2 Cdo 432/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi G.   C.,

bývajúcemu K., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. 8 Ro 195/2013, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu  

v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2013 sp. zn. 14 Co 474/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 24. mája 2013 č. k. 8 Ro 195/2013-11 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania (§ 10 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) po zistení, že výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľky 7. mája 2013 a súdny poplatok

v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku.  

Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1  

písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľky jej postupom prvostupňového súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Namietala, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už 2   2 Cdo 432/2013

v roku 2006 v elektronickej podobe a podpísala zaručeným elektronickým podpisom. Okresný

súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil navrhovateľke späť. Ústavný

súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z 24. júna 2008 sp. zn.  

II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“) konštatoval, že týmto postupom prvostupňového súdu bolo

porušené základné právo navrhovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu

prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľky, lebo návrh na začatie konania

bol urobený v zákonom ustanovenej forme. Dodal, že právne účinky tohto podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť

prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľky  

zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľka v odvolaní uviedla ďalej to, že súdu

prvého stupňa opätovne doručila podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom.

Navrhovateľka mala za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jej

podania. Poukázala na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je poplatok  

za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/

zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok

alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tiež rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993 sp. zn.  

4 Cdo 70/1993 odvolateľka namietla, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred

súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup,

podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.  

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo 17. septembra 2013  

sp. zn. 14 Co 474/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že napadnuté

rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa prednostne zaoberal okamihom začatia

konania   v   prejednávanej   veci,   a   teda   vznikom   poplatkovej   povinnosti   navrhovateľky  

za podanie návrhu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.  

II. ÚS 148/2008-81 z 24. júna 2008, podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu

vyplývajúceho z citovaného nálezu okresnému súdu, aby konal o podaní navrhovateľky podľa

príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je

navrhovateľka povinná preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu 3   2 Cdo 432/2013

v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými v roku 2006, ktorú dôkaznú povinnosť si

navrhovateľka nesplnila. Postup okresného súdu, ktorý vyzval navrhovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku a poučil ju o možnosti zastavenia konania, ako následku nezaplatenia

súdneho poplatku, bol správny.

Proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie navrhovateľka s tým, že jej v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržala

dôvodov, ktoré uviedla už v odvolaní a za základ dovolania považovala to, že podanie, ktoré

bolo súdu prvého stupňa doručené 11. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie

konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe

na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky

návrhu na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľka uviedla, že prvostupňový aj

odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006),  

na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu  

na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť

postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľku nemala zaťažovať povinnosťou

preukazovať, že podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu

priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel

posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje

o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo predovšetkým

so zreteľom na nález potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade  

so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už

nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľky pred súdom

konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to

navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala

včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

4   2 Cdo 432/2013

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného   dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že

k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Navrhovateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru navrhovateľky jej postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom

konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané  

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred 5   2 Cdo 432/2013

súdom konať ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa

§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997).  

So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade

dané procesné predpoklady.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,  

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona  

č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie

návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve  

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona  

č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentovala navrhovateľka tým, že návrh na začatie konania,

ktorý bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania,

ktorý doručila tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči

podpísané zaručeným elektronickým podpisom), a že vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty

uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. jej už nemožno vyrubiť súdny poplatok  

za návrh na začatie konania.

V zmysle § 42 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh  

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr  

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

6   2 Cdo 432/2013

V náleze ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka právne účinným spôsobom podala

v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne

účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy

navrhovateľky proti rôznym odporcom. Nález neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne

ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľka, ktorá 11. marca 2013

doručila súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu

ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť jej predmetnú sumu spolu s náhradou trov

konania, ničím nedoložila, že podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným

súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz

ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a príkaz

ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj

návrh navrhovateľky proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu)

a z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľkou tvrdeného podania z roku 2006 s podaním

z roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny

procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo

právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého

nemožno mať pochybnosti, to znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého

stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania

bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno

mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť

oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006,

dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od

totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.  

V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu

ústavného súdu, len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,

ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľke,

aby preukázala totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti s tým

poukazovala na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jej návrhmi podanými v roku

2006 a vytýkala súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť

návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich 7   2 Cdo 432/2013

podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým,

pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne

a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú

aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické

uplatnenie, bolo práve na navrhovateľke, aby po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku

2006 v   elektronickej   podobe   uchovala   pôvodné   DVD,   neuvážene   sa   ich   nezbavila

a nevystavila sa tým sama riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne

doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podala v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková

povinnosť navrhovateľke vznikla podaním návrhu 11. marca 2013 a že vzhľadom  

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú splnené predpoklady pre

zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemožneniu realizácie procesných oprávnení navrhovateľky spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014  

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová