2Cdo/44/2017

UZNESENIE

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v s por e žalobc u BUKOCEL, a. s., s o sídlom v Hencovciach, Hencovská č. 2073, právne zastúpeného advokátom J UDr. Slavomírom Kučmášom, s o sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, Plynárenská č. 1, proti žalovanému K. J., bývajúcemu vo C., o ochranu pred neoprávneným zásahom d o dobrej povesti, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 C 305/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2016 sp. zn. 8 Co 171/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. júna 2016 sp. zn. 8 Co 171/2015 potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 19. januára 2015 č. k. 11 C 305/2012-234, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, prostredníctvom ktorej sa domáhal voči žalovanému ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie 26. septembra 2016 s poukazom n a § 421 v spojení s § 432 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V dovolaní žalobca uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu z 27. júna 2016 sp. zn. 8 Co 171/2015 spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je v rozpore s právom žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa podľa názoru žalobcu pri svojej činnosti dopustil omylu, a to tým, že nesprávne interpretoval aplikovaný právny predpis na skutkový stav. Súd pri právnom posúdení nevzal na vedomie žiaden z dôkazov predložených žalobcom. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nepovažuje za presvedčivé, pretože nieje možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s posúdením, č i k zásahu d o dobrej povesti právnickej osoby došlo alebo nedošlo. Nesprávnosť právneho posúdenia videl okrem iného aj v tom, že súd prvej inštancie prakticky opísal skoro doslova skorší zrušený rozsudok súdu prvej inštancie z 22. mája 2013, nevykonal žiadne nové dokazovanie ohľadom tvrdení žalovaného, ktoré sú predmetom tohto konania a v novom napadnutom rozsudku okrem opísania predchádzajúceho znenia zrušeného rozsudku uviedol iba to, aké nové skutkové tvrdenia a aké nové hodnotiace úsudky zohľadnil oproti prvému rozsudku. Odvolací súd následne potvrdil druhý rozsudok súdu prvej inštancie s tým, ž e s a s jeho odôvodnením v c elom rozsahu stotožnil. K takémuto záveru dospel odvolací súd napriek tomu, že rozsudok odvolacieho súdu je prakticky totožný so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu aj napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového stavu. Žalobca preto poukázal na to, že mu bolo odopreté právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve takto zvoleným spôsobom, a teda mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby dovolací súd predmetné dovolanie žalobcu zamietol. Má za to, že uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal pravdivosť svojich tvrdení.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 6. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

8. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd skúmal či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania (§ 161 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP), teda či sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, či ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, či strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a či za ňu nekonal zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, či sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo alebo či sa v tej istej veci už prv začalo konanie a či rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 420 písm. a/ až e/ CSP) a zistil, že vady konania spočívajúce v nedostatku procesnej podmienky nevyšli v dovolacom konaní najavo.

10. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že Civilný sporový poriadok pre to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, vyžaduje okrem splnenia predpokladov prípustnosti dovolania podľa § 420 alebo § 421 CSP aj splnenie podmienok dovolacieho konania, t. j., okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 tohto právneho predpisu.

14. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod.

15. V danom prípade žalobca podal dovolanie, v ktorom - spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až § 435 CSP - neuviedol, z čoho vyvodzuje jeho prípustnosť a dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia. V prípade takéhoto dovolania (t. j. dovolania, v ktorom absentuje uvedené vymedzenie) súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad, v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok niečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP.

16. Na základe argumentácie a formulácií obsiahnutých v dovolaní n ie j e možné posúdiť [ani pri posudzovaní dovolania podľa jeho obsahu (článok 11 CSP)], či žalobca prípustnosť podaného dovolania skutočne vyvodzuje z § 421 CSP, ktorý vo svojom dovolaní spomína. Žalobca totiž netvrdí, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo že táto otázka ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná odlišne. Dovolateľ v dovolaní uvádza niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré nie je možné považovať za vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s CSP. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 CSP.

17. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.