2Cdo/42/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. Z., bývajúceho v P., 2/ J. Z., bývajúceho v P., 3/ E. Z., bývajúceho vo Y., všetci zastúpení AKSK, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 15, IČO: 36 859 711, proti žalovaným 1/ E. H., bývajúcemu v P., 2 / C. D., bývajúcej v o Y., 3 / J. H., bývajúcemu v P., všetci zastúpení JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Bacíková a spol., so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 45, IČO: 42 008 816, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10 C 141/2014, o dovolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta 2017 sp. zn. 14 Co 316/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením z 12. apríla 2016 č. k. 10 C 141/2014-89 konanie zastavil a žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným trovy konania v sume 475,56 eur na účet ic h právnej zástupkyne v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bol dôvod na zastavenie konania z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej, pretože už konanie vo veci sp. zn. 7 C 103/2011 s a týkalo účastníkov konania a takisto rovnakého predmetu konania, takže b o l daný právny dôvod pre postup podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 O.s.p. pre zastavenie konania. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov uznesením z 15. augusta 2017 sp. zn. 14 Co 316/2016 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“) a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil všetky podstatné okolnosti majúce vplyv na jeho rozhodnutie, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil a na tieto poukázal. Konštatoval, že okresný súd sa dôsledne zaoberal otázkou, či o žalobe, ktorú podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vočižalovaným môže súd konať, alebo či ide v danej veci o prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Uviedol jednak skutkové, ale aj právne dôvody, pre ktoré mal z a to, ž e v danom prípade ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože už skôr prebiehalo konanie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7 C 103/2011, ktoré sa dotýkalo rovnakých účastníkov a rovnakého predmetu konania. Ak teda žalovaní využili právo ochrany svojho vlastníckeho práva v rámci stavebného konania, tak je to za daného stavu už len stavebný úrad, ktorý musí otázku odstránenia stavby vyriešiť v rámci daného konania, pričom v tomto smere môže využiť aj výsledky konania Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 17 C 97/2003, kde sa riešila otázka vlastníckeho práva medzi stranami sporu. V tomto konaní je rozobratá celá genéza úpravy vlastníckych práv, ktorá v konečnom dôsledku dospela do rozhodnutia v danej veci o určenie spoluvlastníctva k jednotlivým pozemkom tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. V danom konaní sa tiež uvádzajú okolnosti, dotýkajúce sa stavby garáže. Tieto sa taktiež nachádzajú aj v konaní Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 7 C 103/2011. Stavebný úrad P. v konaní medzi stranami sporu o odstránenie stavby má možnosť získať dostatok podkladov pre to, aby mohol v danej veci konať a rozhodnúť, keďže tieto okolnosti mohol zistiť aj krajský súd z pripojených spisov v tejto veci. Konštatoval, že pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 8. februára 2016 sp. zn. 14 Co 1566/2014 naznačoval určitý možný spôsob riešenia vzťahov medzi stranami sporu, tak to bolo len pre prípad, ak by nebolo preukázané, že v danom prípade ide o vec res iudicata medzi stranami sporu. Po zabezpečení spisov, ktoré boli zo strany súdu prvej inštancie pripojené do tohto konania, tak ako to bolo uvedené vyššie, bolo možné vyvodiť záver, že v danom prípade medzi stranami sporu ide o vec právoplatne vyriešenú, teda res iudicata, a preto v danom prípade úvahy, ktoré boli naznačené v uznesení krajského súdu, nebolo možné pre ďalšie konanie použiť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Navrhli, aby dovolací s úd napádané uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dovolaní poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 105/03 a uviedli, že ak vec nebola predmetom hmotnoprávneho posúdenia, t. j. nebola záväzne posúdená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemožno vo vzťahu k neskôr začatému konaniu prijať právny záver o existencii prekážky veci rozhodnutej, od ktorej sa podľa ich názoru krajský súd odklonil. Dovolatelia taktiež argumentovali, že je daná aktívna legitimácia žalobcov na podanie žaloby o usporiadanie vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby. 4. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadali dovolanie žalobcov 1/, 2 / a 3/ odmietnuť, prípadne zamietnuť a zároveň priznať náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky) CSP. 7. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. 9. Podľa § 357 písm. a/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

10. V prejednávanej veci dovolatelia napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. V zmysle § 421 ods. 2 CSP, ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP. Pretože v § 357 písm. a/ CSP je uvedené uznesenie o zastavení konania, je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP). 12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaných 1/, 2/ a 3/ rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.