2 Cdo 490/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5 C 117/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. marca 2015 sp. zn. 8 Co
137/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 26. marca 2014 č.k.
5 C 117/2012-131 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške
20 €, v lehote 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok vyrubil
súd prvého stupňa podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení (ďalej len,,zákon o súdnych poplatkoch“) s poukazom
na § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. marca 2015 sp. zn.
8 Co 137/2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že vychádzajúc zo znenia § 6 ods. 2 prvá a druhá veta
zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že odvolacie konanie je na účely plnenia
poplatkovej povinnosti konaním samostatným, by v súvislosti so znením § 18ca zákona
č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie len v prípade, ak by toto bolo podané pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., teda pred
1. októbrom 2012. V preskúmavanej veci však žalobkyňa preukázateľne podala odvolanie
19. marca 2014 už za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012 z.z.
Poznamenal, že v preskúmavanej veci odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa
o poplatkovej povinnosti spočívajúce v citácii aplikovanej právnej úpravy zákona o súdnych
poplatkoch a vo vyjadrení vzniku poplatkovej povinnosti vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade,
kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014,
2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014,
5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová