Najvyšší súd   2 Cdo 56/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L.,   so   sídlom   v   B., zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   C.,   so   sídlom   v   B.,   proti   žalovanej   S.   K.,

bývajúcej v N., o zaplatenie 33,53 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.  

8 C 75/2007,   o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave  

zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2010, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. septembra 2010 sp. zn.  

10 Co 76/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. 8 C 75/2007-49 zamietol

návrh žalobkyne, ktorým sa voči žalovanej domáhala zaplatenia 33,53 € (koncesionársky

poplatok). Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z názoru, že žalobkyňa

nie je v spore aktívne legitimovaná (postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka). K takémuto záveru ho viedlo aj nesplnenie podmienky ustanovenej

v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z.z. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bolo

žalovanej umožnené uhradiť nedoplatok (koncesionársky poplatok) v dodatočnej lehote.

Rovnako nepreukázala doručenie oznámenia žalovanej o postúpení pohľadávky. O náhrade

trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2010

odvolanie odmietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Vychádzal z tohto, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. podala odvolanie ako

neoprávnená osoba (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Poukázal na to, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. nie je účastníčkou konania a ani právnou zástupkyňou žalobkyne. Nedostatok plnomocenstva

na zastupovanie v konkrétnom konaní   (§ 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O.s.p.) nebol neodstránený

napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla

zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedla,

že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Plnomocenstvo

žalobkyňa udelila advokátke dňa 28. januára 2009 ako tzv. všeobecné plnomocenstvo,

nakoľko advokátka ju zastupuje v obdobných konaniach s rovnakým predmetom. Originál

plnej moci je založený na súde pod Spr. 171/09. Krajský sud v Trnave neakceptoval toto

plnomocenstvo a z § 28 ods. 1 a 2 O.s.p. vyvodil nesprávne právne závery.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa  

§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia  

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho

z vyššie uvedených uznesení, prípustnosť dovolania z § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

druhá veta O.s.p., t.j. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. V zmysle § 237

O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť  

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,  

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka v dovolaní namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, že napriek dostatočnému

plnomocenstvu bolo odvolanie žalobkyne podané advokátkou odmietnuté ako odvolanie

podané neoprávnenou osobou.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký

(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu   v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu   v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.  

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo

ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Podľa § 28 ods. 2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť.

Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré

môže v konaní urobiť účastník.

Zo spisu je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v mene

žalobkyne advokátka Mgr. Ľ. P. C., pričom v odvolaní uviedla, že plnomocenstvo bolo

doručené Okresnému súdu Galanta 6. februára 2009 so žiadosťou o založenie do spisov

súdnej správy (č.l. 56 spisu). Na výzvu súdu, aby predložila (žalobkyňa, právna zástupkyňa)

plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne, Mgr. Ľ. P. C. oznámila, že ide o takzvané

všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého je oprávnená žalobkyňu zastupovať vo

všetkých konaniach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok voči dlžníkom koncesionárskych

poplatkov a ako vyplýva zo súdnej praxe, uvedenie konkrétneho konania   s označením

účastníkov nie je nevyhnutnou náležitosťou plnomocenstva.

Ustanovenie § 28 O.s.p. upravuje formu plnomocenstva, jeho rozsah a spôsob, akým

sa má udeliť. Odsek 2 citovaného ustanovenia zdôrazňuje, že zástupca, ktorému bolo toto

plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ako účastník konania, plnomocenstvo

udelené na celé konanie nemožno obmedziť. Plnomocenstvom udeleným na konanie pred

súdom môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu

účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len

na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve udelený, je nutné vychádzať z toho, že ide  

o plnomocenstvo dané pre celé konanie (Najvyšší súd ČSSR sp. zn. 2 Cz 2/68, R 56/1969).

Pri plnej moci udelenej účastníkom konania zástupcovi, aby ho zastupoval vo všetkých

veciach bez obmedzenia, ide o všeobecnú plnú moc (Najvyšší súd ČR, sp. zn.  

25 Cdo 2144/98). Ako vyplýva z judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. Najvyšší súd

Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 112/01), všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu

zastupovať zastúpeného v každom súdnom konaní, je možné plnomocenstvo založiť do spisov

súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň odvolať.

Uvedené skutočnosti a zistenia svedčia o tom, že konanie pred odvolacím súdom bolo

postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolanie žalobkyne podané jej

zástupkyňou so všeobecným plnomocenstvom na konanie bolo odmietnuté podľa § 218 ods. 1

písm. b/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup odvolacieho súdu neboli splnené. Tým bola

žalobkyni znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domôcť sa kvalifikovaným

odvolaním preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Označená

procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2011

  JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová