2 Cdo 485/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 103/2013, o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2015 sp. zn. 11 Co 55,56/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 12. novembra 2014 č.k. 19 C 103/2013-176 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 €, v lehote 3 dní  

po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Súdny poplatok vyrubil súd prvého stupňa

podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

v platnom znení (ďalej len,,zákon o súdnych poplatkoch“) s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/,

§ 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. apríla 2015 sp. zn.  

11 Co 55,56/2015 o.i. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne  

(§ 219 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne podľa

ust. § 5 ods. 1 písm. a/ a ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a podľa poznámky č. 3 k položke 1

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, v zmysle

ktorej sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Z vyššie

uvedenej poznámky je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný návrh   na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného odvolania  

a dovolania. Zo žiadneho ustanovenia vyššie citovaného zákona nemožno vyvodiť záver,  

že súdny poplatok sa platí len za samotné podanie návrhu tak, ako na to poukazuje žalobkyňa

v podaných odvolaniach. Zo strany okresného súdu nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu

okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  

v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukázala, nebolo možné

v predmetnej veci aplikovať, keďže sa týka inej poplatkovej situácie (súdnych konaní, resp.

poplatkov ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú). V prejednávanej veci  

o takýto prípad nejde a súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom  

sa v Sadzobníku súdnych poplatkov nachádza, a to práve pod položkou č. 7a, v zmysle ktorej

súd prvého stupňa i postupoval, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok  

za odvolanie v správnej výške, pričom aplikoval správny právny predpis a správne  

ho i vyložil a k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.  

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu, v časti v ktorej potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa z 12. novembra 2014 č.k. 19 C 103-2013-176, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie podala dovolanie žalobkyňa.

Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila

tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241  

ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti

rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46  

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade,

kde ju nemal.  

Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 280/2014,  

2 Cdo 295/2014, 2 Cdo 310/2014, 2 Cdo 331/2014, 2 Cdo 350/2014, 2 Cdo 552/2014,  

3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 353/2014,  

5 Cdo 390/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 526/2014, 8 Cdo 431/2014. Dovolací súd  

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.  

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2015

  JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová