Najvyšší súd  

2 Cdo 315/2009

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. M., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny   v Bratislave, dieťa rodičov J. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. M., advokátom so

sídlom v B., a JUDr. J. M., bývajúceho v B., o návrhu otca na nariadenie predbežného

opatrenia odovzdaním dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. 25 P 35/2009, o dovolaní otca maloletého proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 5. mája 2009 sp. zn. 11 CoP 127/2009, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie otca maloletého proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2009 sp. zn. 11 CoP 127/2009 o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 25. februára

2009 č.k. 25 P 35/2009-8 uložil matke maloletého J. M. povinnosť odovzdať maloletého  

F. M. do osobnej starostlivosti otca JUDr. J. M.. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky

na nariadenie predbežného opatrenia a odovzdanie maloletého do osobnej starostlivosti otca

považoval za potrebné v záujme jeho priaznivého vývoja.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 5. mája 2009 sp. zn.

11 CoP 127/2009 na odvolanie matky maloletého, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa

tak, že návrh otca maloletého na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Po zhodnotení vykonaného dokazovania, najmä dôkazov založených do súdneho spisu zo strany matky,

sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre nariadenie

predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) dovolanie otec maloletého a žiadal ho zrušiť

a zároveň odložiť vykonateľnosť tohto uznesenia. Uviedol, že súd prvého stupňa nariadil

predbežné opatrenie v súlade so zákonom, keď mal preukázanú existenciu dôvodov na

okamžitú, i keď dočasnú, úpravu pomerov k maloletému. Naproti tomu, zmeňujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo zo staršieho znaleckého posudku, ktorý

vypracovala osoba nespĺňajúca podmienky na výkon znaleckej činnosti, a preto posudok

spracovala v rozpore so zákonom, ako aj z jednostranných, účelovo vytvorených tvrdení

matky maloletého, ktoré boli zamerané na vyvolanie nepravdivého dojmu o nevôli maloletého

stretávať sa a bývať s otcom. Dovolateľ poukázal na to, že matka v skutočnosti o maloletého

neprejavovala opravdivý záujem, náležite sa o neho nestarala, čo malo dopad aj na jeho

súčasný nepriaznivý zdravotný stav. Maloletý zažíval v jej prítomnosti psychický stres,

nevedel sa sústrediť a sám dovolateľ bol dokonca svedkom jeho viacerých záchvatov, keď

sa blížilo stretnutie s matkou. Tieto okolnosti preukazujú potrebu zverenia maloletého do jeho

osobnej starostlivosti. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolacím

súdom považoval dovolateľ preto za nesprávne a voči nemu za diskriminačné.

Matka maloletého vo svojom vyjadrení navrhla mimoriadny opravný prostriedok

dovolateľa „zamietnuť“, pričom poukázala na to, že podľa obsahu, je dovolanie len

opakovaním tých skutočností, ktoré otec maloletého už uviedol v konaní na súde prvého

a druhého stupňa, a ku ktorým oba súdy už vyslovili právny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodovať o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že

dovolanie podal účastník konania, skúmal ďalšiu zo základných podmienok prípustnosti tohto

mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

Dospel pritom k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od

právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Lehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, ktorú nie je možné predĺžiť alebo

skrátiť, prípadne jej zmeškanie odpustiť postupom podľa § 58 O.s.p., nakoľko je to zo zákona

výslovne vylúčené (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané oneskorene.

V posudzovanej veci bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2009

sp. zn. 11 CoP 127/2009 doručované účastníkom konania prostredníctvom pošty, a to právnej

zástupkyni otca maloletého 18. mája 2009 a právnemu zástupcovi matky maloletého

a kolíznemu opatrovníkovi 19. mája 2009. V tento deň (19. mája 2009) nadobudlo predmetné

uznesenie aj právoplatnosť. Posledný deň, kedy mohol otec maloletého využiť svoje právo

podať dovolanie, bol 19. jún 2009, nakoľko tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorá skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej

jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.). Otec maloletého, ako to vyplýva z odtlačku prezenčnej dennej pečiatky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na č.l. 183 spisu, však podal dovolanie osobne na dovolacom súde

až 24. júna 2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2

veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca maloletého ako

oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.

odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou

správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

  JUDr. Martin Vladik, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová