2 Cdo 328/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : Z. Š., bývajúca v T., zastúpená JUDr. P. T., advokátom v B., proti žalovaným : 1/ Úrad pre ochranu verejných činiteľov a   diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,  

Račianska 45, Bratislava, 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka S., T., zastúpená A., o   mimoriadne   zvýšenie

náhrady   za   bolesť   a   sťaženie   spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. 7 C 16/2002, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 29. mája 2009 sp.zn. 12 Co 191/2008

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2009 sp.zn.  

12 Co 191/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. 7 C 16/2002-207

zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni istinu 1 536 000,-- Sk titulom mimoriadneho

zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj náhradu trov konania  

vo výške 175 642,-- Sk k rukám JUDr. P. T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku pod

následkom exekúcie. Vo zvyšku návrh žalobkyne voči žalovanému 2/ zamietol. Konanie voči

žalovanému 1/ zastavil. Nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov konania. Prvostupňový súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania žiadala žalobkyňa o vstup

do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného a to Ministerstva vnútra SR so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2 a súčasne žiadala zmenu žalobného petitu. Súd uznesením  

z 30. apríla 2004 č.k. 7 C 16/2002-46 právoplatným 10.7.2004 pripustil vstup Ministerstva

vnútra SR ako žalovaného 2/ do konania a uznesením zo dňa 28. júla 2004 pripustil zmenu

žalobného petitu. V priebehu konania dňa 8. októbra 2007 vzala žalobkyňa návrh voči

žalovanému 1/ späť, z dôvodu že nemá právnu subjektivitu, s uvedeným sa stotožnili aj

ostatné sporové strany a vzhľadom na uvedené, konanie voči žalovanému 1/ podľa § 96  

ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.

Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. mája

2009 č.k. 12 Co 191/2008-242 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci

neboli splnené podmienky civilnoprávnej subjektivity, t.j. súd prvého stupňa konal vo veci  

so subjektom, ktorý nemal hmotnoprávnu subjektivitu vo význame mať práva a povinnosti

podľa hmotného práva. Uvedený nedostatok (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu

konania. Do úvahy neprichádzal preto postup podľa § 92 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že v návrhu

označený subjekt nemal právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nebolo možné pripustiť vstup

do konania subjektu s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť účastníkom konania).

Nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď do konania na strane žalovaného nemajúceho

spôsobilosť byť účastníkom konania pripustil uznesením z 30. apríla 2004 č.k. 7 C 16/2002-

46 vstup ďalšieho účastníka do konania (žalovaného 2/). Dospel teda k záveru, že konanie

pred súdom prvého stupňa malo také vady, že pre nedostatok podmienok konania nemalo

vôbec prebehnúť a preto napadnutý rozsudok zrušil a konanie pre nedostatok podmienok

konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. Namietala, že rozhodnutím odvolacieho súdu

bolo porušené právo občana Slovenskej republiky na dvojinštančnosť ústavou zaručeného

konania. Bola jej odopretá možnosť reagovať na nesprávne a protiprávne rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré ju dostalo do pozície štatistu a bezmocného občana Slovenskej

republiky. Odvolací súd sa nemal zaoberať skutočnosťami, ktoré sú nad rámec odvolacieho

konania v tejto veci a nikto ich nenamietal. Navrhla zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný 2/ ako aj vedľajší účastník sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté

rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa

(§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo ak je napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd v ňom

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského   rozhodnutia,   alebo   c/   ide   o   uznesenie o uznaní   (neuznaní)   cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Dôvody prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez

ohľadu na jeho formu, upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 237 písm.a/  

až g/. Ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania

súdom nesprávne obsadeným.

Z vyššie uvedených vád žalobkyňa výslovne namieta vadu podľa § 237 písm.f/ O.s.p.,

t.j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred

súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. O takúto vadu v zmysle tohto ustanovenia ide tiež vtedy, ak išlo o postup nesprávny

(uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne

záväznými predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania a tiež pri rozhodovaní.

Za   takýto   postup   odnímajúci   účastníkovi   možnosť   konať   pred   súdom   a   zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia ide tiež vtedy, ak súd zastaví konanie

podľa § 104 ods. 1 O.s.p., hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. (účinného do 15. októbra 2008) môže súd  

na návrh účastníkov pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má  

do konania pristúpiť, je však potrebný iba v prípade, že má do konania pristúpiť na strane

žalobcu. Bez návrhu takéto pristúpenie ďalšej osoby nie je možné. Zákon síce nehovorí o tom,

ktorý účastník takýto návrh môže urobiť, avšak z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie

sporového konania vyplýva, že pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného môže

navrhnúť len žalobca. V podstate tu ide o uplatnenie práva ďalším žalobcom, alebo proti

ďalšiemu žalovanému už v prebiehajúcom konaní, k začatiu ktorého bol potrebný návrh.

Takýto návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka je v tomto zmysle tiež návrhom na začatie

konania, ktorý môže podať iba žalobca. Žalovaný túto možnosť nemá. Návrhu, aby  

do konania pristúpil ďalší účastník na strane žalobcu, môže súd vyhovieť len vtedy, ak

s týmto táto osoba vysloví súhlas, pretože nikto sa proti svojej vôli nemôže stať žalobcom.

Súhlas toho, kto má vystupovať na strane žalovaného sa nevyžaduje, keďže žalovaný nemôže

určovať rozsah účastenstva. Povinnosťou súdu je rozhodnúť o takomto návrhu na pristúpenie

ďalšieho účastníka do konania.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na začatie konania zo dňa

15.1.2002 bol za žalovaného označený Úrad pre ochranu verejných činiteľov

a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR, Račianska 45, Bratislava. Podaním zo dňa

13.11.2002, ktoré došlo na prvostupňový súd 15.11.2002, žalobkyňa navrhla pripustenie

rozšírenia návrhu aj o žalovaného 2/, a to Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 30. apríla 2004 pripustil do konania na strane

žalovaného ako žalovaného 2/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2 (§ 92 ods. 1 O.s.p.). Predmetné rozhodnutie je právoplatné. Okresný

súd Bratislava III rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. 7 C 16/2002-207 okrem iného konanie

voči žalovanému 1/ zastavil, keďže žalobkyňa dňa 8.10.2007 vzala žalobu voči žalovanému 1/

späť z dôvodu, že nemá právnu subjektivitu, s uvedeným sa stotožnili aj ostatné sporové

strany. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odvolací súd uznesením zo dňa 29. mája 2009 č.k.

12 Co 191/2008-242 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil pre nedostatok

podmienok konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa konal  

so subjektom, ktorý nemal hmotnoprávnu subjektivitu a do úvahy neprichádzal postup podľa  

§ 92 ods. 1, 2 O.s.p., nepostupoval správne v súlade so zákonom, jeho postupom došlo

k procesnej vade v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.

Pretože odvolací súd otázku pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane

žalovaného v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. a v jeho náväznosti aj civilnoprávnu subjektivitu

neposúdil správne, odňal žalobkyni svojím rozhodnutím, ktorým zrušil rozsudok

prvostupňového súdu a konanie zastavil, možnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je tak

postihnuté vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolací súd z tohto dôvodu dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

O.s.p.).

V   novom   rozhodnutí   rozhodne   súd   znova   aj   o   trovách   pôvodného   konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová