2 Cdo 53/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. J., bývajúceho v D., zastúpeného Mgr. A. L., advokátkou vo V., proti odporcom 1/ Okresnému súdu Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 28, 2/ JUDr. J. V.,
bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn.
6 C 178/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 18. mája 2011 sp.zn. 17 Co 4/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Brezno rozsudkom zo 7. septembra 2010 č.k. 6 C 178/2008-97 nárok
navrhovateľa zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru,
že odporcovia nie sú v predmetnej právnej veci pasívne vecne legitimovaní. Poukázal
na ustanovenia § 3 ods. 1 písm.d/, § 4 ods. 1 písm.a/ bod 1, § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa
uvedených zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci nesprávnym úradným postupom a ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok za náhradu škody, ku ktorej došlo
nesprávnym postupom súdu (podľa jeho názoru). Tento svoj nárok však neprerokoval
s ústredným orgánom a žaluje subjekty, ktoré vo veci nie sú pasívne vecne legitimované.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. mája
2011 sp.zn. 17 Co 4/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcom 1/, 2/ nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Plne sa stotožnil
s právnym názorom súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane
odporcov 1/, 2/, posudzujúc vec v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. O trovách konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie (ktoré doplnila jeho právna
zástupkyňa) a žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého
stupňa. Poukázal na to, že navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla
nesprávnym súdnym rozhodnutím. Podľa jeho názoru mal súd postupovať v súlade s § 15
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa § 3 uvedeného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 a 2 citovaného zákona právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým
nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané
malo byť. Navrhovateľ zároveň trval na tom, že odporca 1/ ako aj 2/ sú pasívne legitimovaní
a rozhodnutím Okresného súdu v Brezne ako aj potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici mu bola odňatá možnosť prejednať jeho žalobu príslušným súdom a trval
na tom, že nezákonným postupom zo strany Okresného súdu v Banskej Bystrici a sudkyňou
JUDr. J. V. mu bola spôsobená ujma.
Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že ho považujú za nedôvodné.
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považovali za správny a stotožňujú sa s dôvodmi
zamietnutia návrhu, ako aj s dôvodmi, ktoré uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí.
Žiadali dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia§ 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z § 238 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli
najavo ani v dovolacom konaní.
Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie
veci, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať
za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ dovolací súd náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová