2 Cdo 49/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v Z., zastúpeného JUDr. B. M., so sídlom v N., proti žalovanej B. H.,
bývajúcej v M., zastúpenej Mgr. R. K., advokátom v Ž., o zaplatenie 3 950,08 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 21 C 110/2008, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2010 sp.zn.
6 Co 256/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania v sume 178,20 €
na účet Mgr. R. K. do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 8. decembra 2009 č.k. 21 C 110/2008-136 v spojení
s opravným uznesením z 8. júna 2010 č.k. 21 C 110/2008-167 uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi 3 950,08 € so 7,5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 30. októbra 2008
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1 479,67 € na účet právneho zástupcu JUDr. B. M. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že peňažné
prostriedky vo výške 3 950,08 €, ktoré sa nachádzali na podnikateľskom účte žalobcu a ktoré
vybrala žalovaná bez súhlasu žalobcu, boli súčasťou podniku, ktorý patril žalobcovi a neboli
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Iba žalobca ako podnikateľ mohol samostatne rozhodnúť o tom, aká časť výnosov a zisku bude použitá na jeho osobnú spotrebu,
resp. na osobnú spotrebu manželov. Až na základe rozhodnutia podnikateľa sa takto
vyčlenené finančné prostriedky stávajú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Uvedené platí aj v prípade, že žalovaná mala oprávnenie disponovať s finančnými
prostriedkami na predmetnom podnikateľskom účte. Keďže žalovaná vybrala
z podnikateľského účtu žalobcu bez jeho súhlasu peňažné prostriedky vo výške
3 950,08 €, na výzvu ich v stanovenej lehote nevrátila, súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka,
v nadväznosti na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 87/1990 Zb. O trovách konania súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. septembra 2010 č.k.
6 Co 256/2010-187 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške
1 450,87 € na účet jej právneho zástupcu do 3 dní. Dospel k záveru, že okresný súd
dostatočne zistil skutkový stav veci, no nesprávne ju právne posúdil. Poukazujúc
na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže byť eventuálne modifikovaný len dohodou podľa
ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka, no k tomu v prípade účastníkov konania nedošlo.
Predpokladom vylúčenia vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že vec
podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je to, že zároveň neslúži i druhému manželovi. Pre úvahu o vylúčení veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
z dôvodu, že táto podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, nie je
rozhodujúce to, či bola určená pre výkon povolania len jedného z manželov, ale to, či podľa
vôle manželov slúžila (mohla slúžiť) obom. Pokiaľ teda určitá vec slúžila (mohla slúžiť)
i druhému manželovi či už k výkonu jeho povolania alebo k inému účelu ako k výkonu
povolania, resp. obom manželom súčasne, neprichádza do úvahy vylúčenie tejto veci
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania
nebola sporná skutočnosť, že peniaze, ktoré plynuli na účet žalobcu, (t.j. aj suma
119 000,-- Sk), predstavovali príjmy z nájmu prevádzkovej budovy s.č. X., ktorá bola v čase
výberu v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Spornou nebola ani skutočnosť, že
žalovaná mohla disponovať s peniazmi, ktoré predstavovali príjem z nájmu prevádzkovej
budovy s.č. X. a ktoré prichádzali postupne a za trvania manželstva (podľa obsahu rozsudku Okresného súdu Čadca sp.zn. 4 C 141/2008 účastníci uzavreli manželstvo dňa
11.11.1999) na účet žalobcu. Odvolací súd uzavrel, že peniaze (t.j. veci) nachádzajúce sa
na účte žalobcu boli príjmom (výnosom) z nehnuteľnosti, ktorá slúžila obom účastníkom
konania ako manželom. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu je nerozhodné, či označená
nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania. Nakoľko žalovaná mala naviac k účtu žalobcu
dispozičné oprávnenie (ktoré mohla získať len s jeho súhlasom), odvolací súd mal za to, že
podľa vôle účastníkov označené peniaze slúžili obom manželom. Za daného stavu preto
nemožno sumu 119 000,-- Sk, ktorú vybrala žalovaná z účtu žalobcu za trvania manželstva
vylúčiť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj v prípade, že sa nachádzali
na podnikateľskom účte žalobcu. Ak okresný súd vychádzal v tomto smere z iných právnych
úvah, odvolací súd ich považoval za nesprávne. Pokiaľ teda žalobca v prejednávanej veci
žiadal, aby mu žalovaná s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka ako
výlučnému vlastníkovi vrátila sumu 119 000,-- Sk, odvolací súd jeho návrh v celom rozsahu
zamietol, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právne úvahy žaloba
podľa § 126 Občianskeho zákonníka je medzi bezpodielovými spoluvlastníkmi vylúčená.
Za danej situácie nebolo potrebné zaoberať sa prípadnou námietkou započítania nároku
žalovanej na zaplatenie alikvotnej časti nájomného. Napokon aj samotná žalovaná (ako to
vyplýva z jej odvolania) túto námietku nepovažovala ani za započítanie, ani za vzájomný
návrh proti žalobcovi.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 236 ods. 1 a § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť ustanovením
§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., pretože odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázal
na ustanovenia § 143, § 118 ods. 1, § 126, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 5
ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 2, § 10 ods. 1, 2, § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
o dani z príjmov, na čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 4, čl. 47, čl. 152 Ústavy Slovenskej republiky,
na § 1, § 3, § 6, § 132, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 O.s.p. a uzavrel, že nesprávne právne
posúdenie veci vidí v tom, že súd nesprávne vyložil na prejednávanú vec uplatnené
ustanovenia § 143 a § 126 Občianskeho zákonníka. Podnik, prostredníctvom ktorého žalobca
ako fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť, má povahu veci rýdzo osobnej povahy,
pretože slúži na základe iba jeho rozhodnutia jeho osobnej potrebe pri výkone podnikania
a taktiež preto, lebo tento podnik prevádzkoval ešte pred uzavretím manželstva. Účet a finančné prostriedky tvorili súčasť podniku žalobcu a žalovaná nepreukázala vzťah
k žalobcom vykonávanej zárobkovej činnosti vykonávaním živnosti. Až čistý zisk z tejto
činnosti by patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uplatnený nárok je predmetom výlučného vlastníctva žalobcu spojeného s podnikom, prostredníctvom ktorého
vykonáva svoje živnostenské podnikanie. Žalovaná disponuje vybratými finančnými
prostriedkami bez právneho dôvodu. Žalobca navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok
odvolacieho súdu tak, aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť, pretože odvolací súd vo veci správne
rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá za rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Posúdiť, či je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu so zreteľom na uplatnený
dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), obsahovo konkretizovanému dovolacími
námietkami správny (§ 243b ods. 1 O.s.p.), znamená v danom prípade preskúmať
opodstatnenosť odvolacím súdom vysloveného právneho názoru, že peniaze (t.j. veci)
nachádzajúce sa na účte žalobcu boli príjmom (výnosom) z nehnuteľnosti, ktorá slúžila obom
účastníkom konania ako manželom. Nepovažoval pritom za rozhodujúce, či predmetná
nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov alebo v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania. Žalovaná naviac mala k účtu aj dispozičné oprávnenie,
ktoré mohla získať iba so súhlasom žalobcu. Za daného stavu nemožno vylúčiť sumu
119 000,-- Sk, ktorú vybrala žalovaná z účtu žalobcu za trvania manželstva z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a to aj v prípade, že sa nachádzali na podnikateľskom účte
žalobcu. Dovolací súd takýto záver odvolacieho súdu považuje za správny.
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov
za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré
podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ustanovenia § 143a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou
rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa
môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby sa považuje
za výkon povolania a je jedným zo spôsobov ekonomického zabezpečenia manželov. Výnosy
z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a rovnako ako mzda z pracovného pomeru vyplácaná jednému z manželov sú
najčastejším zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého je potom
vytváraný spoločný majetok manželov. Z ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva, že
spoločným majetkom by mal byť iba zisk, ktorý predstavuje rozdiel medzi výnosmi
z podnikania a nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené. Nejestvuje žiaden
zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manželov bol vylúčený z režimu
bezpodielového spoluvlastníctva. Tento záver sa uplatní bez ohľadu na to, či výnosy
dosiahnuté podnikateľskou činnosťou podnikateľa, spočívajúce v peňažnom príjme sú
podnikateľovi vyplatené v hotovosti alebo sú mu poukázané na účet v bankovom ústave.
Napokon aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
Dovolací súd na vyššie uvedené poukazuje a stotožňuje so skutkovými ako aj
právnymi závermi odvolacieho súdu.
So zreteľom na uvedené dovolanie žalobcu smerujúce proti správnemu rozsudku
odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie povinnosti
nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalovanej vypracovaním vyjadrenia zo 7. februára 2011 k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške
141,09 € a náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné určil
vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 7,41 €.
Keďže právny zástupca je platcom DPH, súd priznal aj 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).
Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 178,20 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová