2 Cdo 49/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Ing. M. U., bývajúca v B., zastúpená JUDr. P. S., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ Ing. J. B.,

bývajúci v B., 2/ A. B., bývajúca v B., obaja zastúpení P. s.r.o., T. – JUDr. I. D., o ochranu

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25 C 221/2007,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2009 sp.zn.  

5 Co 249/2009

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na prvostupňovom súde dňa 22.10.2007 žalobkyňa žiadala, aby súd

uložil žalovaným zdržať sa zásahov do vlastníctva žalobkyne, odstrániť 8 železných stĺpikov s podmurovkou a betónovým pletivom nachádzajúcich sa na prac. č. X. o výmere X. m2

v katastrálnom území K. vedenej na LV č. X., zakázať postaviť oplotenie na uvedenom

pozemku vytýčenom vytyčovacím náčrtom zo dňa 12.6.2007, odstrániť psí koterec

z pozemku žalobkyne a umiestniť ho vo vzdialenosti 3 m od hranice parcely č. X. a urobiť

opatrenia, aby žalobkyňa nebola obťažovaná nečistotami a správaním sa psa, strpieť stavbu

drôteného oplotenia na hranici pozemkov X. a X., X. vytýčenú vytyčovacím náčrtom zo dňa

12.6.2007 a prevzatým do štátnej dokumentácie Správou katastra pre hlavné mesto SR dňa

15.6.2007, postaviť drôtené oplotenie na hranici pozemkov parc. č. X. a X., X. vytýčenú

vytyčovacím náčrtom zo dňa 12.6.2007 a prevzatým do štátnej dokumentácie Správou

katastra pre hlavné mesto SR dňa 15.6.2007. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd uložil povinnosť

postaviť stavbu z drôteného oplotenia na hranici pozemkov X. a X., X. vytýčenú vytyčovacím

náčrtom zo dňa 12.6.2007 a prevzatým do štátnej dokumentácie Správou katastra pre hlavné mesto SR dňa 15.6.2007. Dňom podania návrhu bol zaplatený súdny poplatok vo výške   4 000,-- Sk, z toho 1 000,-- Sk za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 6. mája 2009 č.k. 25 C 221/2007-113 konanie

zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyni

vrátil súdny poplatok v sume 92,95 € zaplatený v kolkoch, ktorý jej bude vrátený Daňovým

úradom Bratislava I   po právoplatnosti tohto uznesenia. V   odôvodnení rozhodnutia

prvostupňový súd uviedol, že žalobkyňa vo svojom návrhu špecifikovala 6 petitov – výrokov,

v rámci ktorých uplatnila svoje nároky voči žalovaným, z ktorých je každý samostatným

predmetom konania, a teda aj samostatným predmetom poplatkového úkonu. Nakoľko

predmet konania nebolo možné ani v jednom prípade oceniť peniazmi, vznikla žalobkyni

poplatková povinnosť podľa vyššie uvedenej položky (položka č. 1 písm.b/ zák.  

č. 71/1992 Zb.), čo predstavuje 99,50 € za jeden petit. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa

napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia poplatku v stanovenej lehote súdny poplatok

nedoplatila, konanie zastavil.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. júla 2009 č.k.  

5 Co X./2009-123 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, žalovaným 1/, 2/ nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu

jednoznačne vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla žalobkyni dňom podania návrhu

22.10.2007. Predmet konania tvorilo 6 samostatných nárokov (žalovateľných aj samostatne),

ktorých predmet konania nemožno oceniť peniazmi. Žalobkyňa spolu s podaným návrhom

zaplatila súdny poplatok za jeden nárok 3 000,-- Sk a súdny poplatok za predbežné opatrenia 1 000,-- Sk. Podľa vtedy platného zákona č. 71/1992 Zb. (stav k 22.10.2007) Sadzobníka

súdnych poplatkov položka 1 písm.b/ ak nebolo možné predmet konania oceniť peniazmi, bol poplatok z návrhu 3 000,-- Sk. Je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že v deň vzniku poplatkovej

povinnosti (v deň podania žaloby) zákon o súdnych poplatkoch nemal poznámku č. 6

k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá hovorí, že ak je predmetom konania viac

nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne, no napriek tomu podľa zákona o súdnych

poplatkoch a zaužívanej súdnej praxe sa v tomto období každý samostatne žalovateľný nárok

spoplatňoval osobitne. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď spoplatnil aj zvyšných 5

petitov žalobkyne, i keď pri ustálení výšky poplatkovej povinnosti sa dopustil nepresností (5 x

3 000,-- Sk = 15 000,-- Sk, t.j. 497,90 €). Jeho rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila svoju poplatkovú povinnosť ani s podaním žaloby ani dodatočne na

výzvu súdu (doplatenie súdneho poplatku) považoval však odvolací súd za vecne správne.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Uviedla, že nezaplatenie

neexistujúceho súdneho poplatku nemôže byť dôvodom pre zastavenie konania podľa § 10

ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov napriek údajne krajským

súdom konštatovanej „zaužívanej súdnej praxe aj v tomto období“, pretože nebola splnená

zákonná podmienka, keďže zákonom stanovený súdny poplatok za návrh bol zaplatený

súčasne s podaním návrhu a to nalepením kolkových známok a takto prijatý dňa 22.10.2009.

Súd prvého stupňa tým, že konanie zastavil a odvolací súd tým, že rozhodnutie o zastavení

konania potvrdil, hoci pre zastavenie konania nebol dôvod, odňal žalobkyni možnosť konať

pred súdom. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že v konaní došlo k procesnej vade

zakladajúcej podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. prípustnosť dovolania. Táto vada je

zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Navrhla dovolaciemu súdu, aby svojím uznesením zrušil uznesenia

odvolacieho súdu spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil súdu prvého stupňa  

na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedli, že vyrúbenie

súdnych poplatkov patrí výlučne do kompetencie súdu, z toho dôvodu sa nebudú k obsahu

dovolania vyjadrovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je

prípustné a dôvodné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie žalobkyne proti uzneseniu. V zmysle § 239

O.s.p. platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme, je

dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109  

ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení a preto prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti žalobkyne pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, že

súdy zastavili konanie pre nezaplatenie neexistujúceho súdneho poplatku, hoci pre zastavenie

konania nebol dôvod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozsudku z 30. júna 1993 sp.zn.  

4 Cdo 70/93 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 50/1997

vyslovil, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 zák.  

č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolací súd

preto zisťoval, či o takýto prípad v preskúmavanej veci ide.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis   z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov (stav k 22.10.2007) súdne poplatky

(ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú

na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový

úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 1 ods. 2 hore citovaného zákona, poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony

vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 2 ods. 1 hore citovaného zákona, poplatníkom je : a/ navrhovateľ

poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, b/ účastník

zmieru uzavretého v zmierovacom konaní, c/ obaja účastníci v konaní o vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, d/ dlžník v konkurznom alebo vo vyrovnávacom konaní, e/ dedič v konaní o dedičstve, f/ oprávnený

v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Podľa § 2 ods. 2 hore citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený

a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť

odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní

o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie

je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa § 2 ods. 3 hore citovaného zákona, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa

ods. 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

Podľa § 2 ods. 4 hore citovaného zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto

podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal

opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 6 ods. 1 hore citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku

percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie

na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci

samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného

v sadzobníku.

Podľa § 6 ods. 3 hore citovaného zákona, za konanie o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu súdu v konaní podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok

podľa ods. 2.

Podľa § 6 ods. 4 hore citovaného zákona, ak sa vo veciach týkajúcich sa obchodného

registra celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z plnej sumy ustanovenej v sadzobníku.

Podľa § 10 ods. 1 hore citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby

poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak

aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch

nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka   na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi

pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného

rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto

lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov (stav k 22.10.2007) v položke 1 písm.b/ je

uvedené z návrhu na začatie konania ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno

predmet konania oceniť peniazmi 3 000,-- Sk – (99,50 €).

K výkladu uvedených ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je

treba pristupovať s prihliadnutím na to, že Občiansky súdny poriadok umožňuje uplatniť

v jednom návrhu (jednej žalobe) na začatie konania viac nárokov, a to aj proti viacerým

subjektom, resp. viacerými subjektami. Tu treba rozlišovať, či sa uplatňuje viac nárokov

určených percentnou sadzbou alebo ide o kumuláciu nárokov, pri ktorom sa platí poplatok

podľa pevnej sadzby alebo nároku podľa pevnej alebo percentnej sadzby.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa svojím návrhom na začatie konania zo dňa  

21. októbra 2007 uplatňuje jednak zdržanie sa zásahov do jej vlastníctva k sporným parcelám,

odstránenie 8 železných stĺpikov s betónovým lôžkom a drôteným pletivom nachádzajúcich sa

na sporných parcelách, uloženia zákazu žalovaným postaviť oplotenie na pozemku, ktorý je

predmetom sporu, odstrániť z pozemku žalobkyne psí koterec a tento umiestniť minimálne   vo vzdialenosti 3 m od hranice s tým, aby nebola obťažovaná nečistotami a správaním sa psa,

uloženie jej ako žalobkyni súdom postaviť drôtené oplotenie na hranici pozemkov, ktoré sú predmetom sporu a uloženie žalovaným strpieť stavbu oplotenia na hranici pozemkov podľa

vytyčovacieho náčrtu.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa uplatňuje viac nárokov, pri ktorých sa platí

poplatok podľa pevnej sadzby. Každý z týchto nárokov v žalobe predstavuje samostatný

návrh na začatie konania, pre účely vymerania súdneho poplatku je samostatným predmetom

konania a súd z neho vymeriava súdny poplatok podľa položky 1 písm.b/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Nakoniec aj zákonodarca

novelou Zákona o súdnych poplatkoch č. 465/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa

1.1.2009 zakotvil v Sadzobníku súdnych poplatkov v poznámke č. 6 k položke 1 „ak je

predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne“.

Ak potom súd prvého stupňa zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku  

za návrh (nedoplatenie súdneho poplatku za 6 samostatných nárokov – každý z nich je

samostatným predmetom konania a teda aj samostatným predmetom poplatkového úkonu) a následne odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, oba nižšie súdy rozhodli

správne. Na tom nemení nič skutočnosť, že súd prvého stupňa neustálil správne výšku

poplatkovej povinnosti (nedoplatok), ktorý bol však v prospech žalobkyne. Ak teda žalobkyňa

svoju poplatkovú povinnosť nesplnila a to ani dodatočne na výzvu súdu, následným

zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 zák. č. 71/1992 Zb. nebola

žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia  

§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania

v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p.,

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne je neprípustné,

preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová