2 Cdo 515/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,  

za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 363/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 20. januára 2014 sp. zn. 8 Co 414/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žalobu, ktorou  

sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona  

č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla,  

že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto

jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala,  

aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa  

(§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Trenčín uznesením zo 14. novembra 2012 č.k. 27 C 363/2012-16 vyzval

žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa

položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej  

len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Okresný súd Trenčín považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti  

jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie

Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. októbra 2012 sp. zn. 17 NcC 298/2012

rozhodol, že sudca Okresného súdu Trenčín JUDr. Ing. M. nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 27 C 363/2012.

Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo 14. novembra 2012 č.k. 27 C 363/2012-16

napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala  

by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené  

od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 20. januára 2014 sp. zn. 8 Co 414/2013

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti

vznesenú proti zákonnému sudcovi Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný

postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti.  

Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil žalobkyni zaplatiť za vznesenú

námietku zaujatosti súdny poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) – nepodala totiž

námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť

pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne

prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne

obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca

súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej

sa v konaní domáha.  

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho

istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 165/2013,  

2 Cdo 328/2013, 2 Cdo 6/2014, 2 Cdo 41/2014, 2 Cdo 166/2014, 2 Cdo 214/2014,  

2 Cdo 271/2014, 1 Cdo 359/2013, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014,  

7 Cdo 368/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.  

už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.  

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2015

  JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová