Najvyšší súd

2 Cdo 37/2013

 

Slovenskej republiky   2 Cdo 38/2013

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M.   B., bývajúceho v P., proti žalovaným 1/ S.,   so   sídlom   v   B., 2/ S., so sídlom v B., o náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26 C 136/2005 (predtým na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 7 C 107/2005), o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 13. septembra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005 a proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 13. októbra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave zo dňa  

13. septembra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005 a z 13. októbra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005  

z a s t a v u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. septembra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005

uložil pôvodnému žalobcovi D. B. poriadkovú pokutu v sume 10 000 Sk a uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2005 sp. zn. 4 NcC 15/2005 poriadkovú

pokutu v sume 25 000 Sk (§ 53 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uznesenia (v oboch prípadoch)

krajský súd poukázal na správanie sa žalobcu, resp. jeho hrubo urážlivé podania.

Proti týmto uzneseniam krajského súdu podal pôvodný žalobca D. B. dovolania  

(č.l. 56 a nasl., č.l. 61 a nasl. spisu). Žiadal napadnuté uznesenia krajského súdu zrušiť.

  2 Cdo 38/2013  

V priebehu dovolacieho konania dovolací súd zistil, že D. B. X. zomrel. Najvyššiemu

súdu bolo ďalej z jeho činnosti známe (sp. zn. 2 Cdo 16/2012), že dedičské konanie po neb.

D. B. bolo ukončené vydaním Osvedčenia o dedičstve z 18. augusta 2011 sp. zn.  

46 D 277/2011, Dnot 40/2011. Ako dedičia zomrelého prichádzali do úvahy M. B. (syn)  

a T. B. (dcéra). T. B. dedičstvo odmietla, M. B. dedičstvo neodmietol a stal sa jediným

dedičom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)

predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaniach podaných

pôvodným žalobcom D. B. konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie sú.

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však  

pre konanie na dovolacom súde neplatia (§ 243c O.s.p.).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka spôsobilosť

fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

pritom zachované.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,

ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť

alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

  2 Cdo 38/2013  

V danej veci pôvodný žalobca D. B. zomrel po začatí dovolacieho konania, skôr ako

sa dovolacie konanie právoplatne skončilo. Dovolací súd preto skúmal, či má konanie

zastaviť alebo ho prerušiť alebo či v ňom môže pokračovať.

Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva  

a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak

smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý

v konaní ide.

V prípade dovolaní podaných pôvodným žalobcom D. B. proti uzneseniam krajského

súdu o uložení poriadkovej pokuty, dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie konanie je

potrebné zastaviť. Jedná sa totiž o také práva a povinnosti účastníka konania (povinnosť

pôvodného žalobcu zaplatiť poriadkovú pokutu), ktoré sú viazané výlučne na jeho osobu

a smrťou neprechádzajú na právneho nástupcu (rovnako aj 6 Cdo 194, 195, 196/2010).

S poukazom za vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie

podľa § 104 ods. 1 O.s.p., § 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová