Najvyšší súd
2 Cdo 336/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. V., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. I. G., advokátom v P., proti odporcovi K., so
sídlom R., zastúpenému JUDr. M. F., advokátom v B., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Z., so sídlom v S., IČO: X., zastúpeného JUDr. D. R.,
advokátom v B., o zaplatenie 45 641,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 13 C 1/2005, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave z 13. februára 2012 sp. zn. 11 Co 38/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania
nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica (súd prvého stupňa) uznesením z 2. decembra 2010 č.k. 13 C 1/2005-331 pripustil, aby do konania na strane odporcu ako vedľajší účastník
vstúpila spoločnosť Z. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 83 ods. 1, 2,
3 a 4 O.s.p., keď v súlade s názorom Krajského súdu v Trnave pripustil vstup spoločnosti
Z. do konania ako vedľajšieho účastníka, nakoľko má opodstatnený právny záujem
na výsledku konania, pretože v prípade úspechu navrhovateľa by bolo právne postavenie
spoločnosti ako postupcu spornej pohľadávky značne ovplyvnené.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a návrhu na pripustenie vedľajšieho
účastníka nevyhovieť.
Krajský súd v Trnave uznesením z 13. februára 2012 sp. zn. 11 Co 38/2011
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšie účastníctvo Z. v konaní na strane
odporcu označil za prípustné. Odvolací súd poukázal na rozdiel medzi rozhodovaním
v prípade vedľajšieho a hlavného účastníctva. Kým u tzv. hlavného účastníka súd
pripúšťa vstup a takáto osoba sa účastníkom so všetkými právami a povinnosťami stáva
až pozitívnym rozhodnutím súdu, vedľajší účastník vstupuje do konania sám a už od
momentu oznámenia jeho vstupu disponuje aj právami a povinnosťami účastníka a k
zmene v tomto smere môže dôjsť len negatívnym rozhodnutím o prípustnosti
vedľajšieho účastníctva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil len vzhľadom na jeho
nesprávnu formuláciu.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, v ktorom
žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej
lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno
odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo
dovolacom súde.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
bolo doručené navrhovateľovi 28. februára 2012 (utorok), vedľajšiemu účastníkovi
27. februára 2012 a odporcovi 28. februára 2012. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2012 (utorok). Pretože právoplatnosť je
skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia jednomesačnej lehoty na podanie dovolania
v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty
na 28. marca 2012 (streda). Navrhovateľ podal dovolanie 29. marca 2012, teda
po uplynutí lehoty. Zo spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti, pre ktoré by mala byť
otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako
oneskorene podané.
Úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že nepodali návrh na ich
priznanie (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.), navyše im ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2013
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová