UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. F.., bývajúceho v C., zastúpeného C&T Advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave, Fedinova 3b, proti žalovanému BL SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zastúpenému Advokáti Heinrich s. r. o., so sídlom v Nitre, Skautská 12, o zaplatenie 1.584,09 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/13/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. januára 2020, sp. zn. 9Co/158/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 23. januára 2020, č. k. 9Co/158/2017-357 prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. marca 2012 č. k. 14C/13/2005-205 tak, že žalobu zamietol; druhým výrokom zrušil uznesenie zo dňa 12. júna 2014 č. k. 14C/13/2005-268; tretím výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozsudok okresného súdu s a potvrdzuje a žalobc a m á nár ok n a náhradu t r o v prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Dovolateľ navrhol a j odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že dovolanie podľa neho má vady čo do preukázania prípustnosti dovolania, ako aj dovolacích dôvodov, a preto by malo byť odmietnuté, prípadne zamietnuté. Zároveň navrhol, aby dovolací súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v celom rozsahu. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 6. Podľa § 422 ods. 1 CSP písm. a/, b/ a c/ dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. 7. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. 8. Citované ustanovenie § 422 ods. 1 CSP obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv. majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov, ako pri istine. 9. V prejednávanej veci výška peňažného plnenia (bez ohľadu n a príslušenstvo), ktoré je predmetom dovolacieho konania, predstavuje sumu 1.584,09 eur, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 18. júna 2004) je 2.157,6 eur (por. § 1 písm. b/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 525/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy na rok 2004). Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle § 422 CSP vylúčená. Zároveň je potrebné vylúčiť možnosť aplikácie ustanovenia § 422 ods. 1 písm. b/ CSP o zníženom majetkovom cenze vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy v prípade sporov s ochranou slabšej strany z dôvodu, že predmet sporu (uplatnená pohľadávka) sa týka obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami konania. 10. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu je v danom prípade vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ CSP, dovolací súd ani neskúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná odlišne, resp. ktorá je rozhodovaná rozdielne. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalobcu nepristúpil ani k posúdeniu, či napádaný rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 11. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP. 12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.