UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. H., bytom v G., G. ul. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody v sume 6.738,20 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 203/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2015 sp. zn. 2 Co 51/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „súd prvého stupňa“) uznesením z 23. januára 2015 č. k. 10 C 203/2011-573 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie rovnopisov elektronických podaní vo výške 36,10 eur podľa položky 20a Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 22. júla 2015 sp. zn. 2 Co 51/2015 potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím a k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že dňa 25. januára 2013 prijala podateľňa súdu podanie urobené právnym zástupcom žalobcu na CD nosiči označené ako „Založenie dôkazov do súdnych spisov na elektronickom nosiči DVD“, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, z ktorého boli do spisu 10 C 203/2011 vyhotovené a založené rovnopisy v rozsahu 9 strán. Ďalej dňa 30. januára prijala podateľňa súdu podanie urobené právnym zástupcom žalobcu na CD nosiči označené ako „Založenie spoločných opakujúcich sa dôkazov do súdnych spisov na elektronickom nosiči CD“, podpísané so zaručeným elektronickým podpisom, z ktorého boli do predmetného spisu vyhotovené a založené rovnopisy v rozsahu 57 strán. Následne dňa 17. apríla 2013 prijala podateľňa súdu podanie urobené právnym zástupcom žalobcu naCD nosiči označené ako „Založenie listinných dôkazov do súdnych spisov na elektronickom nosiči CD“, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, z ktorého boli do vyššie uvedeného spisu vyhotovené a založené rovnopisy v rozsahu 274 strán, preto s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. položku 20a Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. je žalobca povinný uhradiť súdu súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súdne konanie vo veciach náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je úplne vecne oslobodené od súdnych poplatkov, pretože od 1. októbra 2012 súdne konanie vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nepoužíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto pokiaľ aj žalobca podal návrh na začatie konania vo veci samej pred dňom 1. októbra 2012, po 1. októbri 2012 vykonával úkony (doručovanie podaní elektronickou formou podpísané zaručeným elektronickým podpisom po 1. októbri 2012), ktoré zákonodarca už spoplatňoval.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj,,dovolateľ“) dovolanie s tým, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), čím je daná procesná prípustnosť aj dôvodnosť dovolania. Uviedol, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu elektronických podaní vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktoré začalo do 30. septembra 2012, a na ktoré sa s poukazom na § 18 ca Zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, nie je prípustné. Dôvodil, že v súlade s vyššie uvedeným je teda spojené aj oslobodenie žalobcu od platenia poplatku za úkon súdu uvedený v položke č. 20a Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkov, t. j. poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré tvoria súdny spis a príloh doručovaných účastníkom. Žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že podané dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, a preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je.
Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. l O. s. p.. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru žalobcu mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že mu bol súdny poplatok vyrubený v rozpore so zákonom. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Účastníkovi zostávajú zachované v plnom rozsahu jeho procesné oprávnenia a vyrubenie súdneho poplatku na tom nič nemení (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015, 4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015, 8 Cdo 27/2016). Žalobca využil právo podať proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku odvolanie, ktoré odvolací súd riadne prejednal. V dôsledku tohto postupu súdov nižších stupňov žalobcovi nebolo odňaté žiadne procesné oprávnenie v rámci občianskeho súdneho konania o žalobe ním podanej, nie je totiž možné stotožňovať povinnosť zaplatiť súdny poplatokpod spor o občianskych právach a záväzkoch.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že nedošlo k odňatiu žalobcovi konať pred súdom v zmysle vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Z obsahu podaného dovolania je navyše zrejmé, že dovolateľ ním v skutočnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom v otázke vzniku poplatkovej povinnosti. Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť len procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým odvolací súd dospel pri posudzovaní uloženej povinnosti. Samotné právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdu a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p, lebo ním súd neporušuje žiadnu jeho procesnú povinnosť ani procesné práva účastníka. V súvislosti s touto námietkou dovolateľa je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), avšak v procesne prípustnom dovolaní, čo nie je daný prípad. Samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 17/2013). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. l O. s. p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. l O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.