Najvyšší súd  

2Cdo 344/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B. I., s. r. o., so sídlom A., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou A., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., proti

povinnému: L. Č., nar. X., bytom T., o   vymoženie 988,39 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er 1633/2011, o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2012 č. k. 2CoE 50/2012-28, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy

988,39 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený rozhodcovský

rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., A. A M., a. s., so sídlom T.,

sp. zn. BB0210096 zo 17. 01. 2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť

oprávnenému sumu 988,39 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Banská

Bystrica o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 29. 07. 2011 č. k. 4Er 1633/2011-10 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie právne

odôvodnil aplikáciou § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ako i § 53 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy a Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

Smernice Rady č. 93/13/EHS). Vecne argumentoval tým, že exekučný titul – rozhodcovský

rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola

upravená v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,

uzavretej dňa 10. 09. 2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy bez toho, aby bola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná. Povinný nemohol ovplyvniť ich obsah, a preto v zmysle ustanovenia

§ 53 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice

Rady č. 93/13/EHS rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský rozsudok je preto nulitný a ako exekučný titul

neúčinný.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z   30. 04. 2012

č. k. 2CoE 50/2012-28 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým, že sa

s jeho záverom stotožnil. Rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť

rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky

z pohľadu ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernice Rady 93/13/EHS na to, aby

bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu

na výkon rozhodcovského rozsudku, musí ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej

doložky v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie

vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Po preskúmaní veci

odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej

z odvolateľom namietaných okolností. Za správny považoval aj názor, že predmetná zmluva

o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a že medzi oprávnenou a povinným bol založený na jej

základe spotrebiteľský vzťah a dostatočne aj odôvodnil, prečo považoval rozhodcovskú doložku

za neplatnú.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa už právoplatne

rozhodlo, alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. e/ O. s. p., že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p., že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.,   že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ má za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade so zákonom.

Tiež je neprijateľné, aby súd poprel právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,

nakoľko sa nepodal návrh na začatie konania o jeho zrušení, hoci podľa zákona bol potrebný.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci a rovnako je

právne záväzný ako rozsudok všeobecného súdu, po uplynutí lehoty na plnenie je aj vykonateľný

- spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Uviedol, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej

zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že

rozhodcovské konanie inicioval ako oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas

zo strany povinného, nemôže mať za následok neplatnosť rozhodcovskej   doložky. Podľa jeho

názoru rozhodcovská doložka bola dohodnutá v súlade so zákonom. Oba súdy nesprávne

aplikovali v danej veci ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo

v čase dojednania rozhodcovskej doložky účinné, čím narušili princíp právnej istoty účastníkov.

Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si oprávnený plnil povinnosť, ktorá mu

vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom, upravujúcim prípustnosť

rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia spotrebiteľských vzťahov, kde je dodávateľom

banka. Poukázal aj na nesprávnosť slovenského prekladu Smernice Rady 93/13/EHS, z   ktorej

súd neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že súdy nižšieho stupňa vec

nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ďalej uviedol, že právoplatný

rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a je záväzný aj pre exekučný súd a predstavuje prekážku res iudicata.

Prvostupňový a odvolací súd rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek

tomu, že exekučnému súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia oprávnenie

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je

exekučný súd povinný ex offo skúmať iba súlad exekučného titulu so zákonom, teda materiálnu

a formálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu, nie jeho vecnú správnosť (skutkové a právne

závery). Zároveň uviedol, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon

o rozhodcovskom konaní) umožňuje povinnému podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku žalobu na jeho zrušenie. Povinný v danej veci nevyvinul žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom. konaní ani v čase po jeho vydaní a

súd nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 z 29. 01. 2008 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodrígues

Nogueira v bode 47. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa dovolateľovi ako oprávnenému odoprelo právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti. Z týchto dôvodov

navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p. po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom

(§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a

ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

(§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p.

dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou

z nich. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, g/ O. s. p.

nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p. tvrdiac, že exekučný súd skúmaním

materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec prejednal, ďalej existenciu vady

uvedenej v § 237 písm. e/ O. s. p. tvrdiac, že nebol podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, hoci podľa zákona bol potrebný a napokon aj vadu konania, spočívajúcu v odňatí

možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. z dôvodu odmietnutia práva

na uspokojenie priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, hoci zákonné podmienky na to neboli

splnené a v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.  

Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v novom

konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní. O tú

istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom,

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakých

skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom

konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,

kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie.  

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného B. I.,

s. r. o., A., IČO: X. proti povinnému L. Č., nar. X., bytom T., o vymoženie 988,39 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Er 1633/2011

na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. BB0210096

zo 17. 01. 2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri R., A. A M., a. s.,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou uvedenou

v ustanovení § 237 písm. d/ O. s. p.

Dovolateľ tiež namietal, že súdy v danom prípade v rozpore so zákonom po vecnej

stránke preskúmavali rozsudok rozhodcovského súdu - exekučný titul. Tvrdil, že iba v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní),

za splnenia zákonom požadovaných náležitostí, je možné pristúpiť k preskúmavaniu vecnej

stránky rozhodcovského rozsudku. Bol toho názoru, že exekučný súd nedisponuje právomocou

rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ

namietal nesprávnu aplikáciu a výklad Exekučného poriadku, teda namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Dovolateľ napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia, preto nejde o dovolací

dôvod v zmysle § 237 písm. d/ O. s. p.

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. e/ O. s. p.,

teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. V súvislosti s touto

vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku

bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím

poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.  

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení § 81 ods. 1 a 2 O. s. p.

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie exekučného konania

podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O. s. p.) nejde zo strany

oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. e/ O. s. p., ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a právnych záverov

súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. e/ O. s. p. preto nie je opodstatnená.

Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

O. s. p., ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu, vydaného v súlade so zákonom.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený

ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení § 237

písm. f/ O. s. p., resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému

ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania, uvedenú

v tomto ustanovení, ako správne poukázal oprávnený, ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť

o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

  V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu – rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, čím rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným

titulom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový, aj odvolací súd posudzovali splnenie podmienok na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej

doložky.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci daného spotrebiteľského

vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o úvere) súdy v exekučnom

konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje

oprávnenie, vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa

v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.  

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.

Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj

iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných

účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak

by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu

tak nie je. V spotrebiteľských veciach je zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa,

čo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona

o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať

rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto

exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz, vyplývajúci z princípu

ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali

neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne

dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinného. Listiny, predložené oprávneným, takýto záver umožňovali. Zo zmluvy

o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže jej súčasťou sú (ako predtlačený

formulár) Obchodné podmienky pre úver, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 11.2

týchto podmienok. Dovolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Preto správnym rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdy

neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.  

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p., nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento

prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

§ 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Dovolací súd úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

mu žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. decembra 2012

  JUDr. Viera Pepelová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová