2 Cdo 485/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 103/2013, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2015 sp. zn. 11 Co 55,56/2015, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 12. novembra 2014 č.k. 19 C 103/2013-176 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €, v lehote 3 dní
po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok vyrubil súd prvého stupňa
podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení (ďalej len,,zákon o súdnych poplatkoch“) s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/,
§ 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. apríla 2015 sp. zn.
11 Co 55,56/2015 o.i. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
(§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne podľa
ust. § 5 ods. 1 písm. a/ a ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle
ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie
uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného odvolania
a dovolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver,
že súdny poplatok sa platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to poukazuje žalobkyňa
v podaných odvolaniach. Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu
okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala, nebolo možné
v predmetnej veci aplikovať, keďže sa týka inej poplatkovej situácie (súdnych konaní, resp.
poplatkov ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú). V prejednávanej veci
o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a, v zmysle ktorej
súd prvého stupňa i postupoval, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie v správnej výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne
ho i vyložil a k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, v časti v ktorej potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa z 12. novembra 2014 č.k. 19 C 103-2013-176, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie podala dovolanie žalobkyňa.
Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila
tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade,
kde ju nemal.
Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014,
2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014,
3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014,
5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová