2Cdo/41/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. H., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP č. 25, proti žalovanej Obci Čebovce, Szedera Fabiana č. 320/162, IČO: 00 319 244, zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom vo Vinici, Mierové námestie č. 452, o zaplatenie 79 234 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 C 74/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2016 sp. zn. 13 Co 739/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. júna 2015 č. k. 2 C 74/2014-107 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 79 234 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 1. novembra 2013 a nahradiť mu trovy konania zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jej práv.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 9. augusta 2016 sp. zn. 13 Co 739/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny s poukazom na § 378 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj „CSP“) a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) na súde prvej inštancie (podľa úradného záznamu na č. l. 168 spisu osobne) dňa 23. novembra 2016 dovolanie s poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže podľa neho rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne sa domáhal, aby dovolacísúd s poukazom na § 453 ods. 3 CSP uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách dovolacieho konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zisťoval, či dovolanie bolo podané včas, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu bolo podané oneskorene. 6. Zo súdneho spisu dovolací súd zistil, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu 22. septembra 2016 (doručenka na č. l. 145 spisu), právnej zástupkyni žalovanej 30. septembra 2016 (doručenka na č. l. 145 spisu). 7. Podľa § 427 ods. l CSP platí, že dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu o d doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 8. Dovolanie j e podané vč as a j vtedy, a k bolo v lehote podané n a príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). 9. Podľa § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 10. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 11. V zmysle § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 12. Vzhľadom na doručenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, t. j. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2016 sp. zn. 13 Co 739/2015 oprávnenému subjektu, t. j. žalobcovi (22. september 2016 podľa doručenky na č. l. 145 spisu) a skutočnosť, že zo súdneho spisu nevyplýva, aby bolo v danej veci odvolacím súdom vydané opravné uznesenie, teda nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427 ods. 1 (veta druhá) CSP, dovolací súd konštatuje, že koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle § 427 ods. l veta prvá CSP počítanej od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu pripadol na 22. novembra 2016 (utorok). Dovolanie žalobcu však bolo podané osobne do podateľne Okresného súdu Veľký Krtíš 23. novembra 2016 (č. l. 149 spisu, resp. úradný záznam súdu prvej inštancie o osobnom podaní na č. l. 168 spisu), teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej dovolacej lehoty.

13. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.