Najvyšší súd
2 Cdo 314/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : A. M., bývajúci v P., zastúpený JUDr. E. B., advokátkou v T., proti žalovanému : M., s.r.o., S., zastúpenému JUDr. T. B., advokátom v P., o návrhu na obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10 C 35/2005, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. októbra 2007 sp. zn. 19 Co 196/2007
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 54,94 €, do rúk alebo na účet jeho zástupcu JUDr. T. B., advokáta v P., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 2. mája 2007 č.k. 10 C 35/2005-99 návrh žalobcu na povolanie obnovy konania sp. zn. 10 C 1587/1995 zamietol. Žalobcovi uložil zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 5 295,- Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. októbra 2007 č.k. 19 Co 196/2007-119 uznesenie okresného súdu potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prípustnosť tohto opravného prostriedku odvodzoval od ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., keďže mu bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým ako aj odvolacím súdom.
Žalovaný vo vyjadrení navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej iba „dovolací súd“), príslušný rozhodovať o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal účastník konania, skúmal splnenie ďalšej podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
V danom prípade niet pochybností o tom, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu bolo podané žalobcom 7. júna 2008 na pošte P. (viď obálka na č.l. 149). Na výzvu súdu bolo toto podanie doplnené podaním zo dňa 16.9.2008 (č.l. 151 – 154). Dovolací súd sa preto sústredil na skúmanie skutočnosti rozhodnej pre začiatok plynutia zákonnej jednomesačnej lehoty na jeho podanie, t.j. dátumu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, tak ako ho vyznačil okresný súd na uznesení odvolacieho súdu. Dospel pritom k záveru, že názor súdu prvého stupňa, ktorý za dátum právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia (a tým za dátum jeho doručenia všetkým účastníkom konania) považoval 7. január 2008, je správny.
Uznesenie odvolacieho súdu z 30. októbra 2007 č.k. 19 Co 196/2007-119 doručil súd prvého stupňa právnej zástupkyni žalobcu dňa 4. januára 2008 a právnemu zástupcovi žalovaného 7. januára 2008.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
Citované ustanovenie stanovuje objektívnu procesnú lehotu na podanie dovolania. Keďže je to lehota zákonná, ktorú nie je možné predĺžiť alebo skrátiť, prípadne jej zmeškanie odpustiť postupom podľa § 58 O.s.p. (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.), začiatok jej plynutia je pre všetkých účastníkov rovnaký. Na dodržanie lehoty treba podať dovolanie na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni; podanie na súde odvolacom alebo dovolacom je však pre zachovanie lehoty rovnako postačujúce.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie odvolacieho súdu z 30. októbra 2007 nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2008. Nasledujúcim dňom začala plynúť zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania. Jej posledný deň pripadol na 7. februára 2008, nakoľko tento deň je zhodný s dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá skutočnosť je určujúca pre začiatok zákonnej jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 240 ods. 1 O.s.p.). Žalobca, ako to vyplýva z poštovej pečiatky P. podal dovolanie až dňa 7. júna 2008, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie dovolania nie je možné odpustiť (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako oneskorené podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 54,94 €, ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému do rúk alebo na účet jeho zástupcu JUDr. T. B., do 3 dní. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) v sume 48,63 € (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a jedenkrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) v sume 6,31 €. Dovolací súd nepriznal žalovanému požadovaný úkon právnej služby a to prípravu a prevzatie zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného JUDr. T. B. zastupoval žalovaného aj v konaní pred súdmi nižších stupňov ako aj 19 % daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca žalovaného nepredložil osvedčenie o tom, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: