinností.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 O.s.p. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom

výmazu z tohto registra.

Z dovolania vyplýva, že súdy zúčastnené na rozhodovaní mali dovolateľovi odňať

možnosť konať pred súdom tým, že nepovolili zmenu účastníka konania na strane

oprávneného napriek tomu, že dovolateľ a jeho právny predchodca splnili všetky zákonné

predpoklady pre vstup dovolateľa do konania na strane oprávneného.

S uvedeným názorom dovolateľa sa dovolací súd nestotožnil.

Dovolací súd uvádza, že prvostupňový ako aj odvolací súd na zistený skutkový stav

správne aplikovali ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Exekučné konanie v predmetnej veci sa

začalo v roku 1998 a podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku

konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta

2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku,

v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní

rieši len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí

označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo

z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo

z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným

orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného

konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia  

§ 251 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. V praxi to

znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie

použijú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade to znamenalo

potrebu   aplikovať   ustanovenia   § 92   ods. 2   a   3   O.s.p.   o   zmene   účastníka   konania.

S účinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného

poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť

ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv  

a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných

ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, však toto ustanovenie nie je možné

aplikovať na exekučné konania začaté pre 1. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný

exekučný prípad.

Dovolateľ správnosť svojho výkladu ustanovenia § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku

v znení účinnom do 31. augusta 2005 odôvodňuje okrem iného aj ustálenou praxou súdnych

exekútorov v tom čase, t. j. zrejme do nadobudnutia účinnosti novely Exekučného poriadku,

uskutočnenej zákonom č. 341/2005 Z.z. Tvrdí pritom, že na zmenu oprávneného alebo

povinného stačilo oznámiť súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu alebo prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu na inú osobu a predložiť listinu, ktorá túto skutočnosť

preukazovala. Okolnosti prejednávanej veci však priamo potvrdzujú problematickosť

takéhoto výkladu zákonných ustanovení. Tvrdený prechod alebo prevod práv z exekučného

titulu sa môže stať predmetom sporu tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, keď exekútor

pokračoval v konaní s pôvodným oprávneným, pretože usúdil, že zmluva o postúpení

pohľadávok a ani jej neoverená príloha neobsahovali dostatočnú špecifikáciu postupovanej

pohľadávky. Túto otázku však súdny exekútor nebol oprávnený sám riešiť. Len súd môže

posúdiť, či okolnosti uvádzané v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práv alebo povinností z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností

oprávneného alebo povinného aj preukazujú. Správnosť záverov exekučného súdu, ako súdu

rozhodujúceho v prvom stupni, môže byť následne preskúmavaná v rámci odvolacieho

konania (keďže nejde o uznesenia podľa osobitného zákona – Exekučného poriadku; viď  

§ 202 ods. 2 O.s.p. a judikát R 6/2003) a za istých okolností aj konania dovolacieho. Je však

neakceptovateľné, aby bol súd viazaný tým, ako otázku procesného nástupníctva

v exekučnom konaní posúdil súdny exekútor. Pokiaľ teda aj prax účastníkov exekučného

konania súdnych exekútorov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 341/2005 Z.z. bola taká,

ako uvádza dovolateľ, nebola správna a ani v súlade so zákonom a už vôbec nie záväzná pre

súd rozhodujúci o návrhu na zmenu účastníka konania, keďže aj v exekučnom konaní platí, že

právne záväzný výklad zákona podáva výlučne súd.

Dovolateľ ďalej namietal, že aj keby bol správny názor, podľa ktorého je na zmenu

účastníka konania potrebné osobitné rozhodnutie exekučného súdu, súdy zúčastnené  

na rozhodovaní neprípustne skúmali trvanie podmienok konania u pôvodného oprávneného

potom, čo im bola oznámená a preukázaná hmotnoprávna sukcesia do práva pôvodného

oprávneného   a   doručený   návrh   na   zmenu   oprávneného   spolu   so   súhlasom   nového

oprávneného so vstupom do konania. Odvolával sa pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1 ObdoV 45/2007, ktorý skutkovo a právne v obdobnej

veci konštatoval existenciu vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcu v tom, že súd

nepripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu výmazu pôvodného

navrhovateľa z obchodného registra pred rozhodnutím súdu o zmene účastníka konania.

Podľa jeho názoru najvyšší súd s týmto rozhodnutím potvrdil názor o prípustnosti zmeny

účastníka konania potom, čo pôvodný účastník zanikol, avšak návrh na zmenu bol podaný

ešte pred zánikom účastníka. K tomuto dovolací súd uvádza, že medzi predmetným prípadom

a prípadom, ktorý riešil najvyšší súd v konaní pod sp. zn. 1 ObdoV 45/2007 je jeden

podstatný rozdiel, ktorý spočíva v tom, že v predmetnej veci návrh na zmenu účastníka

konania nepodal doterajší účastník konania, ale osoba, ktorá o sebe tvrdí, že na ňu prešlo

právo z exekučného titulu. Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. je aj taká osoba oprávnená navrhnúť

zmenu účastníka, pričom v návrhu je inkorponovaný aj jej súhlas so vstupom do konania  

na strane oprávneného. Súhlas povinného sa nevyžaduje bez ohľadu na to, či sa navrhuje

zmena oprávneného alebo povinného. Preto súd ani nezisťuje stanovisko tejto osoby

k navrhovanej zmene účastníka. Iná je však situácia v prípade oprávneného ako osoby, ktorá

svojím návrhom na vykonanie exekúcie iniciovala začatie exekučného konania. V súlade   s   dispozičnou   zásadou,   ktorá   ovláda   aj   exekučné   konanie   platí,   že   oprávnený   musí

s navrhovanou zmenou účastníka súhlasiť. Nie je mysliteľné, aby súd pripustil zmenu

oprávneného účastníka konania bez jeho vedomia, alebo dokonca proti jeho vôli. Preto je

potrebné, aby v prípade, keď zmenu navrhuje osoba, ktorá mala vstúpiť na miesto

oprávneného, si súd vyžiadal stanovisko oprávneného, teda toho, kto má z konania vystúpiť.

V prejednávanej veci takéto stanovisko nebolo možné zabezpečiť vzhľadom k tomu, že

pôvodne oprávnený zanikol bez právneho nástupcu. V prípade, ktorý najvyšší súd prejednával

pod sp. zn. 1 ObdoV 45/2007 podal návrh na zmenu navrhovateľa sám navrhovateľ skôr, ako

bol vymazaný z obchodného registra. Prejavil tým vôľu vystúpiť z konania a ďalej nebyť

účastníkom konania. Preto dovolací súd mohol konštatovať : „ak miesto doterajšieho

navrhovateľa sa uvoľnilo pred skončením konania, dôvodne na jeho miesto môže vstúpiť

dovolateľ, ktorý túto vôľu prejavil ešte v čase, keď navrhovateľ existoval“.

V predmetnej veci v čase, keď pôvodne oprávnený ešte existoval, tento sám nepodal

návrh na zmenu oprávneného, ktorý by spĺňal kritériá podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. a ako

vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, oznámenie spoločnosti Inkaso Pohľadávok, spol. s r.o. z 15. marca 2006 adresované súdnemu exekútorovi, nebolo spôsobilé privodiť zmenu

účastníka exekučného konania na strane oprávneného. Kvalifikovaný návrh na zmenu

oprávneného bol súdu doručený až v čase, keď pôvodný oprávnený už neexistoval. Preto ak

prvostupňový súd takýto návrh zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, neodňali

súdy svojím postupom účastníkovi konania možnosť konať pred súdom ani právo  

na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu.

Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkami dovolateľa o údajnej nepreskúmateľnosti

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd podľa jeho názoru neodpovedal  

na podstatné a právne významné dôvody odvolania, ale sa obmedzil len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje  

s   odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len  

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s vyššie citovaným ustanovením  

§ 219 ods. 2 O.s.p., keď skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého

stupňa doplnením ďalších dôvodov, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie

dovolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany odvolateľa, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť

vyhovené jeho návrhu na zmenu oprávneného. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešného

dovolateľa neuspokojila, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti zákonného

rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek

dovolateľa.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 78/2005 potvrdil, že

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá dať odpoveď na každú námietku

alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov   prvostupňového   rozhodnutia,   ktoré   sa   preskúmava   v   odvolacom   konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť a ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa názoru dovolacieho súdu, skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v posudzovanom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, pretože odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu ako celok spĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia.

Keďže ustanovenia § 237, § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. dovolanie proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 29. júna 2012 sp. zn. 8 CoE 76/2012 nepripúšťajú, bolo potrebné

tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b

ods. 5 O.s.p.

V dovolacom konaní vzniklo povinnému právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti dovolateľovi, ktorý úspešný nebol (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2014

  JUDr. Jozef Kolcun, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová