2 Cdo 434/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi M. B.,
bývajúcemu pod K., o zaplatenie 18,92 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp. zn. 12 Ro 60/2013, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 19. septembra 2013 sp. zn. 15 Co 368/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 12. júna 2013 č. k. 12 Ro 60/2013-13 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania (§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) po zistení, že výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľky 7. mája 2013 a súdny poplatok
v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľky jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Namietala, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už 2 2 Cdo 434/2013
v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala zaručeným elektronickým podpisom. Okresný
súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľke späť. Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 24. júna 2008 sp. zn.
II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo
porušené základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu
prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľky, lebo návrh na začatie konania
bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť
prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľky
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľka v odvolaní uviedla ďalej to, že súdu
prvého stupňa opätovne doručila podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom.
Navrhovateľka mala za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jej
podania. Poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok
za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/
zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok
alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho
roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn.
4 Cdo 70/1993 odvolateľka namietla, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred
súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup,
podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok
bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 19. septembra 2013
sp. zn. 15 Co 368/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa prednostne zaoberal okamihom začatia
konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti navrhovateľky
za podanie návrhu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 148/2008-81 z 24. júna 2008, podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu
vyplývajúceho z citovaného nálezu okresnému súdu, aby konal o podaní navrhovateľky podľa
príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je
navrhovateľka povinná preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu 3 2 Cdo 434/2013
v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými v roku 2006, ktorú dôkaznú povinnosť si
navrhovateľka nesplnila. Postup okresného súdu, ktorý vyzval navrhovateľku na zaplatenie
súdneho poplatku a poučil ju o možnosti zastavenia konania, ako následku nezaplatenia
súdneho poplatku, bol správny.
Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie navrhovateľka s tým, že jej v konaní
bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržala
dôvodov, ktoré uviedla už v odvolaní a za základ dovolania považovala to, že podanie, ktoré
bolo súdu prvého stupňa doručené 9. januára 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie
konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe
na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky
návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľka uviedla, že prvostupňový aj
odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006),
na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu
na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť
postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosťou
preukazovať, že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu
priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel
posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje
o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo predovšetkým
so zreteľom na nález potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade
so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už
nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľky pred súdom
konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to
navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala
včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
4 2 Cdo 434/2013
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale
nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že
k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané
mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred 5 2 Cdo 434/2013
súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa
§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).
So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade
dané procesné predpoklady.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie
návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo
reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve
je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona
č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí
spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol
zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.
V preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania,
ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 9. januára 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,
ktorý doručila tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči
podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty
uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. jej už nemožno vyrubiť súdny poplatok
za návrh na začatie konania.
V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr
do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť
netreba.
6 2 Cdo 434/2013
V náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným spôsobom podala
v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne
účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy
navrhovateľky proti rôznym odporcom. Nález neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne
ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľka, ktorá 9. januára 2013
doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu
ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť jej predmetnú sumu spolu s náhradou trov
konania, ničím nedoložila, že podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným
súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz
ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz
ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený
aj návrh navrhovateľky proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho
súdu) a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006
s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako
nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci
vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu
ktorého nemožno mať pochybnosti, to znamená podanie doručené 9. januára 2013 súdu
prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie
konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého
nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú
totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku
2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel
od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.
V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu
ústavného súdu, len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,
ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke,
aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom
podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti s tým
poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jej návrhmi podanými v roku
2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť
návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich 7 2 Cdo 434/2013
podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým,
pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne
a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú
aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické
uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku
2006 v elektronickej podobe uchovala pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavila
a nevystavila sa tým sama riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne
doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podala v roku 2006.
Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková
povinnosť navrhovateľke vznikla podaním návrhu 9. januára 2013 a že vzhľadom
na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú splnené predpoklady pre
zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani
postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo
dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľky spôsobom, ktorý by bol
významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová