Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 Cdo 352/2014
2 Cdo 353/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Š., bývajúceho v T., proti odporkyni A., bývajúcej v M., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 3 C 33/2008, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 203/2009 a proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 204/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 203/2009 z a s t a v u j e .
Dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 204/2009 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 203/2009 v prvom výroku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 30. októbra 2008 č.k. 3 C 33/2008-32, v ktorom súd prvého stupňa zastavil konanie s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p., pretože toho istého nároku sa navrhovateľ domáhal už v inom konaní Okresného súdu Senica vedenom pod sp. zn. 5 C 164/1997, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V druhom výroku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn. 24 Co 204/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z 28. mája 2009 č.k. 3 C 33/2008-39, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku a zároveň zamietol jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.
2 Cdo 353/2014
Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnutými uzneseniami bol ukrátený na svojich právach, s ich výrokmi nesúhlasí a preto považuje rozhodnutia ako okresného tak aj odvolacieho súdu za nesprávne, pretože sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie trpí ďalšími vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil obe uznesenia krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd Senica uznesením z 9. decembra 2009 č.k. 3 C 33/2008-61 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia označil advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní o dovolaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a súčasne pripojil riadne a úplné plnomocenstvo pre tohto advokáta.
Navrhovateľ podaním zo 16. decembra 2009, v ktorom požiadal okresný súd o zaslanie tlačiva pre účely oslobodenia od súdneho poplatku a ustanovenie právneho zástupcu (advokáta) ex offo. Podaním z 21. januára 2010 svoju žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 ods. 1 O.s.p. zopakoval s tým, že sa súčasne obracia na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o pridelenie advokáta.
Okresný súd Senica (po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky) uznesením z 3. júna 2010 č.k. 3 C 33/2008-99 nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením z 30. marca 2012 sp. zn. 23 Co 239/2011 potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Okresný súd Senica (po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky) opätovne uznesením z 21. novembra 2012 č.k. 3 C 33/2008-133 navrhovateľa vyzval, aby v lehote 10 dní doručil súdu plnomocenstvo pre právneho zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v dovolacom konaní.
Okresný súd Senica sa 31. júla 2014 obrátil na Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so žiadosťou o oznámenie, či bol odporcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi. Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, obratom oznámilo okresnému súdu, rozhodnutím sp. zn. 806/2014-KaBa (6 Nc 761/2012), ČRZ: 2 Cdo 353/2014
39218/2014 zo 7. júla 2014 zastavilo konanie o nároku o poskytovanie právnej pomoci, v dôsledku nepredloženia dokladov a údajov navrhovateľom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2014.
V nadväznosti na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) vzal na zreteľ, že podľa § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.
V danom prípade dovolateľ napriek výzvam a poučeniam nezaložil do spisu plnú moc udelenú advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní a advokát mu nebol (právne účinným spôsobom) ustanovený ani Centrom právnej pomoci. V dôsledku toho zostal nedostatok vyššie uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolacie konania zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová