2 Cdo 465/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,
za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 C 293/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2014 sp. zn. 17 Co 657/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 25. apríla 2013 č. k. 4 C 293/2012-36 uložil
žalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia,
zaplatila súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2014
sp. zn. 17 Co 657/2013 odvolanie odmietol ako oneskorene podané (§ 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi
žalobkyne doručené do vlastných rúk 13. júna 2013, nasledujúcim dňom začala žalobkyni
plynúť odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 28. jún 2013 (piatok). Odvolanie bolo
ale podané po uplynutí tejto lehoty – osobne v podateľni prvostupňového súdu 1. júla 2013.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,
aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,
ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so
sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako
S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne
neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská
spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej
len „§ 239 O.s.p.“) Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobkyňa namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení.
Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje
medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci
(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,
rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,
prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
V preskúmavanom prípade napadla žalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním,
ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č.l. 39 spisu) podané
osobne v podateľni tohto súdu 1. júla 2013. V dovolacom konaní ale žalobkyňa tvrdí,
že odvolanie podala 28. júna 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti R.,
predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojila žalobkyňa aj
fotokópie listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ňou podaného odvolania.
Súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu, aby doložila svoje dovolacie tvrdenia a náležite
preukázala, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom podala 28. júna 2013.
Žalobkyňa na predmetnú výzvu prvostupňového súdu uviedla, že nanešťastie,
potvrdenie o odoslaní predmetného podania už z jej neznámych príčin nemá k dispozícii,
a preto v odpovedi na výzvu súdu pripojila ňou dodatočne vypracovaný zoznam spisových
značiek, ktoré boli súčasťou predmetného podania. Zároveň s uvedeným doručila súdu
aj listinu, ktorú v úmysle preukázať správnosť svojich tvrdení pripojila aj k dovolaniu
a to dokument „detaily zásielky k prepravnému listu č. X.“. Tieto dokumenty však neobsahujú
žiaden relevantný dôkaz, že odvolanie v prejednávanej veci bolo súčasťou zásielky ktorá bola
odovzdaná na prepravu 28. júna 2013, ako namieta dovolateľka, túto skutočnosť nemožno
vyvodiť ani z tabuľky s číslami konaní v ktorých mali byť podané odvolania (č.l. 153 spisu),
pretože neobsahuje žiadny údaj, ktorý by ju spájal s predmetnou zásielkou.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu
nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tomuto záveru dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:
Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku sa považujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona
č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014).
Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.)
odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom
dostatočne hodnoverným preukázať, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok
podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak
účastník tvrdí, že ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z., súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie
preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení
vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014).
V situácii, v ktorej existovali rozpory medzi obsahom spisu a dovolacími tvrdeniami
žalobkyne, vytvoril súd procesnú možnosť, aby žalobkyňa náležite preukázala svoje tvrdenia.
Žalobkyňa ale v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie
preukázať konkrétny deň, v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby – v súlade
so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta
sunt“) predvídala aj možnosť, že bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny
deň, resp. počítala aj s rizikom, že pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne
a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako
oneskorene podané.
Dovolací súd, stotožňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 28/2014 uzatvára, že súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu
smerujúcu k odstráneniu rozporov pri doručovaní, ale tiež vtedy, ak dovolateľ nepreukáže
svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).
Vyššie uvedené opodstatňuje záver, že dovolateľka nepreukázala podanie svojho
odvolania 28. júna 2013 a že postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti
žalobkyne pred súdom konať.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej žalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová