Najvyšší súd 2 Cdo 56/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanej S. K.,
bývajúcej v N., o zaplatenie 33,53 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
8 C 75/2007, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2010, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. septembra 2010 sp. zn.
10 Co 76/2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom z 3. februára 2009 č.k. 8 C 75/2007-49 zamietol
návrh žalobkyne, ktorým sa voči žalovanej domáhala zaplatenia 33,53 € (koncesionársky
poplatok). Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z názoru, že žalobkyňa
nie je v spore aktívne legitimovaná (postúpenie pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka). K takémuto záveru ho viedlo aj nesplnenie podmienky ustanovenej
v § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z.z. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bolo
žalovanej umožnené uhradiť nedoplatok (koncesionársky poplatok) v dodatočnej lehote.
Rovnako nepreukázala doručenie oznámenia žalovanej o postúpení pohľadávky. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave uznesením zo 14. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 76/2010
odvolanie odmietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Vychádzal z tohto, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. podala odvolanie ako
neoprávnená osoba (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Poukázal na to, že advokátka Mgr. Ľ. P. C. nie je účastníčkou konania a ani právnou zástupkyňou žalobkyne. Nedostatok plnomocenstva
na zastupovanie v konkrétnom konaní (§ 28 ods. 1 a § 49 ods. 1 O.s.p.) nebol neodstránený
napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla
zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uviedla,
že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Plnomocenstvo
žalobkyňa udelila advokátke dňa 28. januára 2009 ako tzv. všeobecné plnomocenstvo,
nakoľko advokátka ju zastupuje v obdobných konaniach s rovnakým predmetom. Originál
plnej moci je založený na súde pod Spr. 171/09. Krajský sud v Trnave neakceptoval toto
plnomocenstvo a z § 28 ods. 1 a 2 O.s.p. vyvodil nesprávne právne závery.
Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho
z vyššie uvedených uznesení, prípustnosť dovolania z § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p., t.j. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť
rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. V zmysle § 237
O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka
nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľka v dovolaní namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté
vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ku ktorej došlo tým, že napriek dostatočnému
plnomocenstvu bolo odvolanie žalobkyne podané advokátkou odmietnuté ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
(vadný) postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť zákonu sa priečiaci procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo
ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
Podľa § 28 ods. 2 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže v konaní urobiť účastník.
Zo spisu je zrejmé, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v mene
žalobkyne advokátka Mgr. Ľ. P. C., pričom v odvolaní uviedla, že plnomocenstvo bolo
doručené Okresnému súdu Galanta 6. februára 2009 so žiadosťou o založenie do spisov
súdnej správy (č.l. 56 spisu). Na výzvu súdu, aby predložila (žalobkyňa, právna zástupkyňa)
plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne, Mgr. Ľ. P. C. oznámila, že ide o takzvané
všeobecné plnomocenstvo, na základe ktorého je oprávnená žalobkyňu zastupovať vo
všetkých konaniach týkajúcich sa vymáhania pohľadávok voči dlžníkom koncesionárskych
poplatkov a ako vyplýva zo súdnej praxe, uvedenie konkrétneho konania s označením
účastníkov nie je nevyhnutnou náležitosťou plnomocenstva.
Ustanovenie § 28 O.s.p. upravuje formu plnomocenstva, jeho rozsah a spôsob, akým
sa má udeliť. Odsek 2 citovaného ustanovenia zdôrazňuje, že zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony ako účastník konania, plnomocenstvo
udelené na celé konanie nemožno obmedziť. Plnomocenstvom udeleným na konanie pred
súdom môže byť každá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu
účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len
na určitý úkon, výslovne v plnomocenstve udelený, je nutné vychádzať z toho, že ide
o plnomocenstvo dané pre celé konanie (Najvyšší súd ČSSR sp. zn. 2 Cz 2/68, R 56/1969).
Pri plnej moci udelenej účastníkom konania zástupcovi, aby ho zastupoval vo všetkých
veciach bez obmedzenia, ide o všeobecnú plnú moc (Najvyšší súd ČR, sp. zn.
25 Cdo 2144/98). Ako vyplýva z judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. Najvyšší súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 112/01), všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu
zastupovať zastúpeného v každom súdnom konaní, je možné plnomocenstvo založiť do spisov
súdnej správy a v konkrétnej veci sa naň odvolať.
Uvedené skutočnosti a zistenia svedčia o tom, že konanie pred odvolacím súdom bolo
postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo odvolanie žalobkyne podané jej
zástupkyňou so všeobecným plnomocenstvom na konanie bolo odmietnuté podľa § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup odvolacieho súdu neboli splnené. Tým bola
žalobkyni znemožnená realizácia jej procesného oprávnenia domôcť sa kvalifikovaným
odvolaním preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Označená
procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová