UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. U., nar. H., bytom N., 2/ C. U., nar. H., bytom N., obaja právne zastúpení advokátom Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, so sídlom Žilina, Jána Reka 13, proti žalovanej Kysuce Reality Tour, s. r. o., so sídlom Čadca, Mierová 1725, IČO: 44 054 840, právne zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., so sídlom Čadca, Mierová 1725, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o prerušení konania, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-8C/10/2021, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2023 sp. zn. 7Co/93/2023, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Čadca (ďalej ako „súd prvej inštancie“) uznesením z 27. apríla 2023 č. k. 8C/10/2021- 166 zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci 8C/24/2019 (výrok I.) a zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia vkladového konania vedeného na Okresnom úrade Čadca, odbore katastrálnom, pod F. (výrok II.).
2. Krajský súd v Žiline (ďalej ako „odvolací súd“) uznesením z 27. júla 2023 č. k. 7Co/93/2023-188 odmietol odvolanie žalovanej. S poukazom na § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) konštatoval, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol ako nedôvodný návrh žalovanej na prerušenie konania, z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania v súdnom konaní sp. zn. 8C/24/2019 a odvolacieho konania vo vkladovom konaní č. F.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenia konania v zmysle § 164 CSP. Odvolací súd zdôraznil, že podľa § 357 písm. n) CSP je odvolanie prípustné výlučne proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a), resp. podľa § 164 CSP prerušil. Keďže v prejednávanej veci súd prvej inštancie návrhu žalovanej na prerušenie konania nevyhovel,zamietol ho, nebolo proti zamietajúcemu uzneseniu odvolanie prípustné. Záverom odvolací súd konštatoval, že na neprípustnosť odvolania nemalo žiadny vplyv ani nesprávne poučenie účastníka konania o prípustnosti opravného prostriedku (viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 129/2022-22 z 24. 02. 2022).
3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v § 420 písm. f) CSP. Podľa jej názoru postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a teda k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keďže odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaná v zmysle Civilného sporového poriadku nemala právo podať proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Podľa žalovanej odvolací súd postupoval aj v rozpore so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v rozhodnutí z 21. novembra 2017 sp. zn. 3Obo/14/2017.
4. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Žalobcovia dovolaciemu súdu navrhli, aby dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas naň oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), sa zaoberal bez nariadenia pojednávania prípustnosťou dovolania a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c) CSP). 7. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
10. Podľa § 357 písm. n) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP.
11. Dovolací súd zistil, že predmetom dovolacieho prieskumu má byť uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie žalovanej proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci sp. zn. 8C/24/2019 a do právoplatného skončenia vkladového konania vedeného na Okresnom úrade Čadca, odbore katastrálnom, pod F., vydaného podľa § 164 CSP tak, že ho zamietol.
12. Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP je, že musí ísť o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe. Rozhodnutím vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom s a súd meritórne zaoberá nárokom, ktorý strana sporu uplatnila, pričom žalobou uplatnený nárok posudzuje podľa hmotného práva. Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je rozhodnutie, po vydaní ktorého sa vec s konečnou platnosťou ukončí bez toho, aby sa vec meritórne rozhodla (napr. uznesenie o zastavení odvolacieho konania v dôsledku späťvzatia odvolania, nezaplatenia súdneho poplatku, uznesenie o odmietnutí oneskorene podaného odvolania a pod.). Za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí však rozhodne nemožno považovať uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd zmenil procesné uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania, keďže súd prvej inštancie bude ďalej v konaní pokračovať.
13. S ohľadom n a uvedené východiská možno konštatovať, ž e dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sa ním meritórne nerozhodlo o právach a povinnostiach sporových strán. Rovnako dotknuté uznesenie odvolacieho súdu nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (vo veci vymedzenej žalobou) končí.
14. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/14/2017). Ak je napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ide o procesné uznesenie, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdzuje alebo mení rozsudok súdu prvej inštancie. Uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Po vydaní takéhoto uznesenia súd prvej inštancie ďalej koná a rozhoduje o veci, teda prípadný nesprávny procesný postup aj pri posudzovaní otázky potreby prerušenia konania, môže byť predmetom posúdenia v konaní dovolacom, nasledujúcom po rozhodnutí súdov vo veci samej. Dovolací súd v tomto smere odkazuje i na závery obsiahnuté v uznesení najvyššieho súdu z 13. júla 2022 sp. zn. 1Cdo/152/2020, v ktorom dospel dovolací súd k rovnakému právnemu záveru.
15. Dovolací súd podotýka, že k účelu ustanovenia § 164 CSP sa vyjadril aj ústavný súd v uznesení zo 16. septembra 2021 č. k. III. ÚS 512/2021-16, podľa ktorého „účelom § 164 CSP je zabezpečenie rýchlosti a hospodárnosti konania, ktorú môže súd dosiahnuť aj tak, že nevyčká na rozhodnutie iného súdu, ktorý rieši otázku, na ktorú si môže odpoveď sformulovať aj vo veci konajúci súd. Účelom prerušenia konania podľa § 164 CSP preto nie je ochrana stranou uplatneného nároku, ale zabezpečenie celkom inej hodnoty, ktorá má priamy dosah na záujmy strán konania len vtedy, ak k prerušeniu konania dôjde, keďže to môže viesť k jeho nedôvodnému predĺženiu. Pri zamietnutí návrhu na prerušenie konania však konajúci súd musí vyriešiť sám otázky riešené v inom konaní, a to v rozhodnutí vo veci samej. To z pohľadu strán konania vedie k tomu, že budú mať možnosť spochybniť rozhodnutie o tejto otázke riešenej súdmi v dvoch konaniach opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej.“
16. Keďže z uvedených dôvodov proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, dovolací súd dovolanie odmietol ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP bez skúmania, či v konaní došlo k žalovanou namietanej nesprávnosti.
17. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté, dovolací súd nemusí rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.