2 Cdo 51/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. H., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. A., advokátom v B., proti žalovanému Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 3, o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a iné, vedenej na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7 C 189/1993, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 10. júna 2009 sp. zn. 4 Co 230/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 11. mája 2006 č.k. 7 C 189/1993-266

zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru, určenia, že pracovný pomer trvá a náhrady mzdy. Žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného listom

z 2. septembra 1993 doručeným 22. septembra 1993 okamžite zrušil pracovný pomer  

so žalobcom pre zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny (§ 53 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce), pretože žalobca nenastúpil do práce od 23. júna 1993 do 2. septembra 1993 napriek

výzve žalovaného zo 14. júla 1993. Príčinu neprítomnosti žalobca žalovanému neoznámil

a nepredložil doklad zdôvodňujúci jeho neprítomnosť. Žalobca nepožiadal ani o poskytnutie

pracovného voľna. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 19. marca 2007 sp. zn.  

4 Co 321/2006 odvolanie žalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene

podané s poukazom na § 47 ods. 2 O.s.p. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov konania

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu rozsudkom z 30. júna 2008

sp. zn. 2 Cdo 132/2007 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2007 sp. zn.

4 Co 321/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi

bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okresný súd

doručoval rozsudok na adresu trvalého pobytu žalobcu napriek tomu, že žalobca súdu

oznámil, že sa na tejto adrese nezdržuje. Žalobca súd požiadal o doručovanie zásielok  

na adresu jeho prechodného pobytu. Túto skutočnosť prehliadol aj odvolací súd, keď svoje

rozhodnutie založil na fikcii doručenia (§ 47 ods. 2 O.s.p.).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. júna 2009 sp. zn. 4 Co 230/2008 rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s prihliadnutím na výsledky dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa považoval aj odvolací súd jeho skutkové zistenia a z neho

vyplývajúce závery, právne posúdenie veci za úplné, vystihujúce podstatu prejednávanej veci.

Námietky žalobcu v odvolaní vyhodnotil ako námietky bez právneho významu s poukazom

na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých odôvodnenie súdneho

rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na všetky otázky a námietky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam, či už pre rozhodnutie vo veci samej,

alebo pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné, alebo nevyhnutné na objasnenie

skutkového stavu a právneho základu rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu bez zjavného súvisu s prejednávanou vecou uvádzanou účastníkmi konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť a dôvodnosť

dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. Ako dôvod dovolania ďalej uviedol, že konanie

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu vyjadril a uviedol, že v konaní nedošlo k vade

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne ak by dospel dovolací

súdu k záveru, že dovolanie je prípustné, navrhol ho zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno

napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,  

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Vzhľadom k tomu, že rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených

rozhodnutí, dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd

sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde nižšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto

vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia  

§ 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak

rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne

trpí. Vady v zmysle § 237 a/ až e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal tieto v dovolacom konaní

ani nevyšli najavo.

Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V čom túto vadu

dovolateľ videl, neuviedol (napriek výzve súdu).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola v dovolacom konaní zistená. Prípustnosť

dovolania z ustanovenia § 237 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Žalobca v podanom dovolaní zároveň namietal inú vadu konania, ktorá má  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.

a nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Na tieto vady

v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný

predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej

činnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Pretože prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p.,

ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie v súlade  

s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému. Dovolací súd však nepriznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5

O.s.p., § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová