Najvyšší súd
2 Cdo 6/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : K., a.s., Š., proti žalovanému : Ľ. G., bytom P., zastúpený JUDr. J. N., advokátom v P., o zaplatenie 11 117,- Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 7 C 79/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 365/2007,
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 365/2006 vo výroku o zaplatení istiny 11 117,- Sk so 7 % úrokom z dlžnej sumy od 9.4.2006 do zaplatenia a nadväzujúci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 4. októbra 2006 sp. zn. 7 C 79/2006 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na istine 11 117,- Sk so 7 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 9.4.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 639,- Sk trov konania a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 365/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky potvrdil, odvolanie žalovaného odmietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nariadil vrátenie súdneho poplatku vo výške 466,- Sk žalovanému. V odôvodnení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný prostredníctvom jeho splnomocnenej zástupkyne J. G. na adresu jej bydliska poštou. Dňa 20.10.2006 nebola zástupkyňa žalovaného poštovým doručovateľom zastihnutá a preto bolo dňa 23.10.2006 vykonané poštovým doručovateľom opätovné doručenie zásielky. Ani v tento deň však nebola zastihnutá a preto jej bolo zanechané oznámenie, že zásielka bola uložená na pošte. Zástupkyňa žalovaného si zásielku na pošte prevzala dňa 9.11.2006 a lehota na podanie odvolania jej začala plynúť podľa § 47 ods. 2 O.s.p. od 27.10.2006 a uplynula dňom 13.11.2006 (pondelok). Z oznámenia zástupkyne žalovaného vyžiadaného odvolacím súdom je zrejme, že v čase doručovania zásielky sa zdržiavala v mieste bydliska, a preto k doručeniu zásielky došlo účinne spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až dňa 24.11.2006, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania a preto odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu žalovaný napadol dovolaním, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. odôvodňujúc tým, že nebola naplnená fikcia doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p., keďže poštová doručovateľka, ktorá doručovala rozsudok prvostupňového súdu po prvom neúspešnom doručovaní nenechala oznámenie, že príde zásielku doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Poštovým doručovateľom bolo iba oznámené, že zásielka je uložená na pošte. Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 časť vety za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám vymenovaným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Takouto vadou je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. aj taký postup súdu v konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať, teda uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O takýto vadný postup súdu ide aj v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
V danej veci o takýto prípad ide.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 45 stanovuje, že súd môže písomnosť doručovať priamo, a to sám odovzdaním adresátovi pri konaní alebo doručovateľom súdu a poštou (podľa poštového poriadku, ktorý vzhľadom na spôsob vydania nie je všeobecne záväzným právnym predpisom), ale môže doručovať nepriamo, prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa charakteru písomnosti sa doručenie môže uskutočniť dvoma spôsobmi a to jednoduchým doručením (§ 46) a doručením do vlastných rúk (§ 47).
Aj v prípadoch, v ktorých musí byť písomnosť doručená do vlastných rúk, Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 47 ods. 2 pripúšťa možnosť náhradného doručenia a súčasne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých sa v takomto prípade považuje písomnosť za doručenú. Náhradné doručenie predpokladá predovšetkým splnenie podmienky, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia. Po zistení, že sa adresát v mieste doručenia zdržuje, ale pri doručení nebol zastihnutý, vykoná sa doručenie písomnosti tak, že doručovateľ písomne adresátovi oznámi, kedy (deň a hodinu) príde zásielku znovu doručiť. Iba v prípade, ak doručovateľ adresáta nezastihne ani pri tomto opakovanom pokuse o doručenie, môže písomnosť uložiť na pošte alebo orgáne obce, avšak je povinný o tejto skutočnosti adresáta upovedomiť.
Občiansky súdny poriadok v citovanom ustanovení spája fikciu doručenia zásielky určenej do vlastných rúk uplynutím tretieho dňa po uložení zásielky na pošte alebo orgáne obce iba vtedy, ak bol zachovaný postup upravený v tomto ustanovení (ustanovenie účinne do 15.10.2008 podľa ktorého je potrebné posudzovať aj tento prípad). V prípade nesplnenia niektorej z uvedených podmienok, nemôže dôjsť k platnému náhradnému doručeniu zásielky.
Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný J. G., zástupkyni žalovaného poštou. Prvý pokus o doručenie rozsudku bol vykonaný 20.10.2006, ktorý však bol neúspešný, pričom doručovateľ ho vhodným spôsobom neupovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení, keďže takéto oznámenie nezanechal, čo je zrejmé z relácie Slovenskej pošty Regionálne poštové centrum Prievidza, N., zo dňa X., ktoré uvádza, že doručovatelia pošty nepostupovali v súlade s poštovými podmienkami doručovania úradných zásielok, keď nezanechali výzvu o opakovanom doručení zásielky v nasledujúci deň a tiež nedovoleným spôsobom opravovali dátumy na písomnostiach, čím porušili svoje pracovné povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že nebola splnená podmienka upovedomenia o opätovnom doručení s uvedením dňa a hodiny, ani podmienka bezvýslednosti druhého pokusu o doručenie.
Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci sa nemôže uplatniť fikcia uvedená v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Žalovanému preto začala plynúť lehota na podanie odvolania až v deň nasledujúci po dni, keď rozsudok súdu prvého stupňa skutočne J. G. (ako zástupkyňa žalovaného) prevzala, t.j. 10.11.2006. Ak potom žalovaný podal odvolanie na pošte dňa 24.11.2006, urobil tak včas, v zákonom stanovenej lehote.
So zreteľom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2007 sp. zn. 5 Co 365/2006 vo výroku o zaplatení istiny 11 117,- Sk so 7 % úrokom z dlžnej sumy od 9.4.2006 do zaplatenia a nadväzujúci výrok o trovách konania zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: