2 Cdo 465/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 C 293/2012, o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2014 sp. zn. 17 Co 657/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca uznesením z 25. apríla 2013 č. k. 4 C 293/2012-36 uložil

žalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia,

zaplatila súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2014

sp. zn. 17 Co 657/2013 odvolanie odmietol ako oneskorene podané (§ 218  

ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi

žalobkyne doručené do vlastných rúk 13. júna 2013, nasledujúcim dňom začala žalobkyni

plynúť odvolacia lehota, ktorej posledným dňom bol 28. jún 2013 (piatok). Odvolanie bolo

ale podané po uplynutí tejto lehoty – osobne v podateľni prvostupňového súdu 1. júla 2013.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,  

aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, že odvolanie podala včas. Odvolanie nebolo podané   na prvostupňovom súde osobne do podateľne ako uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd,

ale žalobkyňa odvolanie odovzdala na prepravu doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so

sídlom v B., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“, rovnako ako

S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne

neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Označená doručovateľská

spoločnosť mala povinnosť podanie doručiť adresátovi, preto lehota bola zachovaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej

len „§ 239 O.s.p.“) Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,   len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. v znení účinnom  

do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle

§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení.

Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje

medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,

rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,

prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).

V preskúmavanom prípade napadla žalobkyňa prvostupňové rozhodnutie odvolaním,

ktoré bolo v zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Revúca (viď č.l. 39 spisu) podané

osobne v podateľni tohto súdu 1. júla 2013. V dovolacom konaní ale žalobkyňa tvrdí,  

že odvolanie podala 28. júna 2013, a to prostredníctvom obchodnej spoločnosti R.,

predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojila žalobkyňa aj

fotokópie listín, ktoré údajne preukazujú včasnosť ňou podaného odvolania.  

Súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu, aby doložila svoje dovolacie tvrdenia a náležite

preukázala, že odvolanie v tejto veci právne účinným spôsobom podala 28. júna 2013.

Žalobkyňa na predmetnú výzvu prvostupňového súdu uviedla, že nanešťastie,

potvrdenie o odoslaní predmetného podania už z jej neznámych príčin nemá k dispozícii,

a preto v odpovedi na výzvu súdu pripojila ňou dodatočne vypracovaný zoznam spisových

značiek, ktoré boli súčasťou predmetného podania. Zároveň s uvedeným doručila súdu  

aj listinu, ktorú v úmysle preukázať správnosť svojich tvrdení pripojila aj k dovolaniu  

a to dokument „detaily zásielky k prepravnému listu č. X.“. Tieto dokumenty však neobsahujú

žiaden relevantný dôkaz, že odvolanie v prejednávanej veci bolo súčasťou zásielky ktorá bola

odovzdaná na prepravu 28. júna 2013, ako namieta dovolateľka, túto skutočnosť nemožno

vyvodiť ani z tabuľky s číslami konaní v ktorých mali byť podané odvolania (č.l. 153 spisu),

pretože neobsahuje žiadny údaj, ktorý by ju spájal s predmetnou zásielkou.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu

nemal v preskúmavanej veci za následok odňatie možnosti žalobkyne pred súdom konať  

(§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tomuto záveru dospel dovolací súd z nasledovných dôvodov:

Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku sa považujú aj subjekty registrované, prípadne licencované podľa zákona

č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014).

Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.)

odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom

dostatočne hodnoverným preukázať, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok

podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak

účastník tvrdí, že ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z., súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie

preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení

vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014).

V situácii, v ktorej existovali rozpory medzi obsahom spisu a dovolacími tvrdeniami

žalobkyne, vytvoril súd procesnú možnosť, aby žalobkyňa náležite preukázala svoje tvrdenia.

Žalobkyňa ale v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie

preukázať konkrétny deň, v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby – v súlade  

so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta

sunt“) predvídala aj možnosť, že bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny

deň, resp. počítala aj s rizikom, že pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne

a preukázateľne doložiť, či vôbec a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako

oneskorene podané.

Dovolací súd, stotožňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu

sp. zn. 3 Cdo 28/2014 uzatvára, že súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich

z odtlačku podacej pečiatky súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu

smerujúcu k odstráneniu rozporov pri doručovaní, ale tiež vtedy, ak dovolateľ nepreukáže

svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).

Vyššie uvedené opodstatňuje záver, že dovolateľka nepreukázala podanie svojho

odvolania 28. júna 2013 a že postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti

žalobkyne pred súdom konať.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej žalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2015

  JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová