2 Cdo 59/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému R. S.,
bývajúcemu vo Z., o zaplatenie 11,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 17 Ro 77/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 31. októbra 2013 sp. zn. 12 Co 337/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 24. júna 2013 č. k. 17 Ro 77/2013-14 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto veci
podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho žalobcovi. Takýto
postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky už v niektorých prípadoch (viď nález z 24. júna
2008 sp. zn. II. ÚS 151/08) označil za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného
postupu dopustil, uložil, aby v ďalšom vychádzal z toho, že právne účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého
stupňa to v danom prípade nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné 2 2 Cdo 59/2014
predpoklady pre tento postup; poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho
vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 31. októbra 2013
sp. zn. 12 Co 337/2013 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení uviedol,
že návrhom na začatie konania s dátumom vyhotovenia v roku 2006 sa žalobca voči
protistrane domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej dosiaľ nezaplatené koncesionárske
poplatky. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval žalobcu, aby do 10 dní zaplatil
súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) s poučením, že ak nebude
poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).
Napriek tomu, že táto výzva bola žalobcovi riadne doručená, nerešpektoval ju. Súd prvého
stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd poukázal na ustanovenia § 82 ods. 1
O.s.p., § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Vyslovil
názor, že na splnenie príkazu vysloveného v náleze, aby súd priznal právne účinky podania
z roku 2006, bol žalobca povinný preukázať, že návrh na začatie konania z 20. marca 2013 je
totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Túto svoju povinnosť si žalobca nesplnil. Preto nemožno postup súdu prvého stupňa, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok
a dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného
elektronického podania, doručené návrhy zo strany žalobcu zapísal ako nové návrhy
na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku žalobcovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal
už v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jeho podanie na DVD nosiči
bol protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie
konania bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh
na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené
z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti
žalobcu pred súdom konať. So zreteľom na to žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
3 2 Cdo 59/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 5/2014,
2 Cdo 15/2014, 2 Cdo 35/2014, 2 Cdo 333/2013, 2 Cdo 430/2013, 2 Cdo 432/2013,
2 Cdo 434/2013, 2 Cdo 465/2013, 2 Cdo 450/2013, 3 Cdo 410/2013, 3 Cdo 435/2013,
3 Cdo 445/2013, 4 Cdo 5/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 80/2014, 7 Cdo 46/2014,
8 Cdo 47/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už
ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová