2 Cdo 5/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného R.,   so   sídlom   v   K.,   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B., so sídlom v K., proti povinnej   J. S., bývajúcej v L., pre vymoženie 33,99 € s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej

na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 17 Er 1074/2010, Ex X., o dovolaní oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. júla 2011, sp.zn. 15 CoE 139/2011,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Lučenec uznesením z 20. januára 2011 č.k. 17 Er 1074/2010-29 zamietol

žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. J. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod

sp.zn. Ex X.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

sp.zn. 2 C 488/2009 z 8.3.2010, ktorý vydal rozhodca Arbitrážneho súdu Košice podľa

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba ZoRK). Tento rozsudok uložil

povinnej zaplatiť priznané nároky oprávneného z titulu dlžného poistného z poistenia na

základe poistnej zmluvy č. X. z 27.2.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

Prvostupňový súd vyvodil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáhalo plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy a že na zmluvný vzťah medzi poistníkom a poistencom je potrebné

aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Predmetná zmluva obsahuje také podmienky,

ktoré treba v zmysle platnej legislatívy posudzovať ako neprijateľné a v konečnom dôsledku

za neplatné. Neprijateľné a neplatné je zmluvné dojednanie účastníkov o rozhodcovskej

doložke v časti XV bod 2. Všeobecných poistných podmienok. Rozhodcovská doložka bola

v čase uzatvárania neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, ako aj smernice Rady  

č. 93/13/EHS. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, nespĺňa podmienku

uvedenú v písm.q/ bod 1. Prílohy citovanej smernice v tom smere, že rozhodcovské konanie

bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom

na vykonanie exekúcie, keďže nie je materiálne vykonateľný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 13. júla 2011

sp.zn. 15 CoE 139/2011 uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol. Prednostne sa

zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný titul.

Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je samo osebe postačujúcim dôvodom pre

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný

súd správne konštatoval, že napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne

dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa

(dlžníka). Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah všeobecných

poistných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o poistení, nemohol vyjednávať, jedinou

alternatívou bolo prijatie alebo odmietnutie nároku oprávneného ako celku. Uviedol, že nie je

dôvodná ani odvolacia námietka oprávneného, že okresný súd vo svojom procesnom postupe

prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. V zmysle

ustanovenia § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie

exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu je preskúmať aj exekučný titul a môže ho

preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK aj pokiaľ ide o materiálnu

správnosť. Predmetný exekučný titul teda nie je vykonateľný. Nesúhlasil s námietkou

oprávneného, že ak okresný súd v danej veci nenariadil pojednávanie, odňal mu možnosť

konať pred súdom. Uviedol, že exekučné konanie je konaním vykonávacím a nie konaním

sporovým. Napokon aj sám oprávnený uviedol, že v exekučných konaniach sa spravidla

pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základnom konaní  

a dokazovanie nie je potrebné. Predmetný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu

v Košiciach nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2

písm.d/ Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo

riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na základe

ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol uznesenia

oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal

odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) a súdy rozhodli vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci okresného i krajského súdu (§ 237 písm.a/ O.s.p.). Navyše rozhodnutie

prvostupňového aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Oba exekučné súdy považovali predložené Všeobecné poistné

podmienky a rozhodcovskú doložku za zásadné. Nenariadením pojednávania mu súdy odňali

možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre

rozhodnutie oboch stupňov súdov. Ďalej uviedol, že Exekučný poriadok ani iný právny

predpis vnútroštátneho práva či práva EÚ neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť

či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Takáto právomoc exekučných súdov nevyplýva ani

z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Podľa názoru oprávneného súdy nižších stupňov sa

dopustili nesprávneho právneho posúdenia dvoch základných otázok a to, že dospeli

k nesprávnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nesprávne právne posúdili

ustanovenia Exekučného poriadku a dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého

sú oprávnené zamietnuť žiadosť na vydanie poverenia, resp. zastaviť exekúciu z dôvodu

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je podľa § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109  

ods. 1 písm.c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide  

o   rozhodnutie   po   právnej   stránke   zásadného   významu,   b/ ide   o uznesenie   o   návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,

ktoré nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, preto je dovolanie proti nemu

podľa § 239 ods. 1, 2 O.s.p. neprípustné.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len  

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Oprávnený vady konania podľa § 237 písm.b/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Vzhľadom na oprávneným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd  

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípade v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a oprávnenému

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Oprávnený v súvislosti s tvrdením vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.

namietal, že okresný súd v danej exekučnej veci nenariadil pojednávanie.

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná.

Z citovaného ustanovenia, v ktorom je vyjadrená zásada civilného procesu – zásada

ústnosti konania – vyplýva, že súd je povinný nariadiť pojednávanie vo veci samej, okrem

prípadov výslovne uvedených v § 115a O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného (§ 237 písm.a/ O.s.p.), že Exekučný poriadok ani

iný právny predpis vnútroštátneho práva či práva EÚ neumožňuje exekučnému súdu skúmať

prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a exekučného titulu je treba uviesť, že je

povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či

návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský

súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm.b/ zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní). Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva

z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona. Vzhľadom na to nie je opodstatnená námietka

dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237 písm.a/ O.s.p. Súdy rozhodovali vo veci,

ktorá patrí do ich   právomoci. Napokon v tomto smere dovolací súd pokiaľ ide o námietky

dovolateľa týkajúce sa ustanovení § 237 písm.a/ a f/ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3 Cdo 146/2011.

Z obsahu dovolania vyplýva, že oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak  

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli mať  

za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali by súčasne

prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože nepodala návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová