2Cdo/314/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ K. O., bývajúceho v J., 2/ K. O., bývajúceho v E., 3/ O. N., bývajúcej v E., 4/ M. O., bývajúcej v J., právne zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, Štefánikova 22, 5/ M. N., bývajúcej v S., proti žalovaným 2/ I. H., (t. č. nebohého), naposledy bývajúcemu v J., 3/ X. X., bývajúcej v W., 4/ S. H., bývajúcemu v J., všetci právne zastúpení JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, so sídlom v Humennom, Mierová 64/2, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/74/2006, o dovolaní žalobkyne 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2012 sp. zn. 19Co/47/2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 2/, 3/, 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. marca 2011 č. k. 18C/74/2006-266 žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca K. O. domáhal určenia, že parcela č. 257-záhrada o výmere 1387 m2, zapísaná na LV č. XX v kat. úz. J. patrí do jeho výlučného vlastníctva, zamietol. Žalobcom uložil povinnosť uhradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 28. júna 2012 č. k. 19Co/47/2011- 333 prvým výrokom pripustil späťvzatie žaloby žalobcami 1/, 2/, 3/ a 5/, zrušil rozsudok vo vzťahu k nim a konanie zastavil. Druhým výrokom potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalobkyni 4/. Tretím výrokom zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 4/ (ďalej aj ako „dovolateľka“) na súde prvej inštancie osobne dňa 6. septembra 2012 dovolanie s poukazom na § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.Navrhla, aby najvyšší súd rozhodnutia oboch súdov zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie, prípadne aby sám vo veci rozhodol a po ustálení okruhu účastníkov žalobe vyhovel.

4. Žalovaní 3 / a 4 / v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť, prípadne ako nedôvodné zamietnuť.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) v prvom rade zisťoval, č i dovolanie bolo podané včas, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 4/ bolo podané oneskorene. 7. Zo súdneho spisu dovolací súd zistil, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol doručený žalobkyni 4/ 2. augusta 2012 (doručenka na č. l. 336 rub spisu), žalovaným 2. augusta 2012 (doručenka na č. l. 336 rub spisu) a nadobudol právoplatnosť podľa vyznačenej doložky právoplatnosti na rozsudku 2. augusta 2012, t. j. v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“), preto dovolací súd včasnosť podania dovolania musel posudzovať v zmysle uvedenej účinnej právnej úpravy (O.s.p.). 8. Podľa § 240 ods. l veta prvá O.s.p. platilo, že účastník konania môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia (§ 240 ods. l veta druhá O.s.p.). Podľa § 240 ods. 2 (veta prvá) O.s.p. platilo, že zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. 9. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. platilo, že lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 10. V posudzovanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2012 č. k. 19Co/47/2011-333 doručený žalobkyni 4/ dňa 2. augusta 2012 (doručenka na č. l. 336 rub spisu), na základe čoho koniec zákonnej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia napadnutého rozhodnutia dovolateľke pripadol na 2. september 2012. Nakoľko koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (nedeľa), podľa § 57 ods. 2 O.s.p. bolo potrebné považovať za posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, a teda lehota na podanie dovolania uplynula polnocou dňa 3. septembra 2012 (pondelok). Žalobkyňa 4/ doručila dovolanie osobne na okresný súd dňa 6. septembra 2012 (pečiatka podateľne na č. l. 338 spisu), teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania.

11. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne 4/ podľa § 447 písm. a/ CSP odmietol ako oneskorene podané bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. 12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.