Najvyšší súd  

2 Cdo 336/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   právnej   veci   navrhovateľa M. V., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. I. G., advokátom v P., proti odporcovi K., so

sídlom R., zastúpenému JUDr. M. F.,   advokátom   v   B.,   za   účasti   vedľajšieho

účastníka na strane odporcu Z., so sídlom v S., IČO: X., zastúpeného JUDr. D. R.,

advokátom v   B., o   zaplatenie 45 641,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. 13 C 1/2005, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave z 13. februára 2012 sp. zn. 11 Co 38/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi   a   vedľajšiemu   účastníkovi   náhradu   trov   dovolacieho   konania

nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica (súd prvého stupňa) uznesením z 2. decembra 2010 č.k.   13 C 1/2005-331 pripustil, aby do konania na strane odporcu ako vedľajší účastník

vstúpila spoločnosť Z. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 83 ods. 1, 2,

3 a 4 O.s.p., keď v súlade s názorom Krajského súdu v Trnave pripustil vstup spoločnosti

Z.   do konania ako vedľajšieho účastníka, nakoľko má opodstatnený právny záujem  

na výsledku konania, pretože v prípade úspechu navrhovateľa by bolo právne postavenie

spoločnosti ako postupcu spornej pohľadávky značne ovplyvnené.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, domáhajúc sa

zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a návrhu na pripustenie vedľajšieho

účastníka nevyhovieť.

Krajský súd v Trnave uznesením z 13. februára 2012 sp. zn. 11 Co 38/2011

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšie účastníctvo Z. v konaní na strane

odporcu označil za prípustné. Odvolací súd poukázal na rozdiel medzi rozhodovaním

v prípade vedľajšieho a hlavného účastníctva. Kým u tzv. hlavného účastníka súd

pripúšťa vstup a takáto osoba sa účastníkom so všetkými právami a povinnosťami stáva

až pozitívnym rozhodnutím súdu, vedľajší účastník vstupuje   do konania sám a už od

momentu oznámenia jeho vstupu disponuje aj právami a povinnosťami účastníka a k

zmene   v   tomto   smere   môže   dôjsť   len   negatívnym rozhodnutím o prípustnosti

vedľajšieho účastníctva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil len vzhľadom na jeho

nesprávnu formuláciu.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním, v ktorom

žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)  

po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený

advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej

lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca  

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno

odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo

dovolacom súde.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

bolo doručené navrhovateľovi 28. februára 2012 (utorok), vedľajšiemu účastníkovi  

27. februára 2012 a odporcovi 28. februára 2012. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2012 (utorok). Pretože právoplatnosť je

skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia jednomesačnej lehoty na podanie dovolania

v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty  

na 28. marca 2012 (streda). Navrhovateľ podal dovolanie 29. marca 2012, teda  

po uplynutí lehoty. Zo spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti, pre ktoré by mala byť

otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa

v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako

oneskorene podané.

Úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky

im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že nepodali návrh na ich

priznanie (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.), navyše im ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2013

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová