Najvyšší súd
2 Cdo 315/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. M., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov J. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. M., advokátom so
sídlom v B., a JUDr. J. M., bývajúceho v B., o návrhu otca na nariadenie predbežného
opatrenia odovzdaním dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 25 P 35/2009, o dovolaní otca maloletého proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 5. mája 2009 sp. zn. 11 CoP 127/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie otca maloletého proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2009 sp. zn. 11 CoP 127/2009 o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 25. februára
2009 č.k. 25 P 35/2009-8 uložil matke maloletého J. M. povinnosť odovzdať maloletého
F. M. do osobnej starostlivosti otca JUDr. J. M.. Dospel k záveru, že boli splnené podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia a odovzdanie maloletého do osobnej starostlivosti otca
považoval za potrebné v záujme jeho priaznivého vývoja.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 5. mája 2009 sp. zn.
11 CoP 127/2009 na odvolanie matky maloletého, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
tak, že návrh otca maloletého na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Po zhodnotení vykonaného dokazovania, najmä dôkazov založených do súdneho spisu zo strany matky,
sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o splnení podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) dovolanie otec maloletého a žiadal ho zrušiť
a zároveň odložiť vykonateľnosť tohto uznesenia. Uviedol, že súd prvého stupňa nariadil
predbežné opatrenie v súlade so zákonom, keď mal preukázanú existenciu dôvodov na
okamžitú, i keď dočasnú, úpravu pomerov k maloletému. Naproti tomu, zmeňujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo zo staršieho znaleckého posudku, ktorý
vypracovala osoba nespĺňajúca podmienky na výkon znaleckej činnosti, a preto posudok
spracovala v rozpore so zákonom, ako aj z jednostranných, účelovo vytvorených tvrdení
matky maloletého, ktoré boli zamerané na vyvolanie nepravdivého dojmu o nevôli maloletého
stretávať sa a bývať s otcom. Dovolateľ poukázal na to, že matka v skutočnosti o maloletého
neprejavovala opravdivý záujem, náležite sa o neho nestarala, čo malo dopad aj na jeho
súčasný nepriaznivý zdravotný stav. Maloletý zažíval v jej prítomnosti psychický stres,
nevedel sa sústrediť a sám dovolateľ bol dokonca svedkom jeho viacerých záchvatov, keď
sa blížilo stretnutie s matkou. Tieto okolnosti preukazujú potrebu zverenia maloletého do jeho
osobnej starostlivosti. Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolacím
súdom považoval dovolateľ preto za nesprávne a voči nemu za diskriminačné.
Matka maloletého vo svojom vyjadrení navrhla mimoriadny opravný prostriedok
dovolateľa „zamietnuť“, pričom poukázala na to, že podľa obsahu, je dovolanie len
opakovaním tých skutočností, ktoré otec maloletého už uviedol v konaní na súde prvého
a druhého stupňa, a ku ktorým oba súdy už vyslovili právny záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodovať o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal účastník konania, skúmal ďalšiu zo základných podmienok prípustnosti tohto
mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
Dospel pritom k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Lehota na podanie dovolania je lehotou zákonnou, ktorú nie je možné predĺžiť alebo
skrátiť, prípadne jej zmeškanie odpustiť postupom podľa § 58 O.s.p., nakoľko je to zo zákona
výslovne vylúčené (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané oneskorene.
V posudzovanej veci bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2009
sp. zn. 11 CoP 127/2009 doručované účastníkom konania prostredníctvom pošty, a to právnej
zástupkyni otca maloletého 18. mája 2009 a právnemu zástupcovi matky maloletého
a kolíznemu opatrovníkovi 19. mája 2009. V tento deň (19. mája 2009) nadobudlo predmetné
uznesenie aj právoplatnosť. Posledný deň, kedy mohol otec maloletého využiť svoje právo
podať dovolanie, bol 19. jún 2009, nakoľko tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorá skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej
jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.). Otec maloletého, ako to vyplýva z odtlačku prezenčnej dennej pečiatky Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na č.l. 183 spisu, však podal dovolanie osobne na dovolacom súde
až 24. júna 2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho
opravného prostriedku.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2
veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie otca maloletého ako
oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou
správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová