2 Cdo 436/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému R. N.,
bývajúcemu v B., o zaplatenie 6 935,61 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom
v Stropkove, Námestie SNP č. 7, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
21 C 56/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. októbra 2012 sp. zn. 6 Co 447/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov č. 5, je povinné zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, v sume 151,78 € na účet advokátskej kancelárie
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 17. júla 2012 č. k. 21 C 56/2012-49 platobný
rozkaz Okresného súdu Bratislava I z 12. decembra 2011 sp. zn. 21 Ro 95/2011 zrušil
a konanie zastavil. Vyslovil, že žalobkyni bude vrátený súdny poplatok za návrh a že
žalobkyňa a žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania voči vedľajšiemu účastníkovi súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., prvá veta, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže žalobkyňa zobrala návrh späť bez uvedenia dôvodu, bez toho, aby žalovaný
dlžnú sumu zaplatil, okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila, že konanie sa
muselo zastaviť. Avšak vzhľadom ku skutočnosti, že trovy konania vedľajšieho účastníka
podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno považovať za účelne vynaložené, trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Podľa názoru súdu prvého stupňa vynaložené trovy
na právne zastúpenie advokátom vedľajším účastníkom neboli v zmysle ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Vedľajší účastník ako
združenie na ochranu spotrebiteľa, ktorého cieľom podľa jeho stanov je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka disponuje vlastnými personálnymi zdrojmi, ktoré majú základné
odborné znalosti v oblasti spotrebiteľského práva, keďže stanovy združenia jednoznačne
deklarujú, akou oblasťou práva sa združenie spotrebiteľov zaoberá. Z uvedeného vyplýva, že
samotné združenie disponuje osobami (členmi) s potrebnými znalosťami a skúsenosťami pre
efektívnu ochranu spotrebiteľov a právne zastúpenie advokátom v takomto type sporu možno
považovať za nadbytočné a neúčelné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak sa vedľajší
účastník dal v tomto konaní zastúpiť advokátom, nebolo to kvôli poskytnutiu kvalifikovanej
právnej pomoci žalovanému, ale preto, aby získal finančný prospech vo forme trov konania.
Účel takéhoto zastúpenia je však v rozpore s cieľmi sledovanými procesným právom.
Krajský súd v Bratislave, na odvolanie vedľajšieho účastníka, uznesením z 30. októbra
2012 sp. zn. 6 Co 447/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení konštatoval, že
v prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobkyňa vzala žalobu
späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi.
Odvolací súd bol však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov
konania vznikol nárok. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty,
bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka,
nepovažoval odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto
združenie založené. Odvolací súd poukázal na to, že paušálne vstupy vedľajšieho účastníka do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom
toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie,
že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale
zárobková činnosť advokáta JUDr. Ambróza Motyku v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. V neposlednom rade poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako
profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa
so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty
svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola
priznaná náhrada trov konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ktorým nebola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi bez
toho, že by vyzval účastníkov (vrátane vedľajšieho účastníka), aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré dovtedy nebolo pri rozhodovaní o trovách
konania použité. Ďalej namietal, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené
a zároveň vykazuje znaky arbitrárnosti.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je v dovolaním napadnutej časti správne a navrhla dovolanie zamietnuť. Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)
a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia (o. i.) vtedy, ak ide o uznesenie
o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol
o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,
v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd
skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 ods. 1 O.s.p. nie je
relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie
(záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Vedľajší účastník namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Vedľajší účastník odňatie možnosti konať pred súdom dáva do súvislosti s postupom
odvolacieho súdu, ktorý keď zvažoval použitie iného ustanovenia procesného predpisu pri
rozhodovaní o náhrade trov konania než použil súd prvého stupňa, si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť vytvoriť mu priestor na uplatnenie námietok a argumentov, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania. Z obsahu tejto námietky vyplýva, že postup
súdu považuje za taký, ktorý je v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím
o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.
Dovolací súd nepovažuje námietku vedľajšieho účastníka, podľa ktorej ho mal
odvolací súd osobitne vyzvať na vyjadrenie k možnej aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.
s odôvodnením, že na rozhodnutie o trovách konania chce aplikovať ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, za dôvodnú. Účelom ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. je totiž primárne zabrániť
prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci
podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania je vnútorne
jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť na jednej strane
o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku
konania a na druhej strane o odlišných ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p.) tieto
princípy modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 563/2011). V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. júla 2013, sp. zn. 3 Cdo 120/2013, ktoré bolo prijaté občianskoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2013 na uverejnenie v zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta
znie: „Postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy pri
rozhodnutí o trovách konania a ani pri iných nemeritórnych rozhodnutiach.“ Takýto názor je
aj v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (napr. Števček/Ficová
a kol. Občiansky súdny poriadok – Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 635).
Z hore uvedeného vyplýva, že procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania
nemôže mať atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, a preto postupom odvolacieho súdu
nedošlo v prípade vedľajšieho účastníka k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Vedľajší účastník ďalej namieta, že uznesenie odvolacieho súdu je nedostatočne
odôvodnené.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal
s otázkou náhrady trov konania vedľajšieho účastníka osobitne, pričom mu ich náhrada nebola priznaná. Stručne a jasne rozviedol svoju úvahu, či možno považovať trovy konania
vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatnil za účelné, resp. z akých dôvodov ich za účelné
nepovažoval. Prijaté závery primerane vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).
Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania spĺňa
zákonné požiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenia uznesenia, správnosť právnych
záverov nie je právne relevantná, preto prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť
dovolania nezakladá. Skutočnosť, že vedľajší účastník má odlišný názor než konajúce súdy,
nezakladá ním tvrdenú vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal
(§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p.).
Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu
v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej
služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 8. júla 2013 [§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)]. Pri určení odmeny za tento úkon
právnej služby vychádzal z tarifnej odmeny vyplývajúcej z § 10 ods. 1 vyhlášky a jej výšku
za 1 úkon právnej služby určil sumou 118,67 € (1/2 zo sumy 237,34 € v zmysle ustanovenia
§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky). Odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € (§ 16 ods. 3
vyhlášky) a DPH 25,30 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí celkom 151,78 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2015 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu