2 Cdo 355/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : I. Ď., bývajúci v B., zastúpený JUDr. J. Š., advokát so sídlom v Č., pracovisko L., proti žalovanej M., zastúpená Advokátska kancelária B., so sídlom D., o uloženie povinnosti odvysielať opravu, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 133/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012 sp. zn. 9 Co 261/2012
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania v sume 53,46 € do troch dní na účet Advokátskej kancelárie B., so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa podanou žalobou na prvostupňovom súde dňa 18.10.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť odvysielať v relácii T. Krimi noviny nasledovnú opravu : „Dňa 28.8.2010 odvysielala T. v relácii Krimi noviny nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje o bývalom poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky P. Ď. a jeho manželke, pričom bez jeho privolenia, v rozpore s § 11 a nasl. OZ odvysielala aj obrazové záznamy. Vysielateľom, zodpovedným za uvedené porušenie zákona je M.“. Žalovaná M. so sídlom v B. je povinná odvysielať túto opravu v najbližšom sobotňajšom vysielaní relácie Krimi noviny po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku celkove v dĺžke 2 minúty a 30 sekúnd a to tak, že uvedený text bude odvysielaný na tmavom pozadí. V prípade, že žalovaná M. so sídlom v B. si nesplní voči žalobcovi P. Ď., bytom H., povinnosť uloženú v časti 1. tohto rozsudku a to i čiastočne, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi čiastku 52 400 € do troch dní po márnom uplynutí lehoty na splnenie si povinnosti uloženej jej v časti 1. tohto rozsudku, tiež si uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 10. apríla 2012 č. k. 14 C 133/2010-53 návrh žalobcu zamietol. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 236 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žiadosť o odvysielanie opravy musí obsahovať konkrétne skutočnosti, v ktorých spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy s tým, že súčasťou tejto žiadosti musí byť aj návrh na znenie opravy. Z § 21 ods. 10 horecitovaného zákona vyplýva, že ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. Z oboch citovaných odsekov je zrejmé, že žalovaná ako vysielateľ musela posudzovať pri svojom rozhodnutí, či konkrétnej žiadosti žalobcu na odvysielanie opravy vyhovie alebo nevyhovie, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy. Dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania je to, že návrh na začatie konania obsahuje v znení petitu obsahujúcom text odvysielania opravy, z ktorého divákovi nie jej zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu bola žalovanej uložená povinnosť odvysielať opravu, a tak to bolo aj v tejto veci, keď žalobca navrhol uložiť žalovanej povinnosť len vo všeobecnej rovine spočívajúcej v konštatácii, že žalovaná odvysielala o ňom a jeho manželke nepravdivé údaje, avšak neuviedol nijaké skutkové tvrdenia, ktoré považuje za pravdivé oproti tvrdeniam odvysielaným žalovanou, neuviedol v čom spočíva nepravdivosť alebo skreslenie pravdy odvysielaných údajov. Žalobca síce v znení textu opravy uvedenom v petite uviedol, že žalovaná odvysielala o ňom nepravdivé údaje ale bez ich konkretizácie tak, aby bolo divákovi zrejmé, za čo má vlastne žalovaná odvysielať opravu. Túto skutočnosť napokon priznal v konaní i samotný žalobca, avšak jeho odôvodnenie, že čo sa týka návrhu znenia opravy, nie je jeho záujmom, aby T. publikovala o ňom akékoľvek informácie a to ani pravdivé informácie tobôž nepravdivé, či skresľujúce, a že ľudia si zapamätajú informáciu, ktorú počujú a budú o nej uvažovať, pochybovať, teda ak bude žiadať o uvedenie toho, čo je pravdivé, dosiahne len to, že okruh ľudí, ktorý sa oboznámil s danou informáciou sa rozšíri, právne neobstojí. Vzhľadom na to, že na základe žalobcovej žiadosti o opravu neboli pre povinnosť žalovanej odvysielať opravu splnené zákonné podmienky, žalovanej nevznikla povinnosť opravu odvysielať. Nakoľko žalobca v petite návrhu viazal uloženie povinnosti žalovanej, v prípade, ak neodvysiela opravu uložiť povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy a súd návrh v časti uloženia povinnosti žalovanej zamietol, rovnako zamietol i návrh v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 31. októbra 2012 č. k. 9 Co 261/2012-71 odvolanie žalobcu odmietol. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že zo spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol žalobcovi riadne doručený dňa 17.5.2012, osobne ho prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na doklade o doručení. Nasledujúcim dňom, t. j. 18.5.2012 začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. Posledným dňom zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 1.6.2012. Odvolanie sa zásadne podáva na súde prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak je odvolanie podané na inom súde než na tom, na ktorom je možné odvolanie podať, je odvolanie podané včas len ak ho nepríslušný súd v odvolacej lehote odošle tomu súdu, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, prípadne odvolaciemu súdu. Žalobca zaslal súdu prvého stupňa odvolanie elektronickým podaním (č. l. 62), elektronické podanie, ktoré bolo potrebné v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. doplniť písomne najneskôr do troch dní. Žalobca osobne podal na Okresný súd Bratislava I dňa 4.6.2012 písomne doplnené odvolanie (č. l. 67). Okresný súd Bratislava I, ako súd nepríslušný na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku, doručil písomné odvolanie na miestne a vecne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava III (č. l. 67) dňa 5.6.2012. Keďže žalobca nepodal písomne odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa na príslušnom súde v lehote zákonom určenej, nemá toto odvolanie účinky riadne a včas podaného odvolania, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie doručené na príslušný súd dňa až 5.6.2012 ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ Os.p. Uviedol, že súd druhého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nemajúcemu oporu v zákone, že takéto odvolanie žalobcu bolo potrebné doplniť písomne najneskôr do troch dní, pričom tento záver súd druhého stupňa vyvodil z § 42 ods. 1 O.s.p. Má za to, že odvolanie podal v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 a 2 O.s.p. na vecne príslušnom súde a nemal povinnosť takéto podanie doplniť písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenie § 42 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladá povinnosť doplniť podanie písomne alebo ústne do zápisnice, len pri podaní návrhu vo veci samej alebo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Považuje napadnuté uznesenie za nezákonné aj z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko súd druhého stupňa jeho právnu úvahu založil na judikáte R 12/1985, pričom uvedený judikát danú otázku nerieši. V odôvodnení dovolaním napadnutého uznesenia je uvedená právna veta, ktorá nie je právnou vetou z uvedeného judikátu. Má za to, že nie je možné preskúmať správnosť právnej úvahy súdu druhého stupňa, nakoľko nie je možné zistiť skutkové a právne okolnosti, za ktorých bol vydaný súdom druhého stupňa uvádzaný judikát R 12/1985, resp. neuvedený judikát, obsahujúci súdom uvedenú právnu vetu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je vadou, ktorá mohla mať a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
Považuje za právne významný rozdiel medzi podaním odvolania a jeho doplnením. Podanie odvolania bolo vykonané elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu na miestne a vecne príslušnom súde a doplnenie tohto odvolania písomným vyhotovením odvolania (hoci nebolo zo zákona nevyhnutné, ako preukázal vyššie) bolo vykonané na miestne nepríslušnom súde. Na základe uvedeného má za to, že súd druhého stupňa vec aj v tejto časti nesprávne právne posúdil, čo je dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Dovolateľ má za to, že súd druhého stupňa nesprávne právne posúdil aj otázku zachovania lehoty podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ jednak urobil úkon na miestne príslušnom súde posledný deň lehoty, t. j. posledný deň lehoty doručil odvolanie v elektronickej forme bez zaručeného elektronického podpisu miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III a jednak nad rámec jeho zákonných povinností odovzdal písomné vyhotovenie odvolania Okresnému súdu Bratislava I, orgánu, ktorý má povinnosť takéto podanie doručiť v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ považuje napadnuté uznesenie súdu druhého stupňa za nezákonné aj z tohto dôvodu, že jeho odvolanie nemohlo byť podané po uplynutí zákonnej lehoty, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky, keďže pečiatka na tomto rozhodnutí nemá zákonom stanovený rozmer 36 mm. Z uvedeného dôvodu bude potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto zmysle opraviť a opätovne doručiť, čiže dovolateľovi začne opäť plynúť lehota pre podanie odvolania.
Na základe uvedených dôvodov podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ a c/ O.s.p. žiadal dovolací súd, aby na základe ustanovenia § 243b O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Žalovaná navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov dovolacieho konania žalovanej a trov právneho zastúpenia žalovanej v dovolacom konaní vo výške 166,13 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobca v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu vytýka, že jeho odvolanie odmietol, ako oneskorene podané bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou prvostupňového rozhodnutia.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia možnosti pred súdom konať označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie, alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledný dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa. Na podanie obsahujúce návrh vo veci samej (akým odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne je), ktoré bolo urobené elektronicky, sa prihliadne a má rovnako právne účinky, ako riadne podanie, a to už od času jeho urobenia. Predpokladom vzniku týchto účinkov však je doplnenie takého podania predložením jeho originálu najneskôr do troch dní. Ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. a § 218 ods. 1 O.s.p. sú však ustanoveniami špeciálnymi k ustanoveniu § 57 ods. 3 O.s.p., preto včasnosť odvolania je potrebné posudzovať podľa nich. Pre včasnosť odvolania teda nestačí, aby bolo podané v zákonnej lehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol na príslušnom odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice (§ 40 O.s.p.). V preskúmavanej veci ide o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu, vychádzajúc z toho, že odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudok okresného súdu bol žalobcovi doručený dňa 17.5.2012 osobne a obsahoval správne poučenie (v súlade s ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p.) o možnosti podať proti nemu odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III, teda na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Napriek uvedenému správnemu poučeniu o lehote a aj o mieste podania odvolania, žalobca podal odvolanie v posledný deň lehoty 1.6.2012 o 23:49 hod. elektronicky na Okresný súd Bratislava III proti rozhodnutiu, ktorého smerovalo.
Žalobca teda podal odvolanie elektronickým podaním v posledný deň odvolacej lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. Svoje elektronické podanie doplnil do troch dní podaním jeho originálu dňa 4.6.2012 osobne na Okresnom súde Bratislava I (nepríslušný súd), ktorý originál odvolania doručil Okresnému súdu Bratislava III ako vyplýva z pečiatky dňa
5.6.2012. Vzhľadom na uvedené, nebolo možné jeho elektronické podanie v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. považovať za jeho riadne odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd preto správne rozhodol, ak jeho odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol, ak za odvolanie žalobcu považoval originál jeho podania doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa 5.6.2012, teda zjavne po uplynutí odvolacej lehoty a nie jeho elektronické podanie zo dňa 1.6.2012 doručené Okresnému súdu Bratislava III.
Hoci bolo odvolanie žalobcu doručené Okresnému súdu Bratislava III elektronicky dňa 1.6.2012 o 23:49 hod. (viď č. l. 62 spisu) nemožno na neho prihliadnuť, pretože toto podanie nebolo v trojdňovej lehote doplnené jeho originálom, ktorý by bol v tejto lehote doručený príslušnému súdu, t. j. Okresnému súdu Bratislava III. Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania (§ 204 O.s.p., § 57 ods. 3 O.s.p.) nestačí, aby bolo odvolanie podané v zákonnej odvolacej lehote na ktoromkoľvek súde, ale musí byť podané na súde, ktorý vo veci rozhodol, prípadne na príslušnom odvolacom súde, alebo musí ísť o odvolanie spísané nepríslušným súdom do zápisnice. Z uvedeného vyplýva, že iba v prípade, ak by odvolanie podané na nepríslušnom súde bolo v lehote napísané do zápisnice, bola by zachovaná lehota na jeho podanie, a to aj vtedy, ak by príslušnému okresnému súdu bolo doručené po jej uplynutí. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keďže odvolanie podané v lehote na príslušnom Okresnom súde Bratislava III elektronicky (č. l. 62 spisu) nebolo v lehote troch dní doplnené originálom na tomto príslušnom súde.
Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané, neodňal žalobcovi právo, aby na základe jeho oneskorene podaného odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012 sp. zn. 9 Co 261/2012 nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Dovolateľom ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci sú síce dovolacími dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Žalobca nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej za situácie, kedy neboli zistené žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.). Žalovaná podala návrh na rozhodnutie o priznaní trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta, (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 23.9.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 a 8, v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky (45,65 €, t. j. jedna polovica z 91,29 €) čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné 7,81 € (§ 16 ods. 1 vyhlášky) predstavuje spolu 53,46 €. DPH vo výške 20 % nebolo priznané, keď právny zástupca žalovanej nedoložil osvedčenie, že je platcom DPH.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu