2Cdo/517/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna a sudkýň JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci žalobcu : JR. T., bývajúci v B., zastúpený JUDr. Petrom Tóthom, advokátom v Bratislave, Bartoškova 7, proti žalovanej : Slovenská republika, Úrad geodézie, kartografie a katastra, Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 2 698 665,60 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 30/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2014 sp. zn. 14 Co 573/2014

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom z 2. marca 2011 č. k. 8 C 30/2009-126 určil, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej je opodstatnený. O výške nároku a trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Nesprávneho úradného postupu sa orgán verejnej moci (správa katastra) mal dopustiť v konaní podľa katastrálneho zákona o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, B., k. ú. Z.. Konkrétne nezapísaním zmeny vlastníckeho práva do katastra záznamom podľa ustanovenia § 34 ods. 1 KZ, ktorá vznikla rozhodnutím súdu. Príslušný exekútor túto zmenu správe katastra oznámil 21. marca 2007 a k zápisu správa napriek zákonnej povinnosti nikdy nepristúpila. Žalovaná túto skutočnosť odôvodňovala prebiehajúcimi konaniami o zápise práv k predmetnej nehnuteľnosti, ktorých začiatok predchádzal návrhu exekútora. Tento stav bránil zápisu zmeny v zmysle zásady priority premietnutej do ustanovenia § 41 ods. 2 KZ. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odhliadnuc od nesprávne samoúčelného výkladu tohto ustanovenia bez zohľadnenia všetkých skutkových okolností, faktom zostáva, že tento stav trval do 14. augusta 2007, kedy boli predchádzajúce konania ukončené rozhodnutím správy o povolení vkladu. Po tomto termíne správe už nič nebránilo vykonať záznam zápisu v katastri o zmene vlastníckeho práva právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. februára 2007, č. k. 3 Er 1534/2006-46. Tento postup upravený ustanoveniami § 34 až § 36a správa katastra nedodržala v lehote 60 dní, ale ani po jej uplynutí. Ďalej súd prvého stupňa v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2003 sp. zn. I.ÚS 62/00 poznamenal, že odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy za iný zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môžu byť porušené základné práva, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov jednotlivé ustanovenia katastrálneho zákona a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. K námietke žalovanej; že žalobcovi nesprávnym úradným postupom nemohla vzniknúť škoda, nakoľko s nehnuteľnosťou mohol aj bez listu vlastníctva neobmedzene nakladať v celom rozsahu svojho vlastníckeho práva, napríklad aj pripojením „záznamuschopnej“ verejnej listiny k právnym úkonom; ktorú podoprel aj odôvodnením rozhodnutia NS SR 2 Cdo 210/2008 z 25. februára 2010, súd prvého stupňa uviedol, že sa s ňou nestotožňuje. Najmä z pohľadu ochrany občanov, účastníkov právnych vzťahov, pred nárastom podvodných konaní v súvislosti s nehnuteľnosťami, je list vlastníctva bežnou a nutnou súčasťou takýchto právnych vzťahov, pričom štát tu dobrovoľne plní úlohu garanta existencie práva k nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že žalobca nadobudol v exekučnej dražbe trhovú majetkovú hodnotu za cenu (nižšiu) znalcom určenú všeobecnej hodnoty a v príčinnej súvislosti s nečinnosťou správy katastra bol donútený tejto hodnoty sa vzdať v dvojstrannom záväzkovom vzťahu, teda bez nerušenej slobodnej vôle za cenu nižšiu ako trhová, k čomu by v prípade disponovania s listom vlastníctva neprikročil (zmluva o budúcej zmluve). Minimálne v tomto rozsahu došlo k ujme na majetku žalobcu. Orgán verejnej moci opomenutím činnosti (zápis zmeny záznamom v katastri), ktorá vyplýva z jeho povahy a funkcie spôsobil skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik zodpovednosti za škodu (nesprávny úradný postup) a ktorá bola príčinou vzniku škody na majetku žalobcu (rozdiel medzi trhovou hodnotou nehnuteľnosti a plnením z dohody o vysporiadaní). Žalobca teda podľa názoru súdu prvého stupňa preukázal kvalifikované konanie, vznik škody a ich príčinnú súvislosť a teda právny základ uplatneného nároku. Určenie jeho konkrétnej výšky bude predmetom ďalšieho dokazovania. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 4. decembra 2012 č. k. 14 Co 342/2011- 177 rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.3.2011 č. k. 8 C 30/2009-126 zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. mája 2014 č. k. 2 Cdo 214/2013-209 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. decembra 2012 sp. zn. 14 Co 342/2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2014 č. k. 14 Co 573/2014-276 medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.3.2011 č. k. 8 C 30/2009-126 zmenil tak, že vyslovil, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej nie je opodstatnený. Uviedol, že o trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zotrváva na právnom názore, že splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie zmluvnej pokuty) zo strany žalobcu, nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Vychádzal z toho, že nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným postupom v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní iných zmluvných podmienok). To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti, v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Stotožnil s a s odvolacou námietkou, že žalobca predložením listinných dôkazov vzhľadom na absenciu identifikačných údajov v prevodnom príkaze, dostatočne nepreukázal zaplatenie zmluvnej pokuty. Taktiež považuje za preukázané, že žalovaná nekonala o zápise záznamom o vlastníckom práve žalobcu v dôsledku subjektívnych prieťahov zodpovedných pracovníkov, ale preto, že rešpektovala tzv. princíp „priority zápisov“ podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pokiaľ neukončila konanie o vklade predchádzajúceho práva. Rozhodujúcou skutočnosťou, z ktorej odvolací súd vychádzal je fakt, že zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, v zmysle jeho nečinnosti v zákonnej lehote po podaní návrhu na zápis jeho vlastníckeho práva. Keďže vzťah príčiny a následkumusí byť priamy a bezprostredný a nestačí, že ide o sprostredkovaný príčinný vzťah, dospel k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a škodou vzniknutou zmenšením majetku žalobcu v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty, resp. ušlého zisku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca v zmysle § 236, § 237 v spojení s § 238 ods. 1, § 241 ods. 2 a/, b/, c/ a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že ku vzniku škody skutočne došlo. Boli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody a je daná aj priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu. Postup správy katastra nebol limitovaný zákonnou zásadou priority. Nie je možné prijať teóriu o tom, že výkladom zákona bolo možné dospieť k stanovisku, že žalobca bol vlastníkom zo zákona a mohol s predmetnom vlastníctva voľne disponovať a to aj bez splnenia si povinnosti zo strany správy katastra. Okresná prokuratúra Bratislava II na podnet žalobcu konanie správy katastra preskúmala a zistila, že správa katastra rozhodnutím o povolení vkladu V-8121/05 porušila ustanovenie § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, keď nevzala do úvahy ďalšie skutočnosti majúce vplyv n a povolenie vkladu. Nerešpektovala, že udeleným príklepom došlo k zmene vlastníka a pôvodný vlastník, predávajúci Central Group s.r.o. už nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, pretože vlastníkom už bol žalobca. Správa katastra mala návrh na vklad zamietnuť a zapísať uznesenie o schválení príklepu. V skutočnosti vydala nezákonné rozhodnutie a k žalobcovmu návrhu zostala nečinná. V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 3, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9, § 15 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; ustanovenie § 148 Exekučného poriadku; ustanovenie § 34, § 35, § 36, § 36a a § 41 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle cit. ustanovení dospieť k názoru, že základ žaloby je dôvodný. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom. Odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy za iný zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môžu byť porušené základné práva, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov jednotlivé ustanovenia katastrálneho zákona a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Najmä z pohľadu ochrany občanov, účastníkov právnych vzťahov pred nárastom podvodných konaní v súvislosti s nehnuteľnosťami j e lis t vlastníctva bežnou nutnou a požadovanou súč asťou takýchto právnych vzťahov, pričom štát tu plní zákonnú úlohu garanta existencie práva k nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol v exekučnej dražbe trhovú majetkovú hodnotu za cenu (nižšiu) znalcom určenú všeobecnej hodnoty a v príčinnej súvislosti s nečinnosťou správy katastra bol donútený tejto hodnoty sa vzdať v dvojstrannom záväzkovom vzťahu, teda bez nerušenej slobodnej vôle za cenu nižšiu ako trhovú, k čomu by v prípade disponovania s listom vlastníctva neprikročil (zmluva o budúcej zmluve). Aj v tomto rozsahu teda došlo k ujme na majetku žalobcu. Žalobca teda preukázal kvalifikované konanie, vznik škody a ich príčinnú súvislosť, a teda právny základ uplatneného nároku. Žalobca musel objektívne a nútene zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 000 000 Sk. Vzťah príčiny a následku je zrejme priamy, bezprostredný a neprerušený. V danom prípade takáto súvislosť existuje a bola plne preukázaná. Žalobca preukázal zaplatenie zmluvnej pokuty, súdu predložil originálny doklad o bankovom prevode. Týmto dokladoval dôvodnosť ako aj výšku uhradenej platby. Jednoznačne táto platba bola plnením zmluvnej povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu. Akékoľvek iné tvrdenia, ktorými sa zaoberal aj Krajský súd v Bratislave a prikláňal sa na stranu tvrdenia žalovanej je prinajmenej nesprávnym, ak nie účelovým výkladom dôkaznej situácie. Na pojednávaní pred odvolacím súdom právny zástupca žalovanej uviedol, že Najvyšší súd SR rozhodnutím č. 2 Cdo 110/2008 už rozhodol o obdobnej situácii tak, že žalobu zamietol z dôvodov, ktoré žalovaná uviedla v podanom odvolaní. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa zaoberá úplne inými skutočnosťami, ako je obsah žaloby, ktorá bola prejednaná na Okresnom súde Bratislava III, Krajskom súde Bratislava, z tohto pohľadu vôbec nie je zrejmé, prečo ich žalovaná vôbec predložila na preukázanie svojho nezákonného konania a zbavenie sa svojej zodpovednosti. Z tohto pohľadu nie je vlastne zrejmé, prečo sa Krajský súd Bratislava takýmito stanoviskami vôbec zaoberal. V dôsledku nesprávneho postupu a prieťahov v konaní nemohol poškodený predať nehnuteľnosť v zmysle zmluvy o budúcej zmluve svojmu zmluvnému partnerovi a nemohol t ak an i dodržať zmluvné záväzky. V dôsledku čoho nemohol zrealizovať už uzavretý obchod, a teda dosiahnuť očakávaný zisk, ale zároveň musel znášať nepriaznivé následkyporušenia povinnosti o forme povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené konanie má priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym postupom správy katastra. Navrhol, aby najvyšší súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že rozsudok okresného súdu potvrdzuje alternatívne rozhodol tak, že zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a zistil, že dovolanie nie je dôvodné. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu; dovolanie žalobu je v dôsledku toho procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia - v prípadoch stanovených zákonom - z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie j e v uvedenom zmysle zároveň procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť, aby v prípadoch ( a z a podmienok) v zákone uvedených spochybnil (opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu) správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd - na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu - nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.). K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že existencia procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p., zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania tejto povahy (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) musí dovolací súd vziať vždy zreteľ - či už bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tretím dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý (§ 242 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom (ako už bolo uvedené vyššie) je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania m á v prípade dovolania, v ktorom bol uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., osobitný význam práve úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom dôvode totiž dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci nižšími súdmi len z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani povinný skúmať. 1. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že o procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prvprávoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú zn ak y v á d taxatívne v ň o m vymenovaných; i n é proc esné v a d y konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. 2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. V súvislosti s námietkou o existencii tejto vady konania j u dovolateľ nekonkretizoval ani bližšie nevymedzil. V dovolacom konaní vada uvedenej povahy nevyšla najavo (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), preto na ňu nemohol byť vzatý zreteľ (§ 242 ods. 1 O.s.p.). 3. K tomu, čo dovolateľ uviedol v dovolaní za účelom preukázania opodstatnenosti uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 148 Exekučného poriadku udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom (§ 45). Súd rozhodne oschválení príklepu do 6 0 dní o d doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému daňovému úradu a správe katastra nehnuteľností na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu. Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných p r á v k nehnuteľnostiam (katastrálny zák o n ) v z n e n í účinnom v rozhodnom čase práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutiam štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, s a d o katastra nezapíše, a k právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7) Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 12/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase správa katastra vydá záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a/ meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b/ označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c/ verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d/ označenie príloh.

Podľa ustanovenia § 36 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra. Podľa ustanovenia § 36a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných p r á v k nehnuteľnostiam (katastrálny zák o n ) v z n e n í účinnom v rozhodnom čase práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (žalobcu)]. V konaní o nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenievšetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny rozsudok možno teda vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla škoda (majetková ujma) a že medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvého stupňa) v danej veci považoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho úradného postupu tým, že správa katastra protizákonne vydala rozhodnutie o povolení vkladu a nevzala do úvahy, že jej bolo doručené uznesenie o schválení príklepu a zápisnica o udelení príklepu, ktoré v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 a 2 podliehajú zápisu do katastra nehnuteľností, a ktoré sú listinou osvedčujúcou vlastnícke právo. Správa katastra mala postupovať v súlade so zákonom, a to tak, že návrh na vklad V-8121/05 mala zamietnuť a po právoplatnosti rozhodnutia zamietnutím návrhu na vklad V-8121/05 zapísať (údajmi katastra doplnené) uznesenie o schválení príklepu. S takýmto záverom sa stotožňuje aj dovolací súd. Dovolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi odvolacieho súdu, že nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným postupom v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik škody. Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní iných zmluvných podmienok). To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšenie sa majetku v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim, nebolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel dovolací súd k rovnakému záveru ako odvolací súd, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a tým zmenšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudkom zamietol. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ale žalovanej nepriznal náhradu trov, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.