2 Cdo 552/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Revúca pod sp. zn. 4 C 422/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn. 13 Co 855/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 26. apríla 2013 č.k. 4 C 422/2012-36 uložil
žalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia,
zaplatila súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014
sp. zn. 13 Co 855/2013 odvolanie odmietol ako oneskorene podané (§ 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi
žalobkyne doručené do vlastných rúk 13. júna 2013, nasledujúcim dňom začala žalobkyni
plynúť odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 28. jún 2013 (piatok). Odvolanie bolo
ale podané po uplynutí tejto lehoty – osobne v podateľni prvostupňového súdu 1. júla 2013.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,
aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané
na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,
ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so
sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako
S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská
spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej
len „§ 239 O.s.p.“). Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky
osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide
tiež vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené (R 23/1994).
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa považujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona
č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014).
V preskúmavanom prípade napadla žalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním,
ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č.l. 39 spisu) podané
osobne v podateľni tohto súdu 1. júla 2013. V dovolacom konaní ale žalobkyňa tvrdí,
že odvolanie podala 28. júna 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti R.,
predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojila žalobkyňa aj
fotokópie listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ňou podaného odvolania.
Najvyšší súd pri prvom predložení spisu na rozhodnutie o dovolaní konštatoval, že vec
mu bola na rozhodnutie o dovolaní predložená predčasne – bez toho, aby súd prvého stupňa
žalobkyňu vyzval na odstránenie rozporu medzi údajom o doručení odvolania vyplývajúcim
zo spisu (1. júla 2013 osobne v podateľni súdu) a údajom o doručení tvrdenom žalobkyňou
(28. júna 2013 prostredníctvom označenej doručovateľskej spoločnosti). Dovolací súd
uviedol, že tento rozpor môže žalobkyňa odstrániť tým, že hodnoverným (objektívne
preskúmateľným) spôsobom preukáže svoje tvrdenia. Dodal, že fotokópie, ktoré žalobkyňa
pripojila k dovolaniu, sa týkajú listín, ktoré netvoria obsah predloženého spisu a nie je zrejmé,
či vôbec boli súdu doručené. Dovolací súd uzavrel, že so zreteľom na to je v záujme právnej
istoty potrebné vylúčiť možnosť, že predmetné listiny (ak vôbec boli súdu doručené),
obsahujú údaje, ktoré sa priečia skutočnosti.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené vyzval žalobkyňu, aby doložila svoje
dovolacie tvrdenia a náležite preukázala, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom
podala 28. júna 2013. Táto písomná výzva súdu prvého stupňa bola právnemu zástupcovi
žalobkyne doručená 20. júla 2015, žalobkyňa na výzvu súdu prvého stupňa nereagovala.
Spoločnosť R. na výzvu súdu oznámila, že nepozná obsah doručených zásielok
a nemôže uviesť, či a kedy bolo predmetné dovolanie podané na poštovú prepravu.
Najvyšší súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť
podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí
byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo.
Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne
v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, že ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom
v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal.
Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu.
Keďže údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru
odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty)
a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd
vychádzal z údajov, ktoré žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti
na to dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nejde o prípad odmietnutia
odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
Dovolací súd, stotožňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 28/2014 uzatvára, že súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu
smerujúcu k odstráneniu rozporov pri doručovaní, ale tiež vtedy, ak dovolateľ nepreukáže
svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej žalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2016
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová