2Cdo/592/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. E., bývajúcej v T., zastúpenej AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., s o sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej AK JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C 207/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 28. mája 2015 sp. zn. 5 Co 796/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná v lehote 3 dní zaplatiť žalobkyni trovy dovolacieho konania vo výške 72,92 € Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 29.

Odôvodnenie

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 9. júna 2014 č. k. 2 C 207/2013-163 zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. 3 C 381/2012. Ďalším výrokom žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 886,78 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19. januára 2012 sp. zn. 3 C 381/2012 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou zmluvného dojednania bola tiež rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Poznamenal, ž e predmetná rozhodcovská doložka nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná, súd prvého stupňa podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka považoval dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú. Žalobe z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. mája 2015 sp. zn. 5 Co 796/2014 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o súdnom poplatku, ako vecne správnypodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o súdnom poplatku tak, že žalovaná nie je povinná zaplatiť súdny poplatok 99,50 €. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a vyslovil, že žalovaná nemá právo na ich náhradu. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne h o a j vyložil a n a daný skutkový s tav h o i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, že je v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné k nemu nič dodávať. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (podľa obsahu len v jeho potvrdzujúcom výroku) podala dovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že jej v konaní bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Rozhodnutie súdu je podľa jej názoru nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a odvolací súd v ňom nereagoval n a všetky jej odvolacie námietky. Poukázala na citovaný nález ÚS ČR, ÚS SR a judikát ESD C-342/13. Uviedla, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky v tomto prípade, nemôže s ú d skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázala aj na skutočnosť, že súdy test primeranosti v zmysle čl. 19 Smernice nevykonali a nezabezpečili si ani objasnenie skutkového stavu potrebného na vyslovenie správnych právnych záverov o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky medzi žalobkyňou a žalovanou. V závere poukázala na dôvody nemožnosti aplikácie ustanovenia § 243b ods. 7 O.s.p. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovanej v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, že tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 343/2015, 2 Cdo 468/2014, 2 Cdo 260/2014, 1 Cdo 205/2014, 1 Cdo 182/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 3 Cdo 368/2014, 4 Cdo 368/2014, 5 Cdo 169/2014, 5 Cdo 505/2014, 6 Cdo 224/2014, 8 Cdo 337/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. K aplikácii § 243b ods. 7 O.s.p. dovolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1. januára 2015 môže dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať [viď tiež komentár k tomuto ustanoveniu uvedený v ASPI (automatizovanom systéme právnych informácií)]. Aplikácia tohto ustanovenia teda neznamená odňatie možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že dovolanie žalovanej podľa § 237 a § 238 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd priznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta, ktorý ju zastupoval už v konaní na súdoch nižšieho stupňa, za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej zo 17. septembra 2015 [§ 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 64,53 €, čo snáhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (8,39 €), predstavuje spolu 72,92 €. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.