Najvyšší súd  

2 Cdo 37/2010

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. B., bývajúcej v N., štátnej občianky P., proti žalovanému A.. M., bývajúcemu v Ž., štátnemu občanovi S., o 1.000.000,-- Sk (33.193,92 eura), vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 13 C 147/2008, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2008, sp. zn. 17 Co 294/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 9. septembra 2008, č.k. 13 C 147/2008-18, nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jej návrh na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Dospel k záveru, že vo veci žalobkyne ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Keďže u nej neboli splnené všetky predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd zamietol aj jej návrh na ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2008, sp. zn. 17 Co 294/2008, na odvolanie žalobkyne uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a vyhovie jej žiadosti na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Namietala, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je opodstatnené a správne. Vo veci sa domáha náhrady škody vo výške 33.194 eura a zároveň žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, na zaplatenie ktorých nech je zaviazaný žalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.), a to bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.). Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Keďže preskúmavaným je rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý aj návrh žalobkyne na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, Najvyšší súd Slovenskej republiky splnenie zákonnej podmienky povinného zastúpenia advokátom podľa § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. neskúmal. Takýto prípad totiž predstavuje výnimku z tohto zákonného ustanovenia, keďže predmetom konania je preskúmanie postupu súdov práve v konaní o návrhu účastníka podľa § 30 O.s.p. (prípadne v spojení s návrhom podľa § 138 O.s.p.).

Podľa § 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania sa posudzuje podľa ustanovení § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu, nie je v zmysle § 239 O.s.p. dovolanie proti nemu prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je dovolací súd povinný vždy skúmať, či konanie pred odvolacím, respektíve aj prvostupňovým súdom nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát). Dovolací súd však existenciu niektorej z vyššie uvedených vád v konaní nezistil.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalobkyne proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská