2Cdo/311/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ J.. V. V., narodenej X. V. XXXX, W., J. B. XXXX/XX, 2/ J.. R. V., narodeného XX. B. XXXX, W., A. S. XX/XX, 3/ J.. W. V., narodeného XX. Q. XXXX, A. XXX, 4/ V.. D. V., narodenej XX. F. XXXX, W., J. B. XXXX/XX, 5/ D. V., narodenej XX. V. XXXX, W., J. B. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou, Nové Mesto nad Váhom, Holubyho 1334/2, proti žalovaným: 1/ J.. Q. M., narodenému. XX. N. XXXX, W., J. B. XXX/XX, 2/ J.. C. M., narodenej XX. F. XXXX, W., J. B. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom, Trnava, Nám. SNP 2, o určenie zákazu užívať časť prístavby rodinného domu a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva a o určenie oprávnení a obmedzení užívania nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/367/2012, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. augusta 2020 sp. zn. 11Co/294/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 5/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Piešťany (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 18. júna 2019, č. k. 5C/367/2012-305 výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovaným uloženia zákazu užívať strešnú časť prístavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, na pozemku parcelné číslo XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. (v ďalšom texte „prístavba“). Výrokom II. súd prvej inštancie priznal žalovaným voči žalobcom v 1. až 5. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania o určenie zákazu užívať strešnú časť prístavby rodinného domu proti žalobcom v 1. až v 5. rade v plnom rozsahu. Výrokom III. zamietol vzájomnú žalobu žalovaných o určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a v 2. rade a bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade k prístavbe k rodinnému domu, ktorou sa žalovaní domáhali určenia, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu vo veľkosti 1 kprístavbe a že pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu vo veľkosti 1 k prístavbe rodinného domu. Výrokom IV. súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaných o určenie práva žalovaných položiť dlažbu a osadiť zábradlie v pôvodných rozmeroch na strechu prístavby. Výrokom V. súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaných o určenie neexistencie prístupu žalobcov na terasu bez súhlasu žalovaných. Výrokom VI. súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaných na určenie práva žalovaných vybudovať si nad terasou kryt na vlastné náklady. Výrokom VII. priznal žalobcom v 1. až v 5. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe proti žalovaným v plnom rozsahu. 1.1. Pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel, súd prvej inštancie preto pokračoval v konaní s jeho deťmi - dedičmi ako žalobcami v 1. až 4. rade a s manželkou pôvodného žalobcu v 1. rade (pôvodne žalobkyňa v 2. rade) ďalej pokračoval ako so žalobkyňou v 5. rade. 1.2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že pôvodní žalobcovia v 1. a v 2. rade (J.. R. V., nar. XX.XX.XXXX a D. V., nar. XX.XX.XXXX) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu vo výške 1 domu v W., na terajšej ulici I. B. č. XXXX/XX, v súčasnosti zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. ako dom so súpisným číslom XXXX na pozemku s parcelným číslom XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1 na vedenej nehnuteľnosti sa kúpnou zmluvou stali žalovaní. Uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predchádzajúcimi spoluvlastníkmi (manželmi B. ako predávajúcimi) a žalovanými predchádzalo dňa 12.09.1976 uzavretie písomnej Dohody o spôsobe užívania nehnuteľnosti medzi pôvodnými žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovanými (ďalej len „Dohoda“) ako budúcimi spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a budúcimi oprávnenými osobnými užívateľmi pozemku pod domom a záhrady s pôvodným parcelným číslom XX/XX. Ešte pred nadobudnutím spoluvlastníckeho práva žalovaných k predmetnej nehnuteľnosti bola k prízemnej časti domu pristavená prístavba, na jej postavenie bolo pôvodným žalobcom v 1. a v 2. rade vydané stavebné povolenie, a následne bola prístavba skolaudovaná rozhodnutím MSNV Piešťany č. Výst. 1138/1980-Ro zo dňa 21.04.1980. Prístavba je v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. v spoluvlastníctve žalobcov v 1. až v 4. rade v podieloch po 1. Byt v prízemnej časti domu a prístavbu k tejto časti domu reálne užívajú žalobkyne v 1., 4. a 5. rade. Byt na 1. poschodí domu užívajú žalovaní, ktorí najdlhšie do 03.08.2012 užívali aj strešnú časť prístavby rodinného domu ako terasu, pričom právo užívať strešnú časť prístavby im vyplývalo z dohody o užívaní nehnuteľnosti z roku 1976. Počas užívania strešnej časti prístavby žalovanými, bol na strešnej časti prístavby položený koberec umelého trávnika, veľké kvetináče s oleandrami a hojdačky. Po obvode strešnej časti prístavby viedlo železné zábradlie. Bolo nesporné, že v roku 2012 začala do bytovej časti prístavby domu presakovať voda zo strechy prístavby v dôsledku poškodenia strešnej časti prístavby. V bytovej časti prístavby sa vytvárali fľaky a plesne, čo viedlo pôvodných žalobcov v 1. a v 2. rade, po márnom pokuse o dohodu so žalovanými o spôsobe opravy strešnej časti prístavby, k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 5C/95/2012-32 zo dňa 27.07.2012 vyhovel, v odvolacom konaní však prvoinštančné rozhodnutie zmenil Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/382/2012-70 zo dňa 02.10.2012, ktorým uložil žalovaným povinnosť vypratať strešnú časť predmetnej prístavby rodinného domu a povinnosť umožniť pôvodným žalobcom v 1. a v 2. rade v tomto konaní, opravu strešnej časti predmetnej prístavby do troch dní a zároveň im dočasne zakázal užívať strešnú časť predmetnej prístavby domu až do skončenia opravy, najneskôr však do 31.12.2012. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a potvrdil II. výrok napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu o povinnosti navrhovateľov predbežného opatrenia podať na súde v stanovenej lehote žalobu vo veci samej. Od augusta 2012 až doposiaľ nebola strešná časť prístavby opravená, žalobcovia iba odstránili zo strechy prístavby zábradlie a poškodenú povrchovú dlažbu. Povrch strešnej časti prístavby je v súčasnosti nepochôdzkový. Strany sporu sa v priebehu celého sporu nedohodli na druhu, spôsobe a náhrade nákladov opravy strešnej časti prístavby. 1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná prístavba nie je súčasťou domu, keďže ju možno oddeliť od domu bez poškodenia (hlavnej) veci (domu). Dohodu vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), ktorou sa účastníci zmluvy dohodli na budúcom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Zmluvu v časti úpravy práv a povinností vo vzťahu k domu vyhodnotil ako dohodu spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, pričom vovzťahu k prístavbe k domu má skôr charakter dohody o úprave susedských práv a povinností podľa § 127 Občianskeho zákonníka. 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa jedná o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), súd preto musí v každom štádiu konania ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať naliehavý právny záujem. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení zákazu žalovaným užívať strešnú časť predmetnej prístavby, pretože od augusta 2012 žalovaní strešnú časť prístavby vôbec neužívajú, spočiatku pre súdom uložený dočasný zákaz užívania predbežným opatrením, obmedzeným na obdobie do 31.12.2012, a od 01.01.2013 z dôvodu, že stavebný materiál nachádzajúci sa na povrchu strešnej časti prístavby znemožňuje žalovaným užívať strešnú časť prístavby. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia (§ 217 ods. 1 C. s. p.), pričom preukázanie a existencia naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení je nevyhnutným predpokladom všetkých určovacích žalôb, súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu (I. výrok). 1.5. Vzájomnej žalobe o určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele 1 a bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade v podiele 1 k prístavbe súd nevyhovel z dôvodu, že pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba medzi manželmi (§ 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasní žalobcovia v 1. a v 2. rade sú súrodencami a až súčet spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. až v 4. rade k prístavbe zodpovedá podielu 1 z celku. Žalovaní po úmrtí pôvodného žalobcu v 1. rade nezmenili žalobný návrh tak, aby korešpondoval s procesnou situáciou, kedy súd zo zákona pokračoval s dedičmi zomrelého pôvodného žalobcu v 1. rade (III. výrok). 1.6. Vzájomnú žalobu o určenie práva žalovaných na vlastné náklady položiť dlažbu a osadiť zábradlie v pôvodných rozmeroch na strechu prístavby a užívať prístavbu tak, ako pred 36 rokmi, súd zamietol (IV. výrok), pretože tento návrh nepočíta ani len so súčinnosťou žalobcov v 1. až v 4. rade, ktorí sú vlastníkmi prístavby a sú povinní zo zákona starať sa o vlastnú nehnuteľnosť. Vlastníka ani spoluvlastníka veci nemožno bez jeho vôle do budúcna úplne vylúčiť s rozhodovania o hospodárení s vecou, ktorú vlastní, a teda žalobcov v 1. až v 4. rade nemožno ani autoritatívne súdnym rozhodnutím vylúčiť z rozhodovania o oprave strešnej časti prístavby, čo by bolo v rozpore s § 127 a § 139 Občianskeho zákonníka. 1.7. Vzájomnú žalobu o určenie neexistencie prístupu žalobcov na terasu bez písomného súhlasu žalovaných súd žalobu zamietol (V. výrok) z dôvodu, že podmieňovanie každého vstupu žalobcov v 1. až v 4. rade, ktorí vlastnia predmetnú prístavbu, v ktorej navyše bývajú tri žalobkyne, písomným súhlasom žalovaných bez úpravy akýchkoľvek výnimiek je vylúčené. Žalobcov v 1. až v 4. rade nemožno spravodlivo úplne vylúčiť z ich práva vstupovať na vlastnú nehnuteľnosť, v ktorej navyše bývajú tri žalobkyne, pretože vstup na vlastnú nehnuteľnosť im musí byť umožnený aspoň v nevyhnutných prípadoch, napríklad za účelom vyriešenia havarijného stavu, a to aj bez súhlasu žalovaných. Vlastníkovi akejkoľvek veci musí byť ponechané právo na kontrolu technického stavu vlastnej veci, ktoré možno síce obmedziť, nie však úplne vylúčiť, ani úplne ponechať na vôli (príp. svojvôli) iných osôb, aj keby nimi boli iní spoluvlastníci tej istej veci. Vzájomnú žalobu o určenie práva žalovaných vybudovať si nad terasou kryt na vlastné náklady súd taktiež zamietol (VI. výrok), pretože vzájomný žalobný návrh v tejto časti vôbec nepočíta s rozhodovaním žalobcov v 1. až v 4. rade o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka, ani so susedskými právami a povinnosťami strán sporu podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Žalobcov v 1. až v 4. rade, ako vlastníkov prístavby, nemožno úplne vylúčiť z tohto rozhodovacieho procesu, a to ani súdnym rozhodnutím. Navyše, pojem kryt je veľmi všeobecný, zo vzájomnej žaloby nie je možné zistiť, či by si tento kryt vyžadoval stavebnú úpravu, stavebnú rekonštrukciu alebo iba menší zásah do strešnej časti prístavby vo vlastníctve žalobcov v 1. až v 4. rade.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalovaných v rozsahu výrokov III., IV., V., VI. a VII., rozsudkom z 19. augusta 2020 sp. zn. 11Co/294/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V.,VI. a súvisiacom výroku VII. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil (výrok I.); žalobcom priznal voči žalovaným spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.); návrh žalovaných na zmenu vzájomnej žaloby nepripustil (výrok III.); a postúpil Okresnému súdu Piešťany podaniežalovaných voči žalobcom „na zaplatenie nájmu vo výške 100 eur mesačne za každý začatý mesiac za celú dobu, čo žalovaní nemohli užívať terasu“, ktoré bolo súčasťou vyjadrenia žalovaných zo dňa 11.10.2019 (výrok IV). 2.1. Odvolací súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že prístavba k rodinnému domu je zapísaná na samostatnom liste vlastníctva ako samostatná vec a ako jej spoluvlastníci sú zapísaní žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom právne relevantným spôsobom nebol preukázaný opak, súd správne vychádzal z uvedených listov vlastníctva pri ustálení vlastníckych pomerov k stavbe rodinného domu a stavbe prístavby, pričom práve ustálenie vlastníckych pomerov je zásadne významné pri posúdení vzájomných žalobných návrhov žalovaných. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj Dohodou, v rámci ktorej pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade okrem iného udelili žalovaným súhlas, aby primeraným spôsobom užívali plochu strešnej časti nad prístavbou. Nemožno teda súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu. Odvolací súd tak konštatuje, že neobstojí ani ten odvolací dôvod žalovaných, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p). 2.2. Súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu vo veci určenia bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných a bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade (výrok III.) z dôvodu, že pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba medzi manželmi. Súd prvej inštancie pritom poukázal na ustanovenie § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasní žalobcovia v 1. a v 2. rade sú súrodencami. K námietke žalovaných o povinnosti súdu upozorniť na potrebu zmeny vzájomného návrhu tak, aby vzájomný návrh zodpovedal výsledkom dedičského konania po J.. V. B.. odvolací súd uviedol, že aj podľa ustanovenia 5 ods. 1 O. s. p. a aj podľa teraz platného a účinného ustanovenia § 160 ods. 1 C. s. p. súd poskytoval a poskytuje účastníkom - stranám sporu poučenie len o ich procesných právach a povinnostiach. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, o nesprávne určenom okruhu účastníkov v sporovom konaní (ako je aj predmetné konanie) nie je možné účastníkov zo strany súdu poučiť. Naviac žalovaní boli v konaní zastúpení advokátom kontinuálne od 30. januára 2013, až do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 18.06.2019, súd prvej inštancie preto v zmysle § 5 ods. 2 O. s. p., resp. §160 ods. 3 písm. b) C. s. p. nemal voči nim poučovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že žalobca v 1. rade zomrel dňa 16.09.2013, preto bolo dostatok času na zmenu žalobného návrhu. Naviac, žalovaní prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu mohli najneskôr dňa 02.06.2016, kedy právny zástupca žalovaných prevzal uznesenie o vylúčení vzájomného návrhu žalovaných na samostatné konanie zistiť, že pôvodný žalobca v 1. rade zomrel a na jeho miesto nastúpili žalobcovia v 1. až 4. rade, s ktorými súd prvej inštancie koná. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18.06.2019 v prítomnosti právneho zástupcu žalovaných doplnil svoje predbežné právne posúdenie, poukázal na zmenu subjektov na strane žalobcov, pričom vzájomná žaloba túto skutočnosť neodzrkadľuje. Žalovaní ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto skutočnosť nereagovali, pričom možnosť meniť žalobu mali podľa § 139 C. s. p. až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie. Uvedená odvolacia námietka žalovaných je preto nedôvodná. 2.3. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zamietol vzájomnú žalobu žalovaných, nesprávne však aplikoval príslušné zákonné ustanovenie. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade vzájomnej žaloby žalovaných sa jedná o určovaciu žalobu, bolo preto potrebné predovšetkým skúmať naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p., ktoré síce vo svojom odôvodnení súd cituje a interpretuje, dôsledne však toto ustanovenie neaplikoval. V prípade vzájomnej žaloby žalovaných odvolací súd nevzhľadal naliehavý právny záujem na určení - žalovaní žiadnym spôsobom neodôvodnili svoj naliehavý právny záujem, pričom súd ho skúma v každej fáze konania - aj v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie správne z listu vlastníctva zistil, že spoluvlastníkmi prístavby sú žalobcovia v 1. až 4. rade. Ako je už vyššie uvedené, list vlastníctva je verejnou listinou, potvrdzujúcou pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Vecnú správnosť tejto listiny v predmetnom konaní súd nie je oprávnený skúmať, preto vychádza zo skutočností v nej uvedených. Vzhľadom k úmrtiu pôvodného žalobcu v 1. rade a z tejto skutočnosti vychádzajúcej zmene na strane žalobcov, nie je daný naliehavý právny záujem na určení bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných a bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade (III. výrok), pretože aktuálny právny stav - ku dňu vyhlásenia rozsudku, takéto určenie nedovoľoval, robil ho nemožným a zotrvanie na určovacej žalobe v navrhovanom znení vzhľadom k úmrtiupôvodného žalobcu v 1. rade nemalo zmysel. Vo vzťahu k výrokom IV. až VI., odvolací súd uviedol, že podľa bodu 4 Dohody J.. V. s manželkou (pôvodní žalobcovia 1, 2) súhlasia, aby Q. M. s manželkou (žalovaní) primeraným spôsobom užívali plochu strešnej časti nad prístavbou izby V.. Žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhali určenia práv, výkon ktorých im vyplýva z uvedenej Dohody. Odvolací súd tu konštatuje, že vykonateľnosť nie je vlastnosťou určovacieho rozsudku, nie je exekučným titulom (§ 232 C. s. p.). Pokiaľ sa teda žalovaní domáhali určenia, že môžu na svoje náklady položiť dlažbu a osadiť zábradlie v pôvodných rozmeroch na strechu prístavby a užívať terasu tak, ako 36 rokov predtým“, určenia neexistencie prístupu žalobcov na terasu bez súhlasu žalovaných a určenia práva vybudovať si nad terasou kryt na vlastné náklady, žaloba podľa § 137 písm. c) C. s. p., neobstojí, pretože v tomto prípade je namieste žaloba na plnenie. Žalovaní teda majú iné právne relevantné spôsoby ochrany, ako sa domáhať práva vyplývajúceho im z Dohody, resp. domáhať sa splnenia povinnosti zo strany žalovaných. 2.4. Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval na vzájomnú žalobu žalovaných ustanovenie § 137 písm. c) C. s. p., napriek tejto skutočnosti je však rozhodnutie súdu vo výroku vecne správne. 2.5. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p., o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP. 3.1. Dovolatelia sú toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu, t. j. dokazovanie ohľadne ich vzájomného návrhu zo dňa 02.01.2013, o ktorom súd od 02.01.2013 vôbec nekonal. Vo veci predmetného vzájomného návrhu súd prvej inštancie konal procesne na pojednávaní dňa 11.06.2018 tak, že uznesením zo dňa 19.05.2016, č. k. 5C/367/2012-128, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodol tak, že protinávrh žalovaných v rade 1. a 2. zo dňa 02.01.2013, doručený súdu dňa 02.01.2013, vylučuje na samostatné konanie. V dôsledku odvolania predmetné uznesenie bolo zrušené v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 OSP. Súd do 11.06.2018 o vzájomnom návrhu nekonal a nekonal o ňom ani po tom, čo rozhodol, že vzájomná žaloba žalovaných v rade 1. a 2. sa nevylučuje na samostatné konanie, a to až do 18.06.2019, t.j. do dňa vyhlásenia rozsudku na pojednávaní. A nevyplýva to ani z opisu zápisníc z pojednávania zo dňa 02.10.2018, 21.03.2019, 18.06.2019. Preto dovolatelia tvrdia, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu, lebo v skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie a vzájomnú žalobu v bodoch III., IV., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie zamietol bez vykonania dokazovania. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie zaoberal jednotlivými bodmi vzájomnej žaloby, tak by súd a žalovaní prišli na to, že vzájomná žaloba nie je správne podaná, nie je správne ustálený okruh žalovaných, čo by sa v priebehu konania vyriešilo. 3.2. Ďalej podľa ust. § 5 ods. 2 OSP súdy nemajú poučovaciu povinnosť ak je účastník v občiansko- súdnom konaní zastúpený advokátom. Faktom je, že od ich vzájomného návrhu, ktorý podali 02.01.2013 na Okresný súd Piešťany a v následnom konaní, ktoré bolo konané, ich JUDr. Jurovský zastupoval od 30.01.2013 do 06.06.2018. Čiže v čase od 02.01.2013 minimálne do 30.01.2013 mal prvoinštančný súd poučovaciu povinnosť, a je zrejmé, že túto povinnosť porušil. Vzhľadom na túto situáciu už nebola ich povinnosť upravovať petit vzájomného návrhu, pretože zmena v účastníkoch konania nastala zo zákona (§ 107 ods.3 OSP). Na pojednávaní dňa 11.06.2018 súd nevyhovel žiadosti JUDr. Tibora Sanáka zo dňa 08.06.2018 o odročenie pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu na pojednávanie, ktoré sa nakoniec aj konalo dňa 11.06.2018, čo žalovaní vnímajú ako hrubé pochybenie súdu a významné oslabenie ich práv. 3.3. Dovolatelia nesúhlasia s názorom súdov, že prístavba k rodinnému domu v konkrétnom prípade nie je súčasťou domu ako hlavnej veci. Uvedený názor súdov vychádza z premisy, že k prístavbe je možné bez problémov dobudovať vlastný vchod, s ktorým počítala aj projektová dokumentácia, na základe ktorej bola prístavba povolená, postavená a skolaudovaná. Predmetný názor súdov je v rozpore s ust. §215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Súdy sa nechali uniesť predstavou, že niekedy v budúcnosti budú do prístavby zabudované dvere, bude vytvorený samostatný vchod a môže sa meniť pohľad na prístavbu ako zo súčasti hlavnej veci na samostatnú vec. Zatiaľ sa však žiadna takáto úprava nestala a teda žiadne dvere resp. samostatný vchod do prístavby vybudované neboli a ani sa so žiadnou takouto zmenou do budúcnosti nepočíta. Oddelením prístavby od hlavnej veci by došlo k zásadnému poškodeniu stavby ako hlavnej veci, tak aj prístavby. U hlavnej veci predpokladajú jej zrútenie, pretože v stavebnom povolení sa nepočítalo s podpivničením celej prístavby, nerátalo sa ani s otvorením základov hlavnej stavby, a taktiež chýbalo vyjadrenie statika, či je možné uskutočniť otvorenie základov hlavnej budovy. Naviac v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie (okrem ohliadky na mieste samom), ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo túto alternatívu. 3.4. Dovolatelia sú toho názoru, že tento ich nárok (výroku IV. rozsudku prvej inštancie) vyplýva zo skutočnosti, že to boli práve žalobcovia, ktorí zneužili rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení (Krajský súd v Trnave zo dňa 02.10.2012, č.k. 24Co/382/2012-70) a dopustili sa protiprávneho konania, ku ktorému nemali žiadne oprávnenie a v rámci tzv. opravy strešnej krytiny prístavby ju zmenili tak, že s pochôdzkovej strešnej časti prístavy terasy spravili nepochôdzkovú strešnú časť prístavby terasy. Za toto svoje protiprávne konanie žalobcovia neboli žiadnym spôsobom sankcionovaní a neboli braní na zodpovednosť. Pokiaľ problém s položením novej dlažby a s osadením zábradlia v pôvodných rozmeroch na strechu prístavby, čo umožní užívať (strechu) prístavby tak, ako ju užívali 36 rokov predtým až do r. 2012, vznikol v dôsledku protiprávneho konania žalobcov. 3.5. Trvajú na odvolaní aj proti výroku súdu pod bodom V. rozsudku súdu prvej inštancie. Majú za to, že súd bol povinný v tomto bode rešpektovať ich právo na súkromie a zabrániť, aby ich právo na súkromie bolo hrubo porušované zo strany žalobcov J.. R. V. V.. a J.. V. V. takým spôsobom, ako sme preukazovali a doložili aj fotodokumentáciou. Poukazujú na to, že hrubé narušenie nášho súkromia zo strany uvedených žalobcov sa udialo práve pod zámienkou údržby a kontroly strešnej krytiny. Poukazujú aj na vyjadrenie sudkyne JUDr. Hrickovej na pojednávaní dňa 11.06.2018 pred Okresným súdom Piešťany, ktorá v rámci predbežného právneho posúdenia veci na str. 6, ods. 7 zápisnice uviedla: Právu na ochranu obydlia a súkromia treba v zásade dať prednosť pred právom spoluvlastníka na užívanie veci v podielovom spoluvlastníctve. 3.6. K výroku VI. rozsudku súdu prvej inštancie uviedli, že žalobcov v rade 1. až 4. ako vlastníkov prístavby nemožno úplne vylúčiť z tohto rozhodovacieho procesu, a to ani súdnym rozhodnutím. Pokiaľ mali na mysli kryt, tak mali na mysli minimálny zásah do strešnej časti prístavby s tým, že ohľadne rozsahu príslušných stavebných prác by bola zrejme nutná dohoda, alebo znalecké dokazovanie. Ďalej uviedli, že základnou požiadavkou dovolateľov je rešpektovanie Dohody o spôsobe užívania nehnuteľnosti zo dňa 12.09.1976 (ďalej len „Dohoda“), pretože túto považujú naďalej za platnú a správnu a nemôžu súhlasiť s názorom súdu, že predmetná dohoda už nemusí byť rešpektovaná, lebo je časovo prekonaná. Zatiaľ nebolo súdnym rozhodnutím vyslovené, že táto Dohoda je neplatná z časti alebo ako celok. 3.7. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, a zároveň že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú dovolatelia toho názoru, že je nesprávne aj rozhodnutie o trovách. Podľa § 444 ods.1 CSP dovolatelia navrhli, aby vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v prípade výkonu rozhodnutia by sa ďalej komplikovali vzťahy medzi stranami sporu. Dovolatelia navrhli, aby dovolací súd vydal nasledovné rozhodnutie: I. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 11Co/294/2019-494, ako aj rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.06.2019, sp. zn. 5C/367/2012-305 a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.; II. Najvyšší súd SR, podľa § 444 ods. 1 CSP, odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 18.06.2019, sp. zn. 5C/367/2012-305 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 11Co/294/2019-494 až do skončenia dovolacieho konania.; III. Žalobcovia v rade 1. až 5. sú povinní zaplatiť žalovaným v rade 1. a 2. spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalobcovia 1/ až 5/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že podať dovolanie s odvolaním sa v prípade na rozsah príslušných stavebných prác na vybudovanie krytu na prístavbe vo vlastníctvežalobcov na zrejme nutnú dohodu nie je dôvodom k podaniu dovolania. Ďalej majú za to, že súd ani v krátkom časovom úseku, keď žalovaní ešte neboli zastúpení advokátom, neporušil poučovaciu povinnosť. Poukazujú na skutočnosť, že žalobca J.. R. V. B.. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda v čase, keď už boli žalovaní zastúpení advokátom JUDr. Jurovským. Až úmrtím J.. R. V. B.. zaniklo BSM, následne do konania vstúpili jeho dedičia a až po jeho úmrtí vznikol dôvod na zmenu vzájomnej žaloby zo strany žalovaných. V tom čase už žalovaní boli zastúpení advokátom JUDr. Jurovským až do 06.06.2018 a od 07.06.2018 JUDr. Sanákom. Súd v dovolateľom uvedenom minimálne čase nemohol predvídať úmrtie J.. R. V. B.. a poučiť žalovaných. Žalobcovia majú za to, že dovolateľom uvádzaný dôvod nie je relevantným dôvodom k podaniu dovolania. Žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd dovolanie zamietol ako nedôvodné. Zároveň navrhujú, aby dovolateľom bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Dovolatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcov uviedli, že pôvodný žalobca J.. R. V. zomrel XX.XX.XXXX a JUDr. Juraj Jurovský nemal možnosť reagovať na túto zmenu, pretože od podania vzájomného návrhu odo dňa 02.01.2013 Okresný súd Piešťany nekonal a to až do apríla 2018. Sú názoru, že nebolo ich povinnosťou upravovať petit vzájomného návrhu, pretože zmena v účastníkoch konania nastala podľa § 107 ods. 3 OSP. K tejto procesnej chybe súdu prvej inštancie sa viaže aj ďalšia chyba a to, že na pojednávaní dňa 11.06.2018 súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti zo dňa 08.06.2018 JUDr. Tibora Sanáka (nášho nového právneho zástupcu od 07.06.2018) o odročenie pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu na pojednávanie, ktoré pojednávanie sa nakoniec aj konalo dňa 11.06.2018. Žalovaní majú za to, že dovolanie je dôvodné.

6. Žalobcovia 1/ až 5/ vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaných uviedli, že sa pridržiavajú svojho vyjadrenia k dovolaniu žalovaných a dovolanie považujú za nedôvodné. Všetci žalobcovia splnomocnili k zastupovaniu advokátku JUDr. Emíliu Jancovú, ktorá sa pojednávania pred Okresným súdom Piešťany dňa 11.6.2018 nemohla zúčastniť a udelila substitučnú plnú moc JUDr. Márii Cagalovej, ktorá na základe uvedenej substitučnej plnej moci zastupovala aj neprítomných žalobcov, čo je uvedené aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.6.2018. Neprítomní žalobcovia boli teda na pojednávaní zastúpení advokátkou na základe plnej moci.

7. Podľa § 444 ods. 1 CSP, dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. 7.1. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019 alebo 2Cdo/91/2021, ktoré prešlo aj testom ústavnosti, viď IV. ÚS 578/2022 a v ňom odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/165/95).

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

13. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.1. Pod pojmom nesprávny procesný postup je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr.: právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu (pozri napr. 2Cdo/105/2018, 5Obdo/17/2020)

14. Ustanovenie § 160 CSP vymedzuje poučovaciu povinnosť, ktorú má súd vo vzťahu k stranám sporu. Okrem tejto poučovacej povinnosti súd poučuje v konaní aj iné subjekty, a to pri konkrétnom procesnom úkone.

15. Ustanovenie § 5 OSP (teraz § 160 CSP) je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. 15.1. Vychádzajúc z účelu tohto inštitútu by súd mal poskytovať poučenie náležite konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom na stav konania potrebné. Účelu poučovacej povinnosti v žiadnom prípade nezodpovedá paušálna poučovacia povinnosť o všetkých procesných právach a povinnostiach bez prihliadnutia na to, či ich použitie v konkrétnej procesnej situácií vôbec prichádza do úvahy, t. j. poučovanie o procesných právach a povinnostiach, ktoré vkonkrétnej procesnej situácií vôbec nemôže splniť svoj účel. Poučovaciu povinnosť súd nemôže vopred naplniť tým, že stranám zašle výpočet zákonných ustanovení.

16. Dovolací súd poukazuje na to, že žalovaní boli v konaní zastúpení advokátom nepretržite od 30. januára 2013 až do 18. júna 2019, t. j. do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd správne poukázal, že žalobca 1/ zomrel dňa 16. septembra 2013, preto bolo dostatok času na zmenu žalobného návrhu. Naviac, žalovaní prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu mohli najneskôr dňa 02.06.2016, kedy právny zástupca žalovaných prevzal uznesenie o vylúčení vzájomného návrhu žalovaných na samostatné konanie zistiť, že pôvodný žalobca 1/ zomrel a na jeho miesto nastúpili žalobcovia 1/ až 4/, s ktorými súd prvej inštancie ďalej konal. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 18. júna 2019 v prítomnosti právneho zástupcu žalovaných doplnil svoje predbežné právne posúdenie, poukázal na zmenu subjektov na strane žalobcov, pričom vzájomná žaloba túto skutočnosť neodzrkadľuje. Žalovaní ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto skutočnosť nereagovali, pričom možnosť meniť žalobu mali podľa § 139 CSP až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie. Odvolací súd pritom vyhodnotil, že súd prvej inštancie preto v zmysle § 5 ods. 2 OSP (resp. § 160 ods. 3 písm. b) CSP) nemal voči nim poučovaciu povinnosť. Dovolací súd pritom dáva do pozornosti, že dovolatelia namietali len to, že v čase od 2. januára 2013 do 30. januára 2013 neboli zastúpení, a preto mal prvoinštančný súd poučovaciu povinnosť, čo nie je ale vo vzťahu k zmene vzájomnej žaloby v zmysle § 139 CSP relevantné, nakoľko k úmrtiu pôvodného žalobcu 1/ došlo až dňa 16.09.2013.

17. Rovnako nie je relevantná námietka žalovaných o porušení ich procesných práv postupom súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní dňa 11.06.2018 súd nevyhovel žiadosti JUDr. Tibora Sanáka zo dňa 08.06.2018 o odročenie pojednávania z dôvodu nedostatku času na prípravu na pojednávanie.

18. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená predovšetkým v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1, ods. 2 a § 178 ods. 1 CSP).

19. K odročeniu pojednávania je možné pristúpiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v takom prípade ale platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 183).

20. Nová právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP (pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

21. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť. Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1, 2 CSP). Dôvod odročenia pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP).

22. V danej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie dňa 8. júna 2018 telefonicky a aj e- mailom oznámil advokátovi JUDr. Tiborovi Sanákovi, že jeho žiadosti z 8. júna 2018 o odročenie pojednávania nariadeného na deň 11. júna 2018 nevyhovie, nakoľko zmena právneho zástupcu a udelenie plnej moci až dňa 7. júna 2018 nie je dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP a rovnako mu uviedol, že súdu nebolo predložené ani plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo na zastupovanie žalovaných v konaní. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie NSSR, sp. zn. 1Obdo/19/2014 a uviedol, že subjekt sporu je sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a advokát je zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní a v tomto prípade žalovaní boli na pojednávanie predvolaní včas a aj pôvodnému právnemu zástupcovi JUDr. Jurovskému bolo doručené predvolanie ešte dňa 21.3.2018 a teda mali dostatok času na včasnú zmenu právneho zástupcu.

23. V okolnostiach rozhodovaného sporu je dovolací súd názoru, že postup súdu prvej inštancie neodporoval zneniu ustanovenia § 183 CSP. Pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaných - JUDr. Jurajovi Jurovskému bolo predvolanie na termín pojednávania 11. júna 2018 doručené dňa 21. marca 2018, teda v dostatočnom predstihu v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP, aby sa mohli žalovaní 1/ a 2/ pripraviť na predmetné pojednávanie, prípadne si zabezpečiť iné právne zastúpenie. Dovolací súd zároveň uvádza, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP (t.j. najmenej päť dní predo dňom jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na zastupovanie v konaní inému advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto novo zvolený advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania napr. z dôvodu, že si nestihol naštudovať súdny spis. V takejto situácii sa totiž nejedná o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie ustanovenia § 183 ods. 2 CSP a nemožno sa ani odvolať na to, že strana trvá na osobnom zastúpení takto (oneskorene) splnomocneným advokátom. K uvedenému záveru dovolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní ( čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku).

24. Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý takejto žiadosti advokáta žalovaných o odročenie pojednávania nevyhovel, a to z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov na odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 CSP). Procesné práva žalovaných ako sporovej strany v konaní neboli žiadnym spôsobom porušené, keďže žalovaní 1/ a 2/ sa mohli k veci vyjadriť a zároveň napr. navrhnúť aj zmenu žaloby v zmysle § 139 CSP kedykoľvek pred meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo až dňa 18. júna 2019.

25. Ako bolo už vyššie uvedené (ods. 13.), ani prípadné procesné pochybenie odvolacieho, resp. prvoinštančného súdu neznamená automaticky existenciu dôvodov zmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP, pokiaľ nespĺňa všetky atribúty vyžadované právnou úpravou a to, že tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň, že intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o prejav materiálneho nazerania na ochranu procesných práv. Dovolací súd v tých okolnostiach, ktoré dovolatelia vymedzili v dovolaní ako dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) CSP, nezistil prípustnosť dovolania.

26. Dovolatelia tiež namietali, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu, lebo v skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie a vzájomnú žalobu v bodoch III., IV., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie zamietol bez vykonania dokazovania. Dovolatelia poukazovali na to, že prístavba k rodinnému domu v konkrétnom prípade je súčasťou domu ako hlavnej veci; že žalobcovia sa dopustili protiprávneho konania pri oprave strešnej krytiny prístavby; ako aj žalobcovia hrubo narušili do súkromia dovolateľov práve pod zámienkou údržby a kontroly strešnej krytiny.

27. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľov uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011). 27.1. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľov naznačujú v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011, 3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).

28. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

29. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom podľa názoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces. 29.1. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ riadnym spôsobom nekonkretizovali, ktoré navrhnuté relevantné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal, pričom z obsahu spisu nevyplýva, žeby súd prvej inštancie takéto relevantné dôkazy nevykonal. 29.2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj namietanou Dohodou, v rámci ktorej pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ okrem iného udelili žalovaným súhlas, aby primeraným spôsobom užívali plochu strešnej časti nad prístavbou. Ako už bolo uvedené, podľa súdnej praxe ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania. 29.3. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že prístavba k rodinnému domu je zapísaná na samostatnom liste vlastníctva ako samostatná vec a ako jej spoluvlastníci sú zapísaní žalobcovia 1/ až 4/, pričom právne relevantným spôsobom nebol preukázaný opak, súd správne vychádzal z uvedených listov vlastníctva pri ustálení vlastníckych pomerov k stavbe rodinného domu a stavbe prístavby, pričom práve ustálenie vlastníckych pomerov je zásadne významné pri posúdení vzájomných žalobných návrhov žalovaných. 29.4. Odvolací súd jednoznačne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom k úmrtiu pôvodného žalobcu 1/ a z tejto skutočnosti vychádzajúcej zmene na strane žalobcov, nie je daný naliehavý právny záujem na určení bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných a bezpodielovéhospoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (III. výrok), pretože aktuálny právny stav - ku dňu vyhlásenia rozsudku, takéto určenie nedovoľoval. Vo vzťahu k výrokom IV. až VI. odvolací súd uviedol, že žalovaní sa vzájomnou žalobou domáhajú určenia práv, výkon ktorých im vyplýva z bodu 4 Dohody. Pokiaľ sa teda žalovaní domáhali určenia, že môžu na svoje náklady položiť dlažbu a osadiť zábradlie v pôvodných rozmeroch na strechu prístavby a užívať terasu tak, ako 36 rokov predtým“, určenia neexistencie prístupu žalobcov na terasu bez súhlasu žalovaných a určenia práva vybudovať si nad terasou kryt na vlastné náklady, žaloba podľa § 137 písm. c) CSP, neobstojí, pretože v tomto prípade je namieste žaloba na plnenie. Žalovaní teda majú iné právne relevantné spôsoby ochrany, ako sa domáhať práva vyplývajúceho im z Dohody, resp. domáhať sa splnenia povinnosti zo strany žalovaných. 29.5. Samotná skutočnosť, že dovolatelia sa nestotožňujú so spôsobom vyhodnotenia dôkazov, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).

30. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

31. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ neopodstatnene namietajú, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

32. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, a preto ho podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

33. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.