UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. F., bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa matky: K. F., bývajúcej v H., t. č. bývajúcej v Q., zastúpenej advokátom J UDr. Pavlom Zajacom, s o sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej č. 10 a otca: O. P., občan T., bývajúceho v N., adresa na doručovanie P., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Žilíkom, PhD., so sídlom v Prievidzi, Štefánika č. 11/1, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 12 C 7/2006, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 30. marca 2017 sp. zn. 4 Co 59/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. januára 2016 č. k. 12 C 7/2006-901 určil, že otcom maloletého O. F., nar. XX.X.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu H., vo zväzku 45, ročník XXXX, na strane 92, pod poradovým číslom XXX z matky K. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, je O. P., nar. X.X.XXXX, občan T.. Druhým výrokom maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Tretím výrokom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne od 18. augusta 2005 do 9. augusta 2008, sumou 400 eur mesačne od 10. augusta 2008 do 25. júla 2011, sumou 300 eur mesačne od 26. júla 2011 do 26. júna 2012, sumou 250 eur s účinnosťou od 27. júna 2012 do 5. novembra 2014 a sumou 200 eur od 6. novembra 2014 naďalej, ktoré výživné je povinný platiť na účet matky najneskôr do posledného dňa v mesiaci, predchádzajúceho mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje. Štvrtým výrokom povolil nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 18. augusta 2005 do 31. januára 2016 vo výške 45 436,84 eura otcovi zaplatiť tak, že sumu 33 000 eur otec zaplatí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 12 436,84 eura otec zaplatí v splátkach po 300 eur mesačne spolu s bežným výživným na účet matky s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatné celé nezaplatené zročné výživné. Vyslovil, že o trováchkonania a trovách konania štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku [účinného do 30. júna 2016; (ďalej len „O.s.p.“)] do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 30. marca 2017 sp. zn. 4 Co 59/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení povinnosti otca platiť výživné na maloletého a o výroku o zročnom výživnom potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní veci v napadnutých častiach dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd s a stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poznamenal, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca maloletého postupoval v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine. Súdom prvej inštancie zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletého ako osoby oprávnenej sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takej výške, ako určil súd prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletého dovolanie, a to z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP, nakoľko mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty uvedeného v čl. 2 ods. 2 CSP, ako aj práva účastníka konania na spravodlivý proces. Namietal, že pri hodnotení právnej otázky, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie v tejto veci, a teda či otec maloletého mal dostatočný príjem na to, aby mu bolo určené výživné na maloletého v uvedenej výške odvolací súd pochybil, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, pretože preukázané príjmy otca nedávali a nedávajú skutkový podklad na rozhodnutie o výživnom v sumách určených súdom prvej inštancie, čím sa aj odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň v zmysle § 444 ods. 1 CSP odložil vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 4. Kolízny opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k dovolaniu otca navrhol rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť. Matka maloletého sa k dovolaniu otca písomne nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 6. Od 1. júla 2016 sa konania v niektorých rodinnoprávnych veciach (medzi nimi aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) riadia ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (CMP). Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa neho sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP). Právna úprava v CMP (§ 76 a § 77 CMP) obsahujúca niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“ pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CS P ) dos pel k záveru, ž e dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 9. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9.1.V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. 11.1. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet, b/ lehotu n a podania dovolania, c / náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). 11.2. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne v ustanoveniach § 420 a ž § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie. 11.3. Dovolací súd zistil, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) otec maloletého napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie. 12. Dovolateľ v dovolaní výslovne uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ktorý videl v tom, že odvolací súd sa pri hodnotení právnej otázky, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie v tejto veci, odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 13. Uplatnený dovolací dôvod však dovolateľ nevymedzil spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP, t. j. neuviedol konkrétne, ktorú právnu otázku riešil odvolací súd nesprávne a v čom táto nesprávnosť spočíva. Dovolateľ namietal, že odvolací súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávny právny záver, nakoľko preukázané príjmy otca nedávali a nedávajú skutkový podklad n a rozhodnutie o výživnom v sumách, aké boli rozhodnuté. Dovolateľ v skutočnosti odôvodnil dovolanie nesprávnym zistením skutkového stavu súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Nesprávne zistenie skutkového stavu však nie je dovolacím dôvodom v zmysle § 421 CSP. Dovolací súd konštatuje, že skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal odvolací súd. 14. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, j e riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP). 15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav veci. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd dovolanie otca podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol. 17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3veta druhá CSP). 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.