UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Mgr. P. B., narodenej XX. L. XXXX, Q., P. X, zastúpenej Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, Nitra, Mariánska 8, proti žalovanej Súkromnej spojenej škole British International School, Bratislava, J. Valašťana Dolinského 2121/1, IČO 30 795 371, zastúpenej splnomocnenkyňou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, IČO 47 239 921, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 6Cpr/5/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2020 sp. zn. 4CoPr/10/2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2020 sp. zn. 4CoPr/10/2019 aj uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava IV z 20. septembra 2019 č. k. 6Cpr/5/2013-689 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Mestskému súdu Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. septembra 2019 č. k. 6Cpr/5/2013-689 zastavil konanie podľa § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z. a dnes už i neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) a vyslovil (tu s poukazom na § 256 ods. 1 CSP), že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vecne rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil prerušením konania na tri mesiace (uznesením z 26. februára 2019 č. k. 6Cpr/5/2013-669, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. februára 2019), podnetom žalovanej na zastavenie konania doručeným súdu 12. septembra 2019 a odôvodneným nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania a stotožnením sa s názorom o povinnosti súdu konanie zastaviť, ak návrh na pokračovanie v konaní v zákonom ustanovenej lehote (plynúcej od 28. februára 2019 do 28. augusta rovnakého roka) podaný nebol. V časti trov konania mal za to, že iniciovať pokračovanie v konaní mohla ktorákoľvek zo strán (teda i žalovaná, hocako záujem docieliť rozhodnutie požadované žalobou bol len u žalobkyne), podnet žalovanej na zastavenie konania bol bez právneho významu (súd by musel konanie zastaviť aj bez neho) a procesné zavinenie na zastavení konania, nevyhnutné pre uloženie tzv. náhradovej povinnosti niektorej zo strán, nešlo pričítať žiadnej strane.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) uznesením z 31. januára 2020 sp. zn. 4CoPr/10/2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a s poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (nadbytočne i „v plnom rozsahu“ - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“). V uznesení, do ktorého úvodnej časti zaniesol údaj o podaní odvolania len žalobkyňou a do odôvodnenia naopak tomuto odporujúci údaj o napadnutí uznesenia súdu prvej inštancie oboma stranami nad rámec opätovnej reprodukcie ustanovení § 163 ods. 1 aj 2 CSP uviedol, že zo spisu nepochybne vyplýval návrh žalobkyne na odročenie pojednávania vytýčeného na 26. február 2019, odôvodnený nepriaznivým zdravotným stavom tejto strany sporu, nasledovaný zhodným (súhlasným) návrhom právneho zástupcu žalovanej, vyplývajúcim zo zápisnice o pojednávaní a ak súd prvej inštancie na takom základe najskôr konanie prerušil a po poskytnutí stranám príslušných poučení a nepodaní žiadnou z nich návrhu na pokračovanie v konaní toto zastavil, jeho postup bolo treba považovať za správny (zvlášť ak dôvody nepodania návrhu žalobkyňou boli bez právneho významu a podanie návrhu na pokračovanie v konaní až po jeho zastavení prípustné nie je). Aj rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania bolo správne pre potrebu stotožnenia sa s argumentáciou súdu prvej inštancie a neopodstatnenosť námietky žalovanej, že na vedení konania v prejednávanej veci nikdy nemala žiaden záujem, dôvodil odvolací súd, ktorý napokon vlastné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil čiastočným úspechom žalobkyne aj žalovaného (?, v skutočnosti neúspechom odvolaní oboch strán - opäť pozn. najvyššieho súdu).
3. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala len žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP. Namietala, že nižšie súdy postupovali striktne formalisticky, pokiaľ po jej skoršom nesporne aktívnom prístupe k sporu na základe jej požiadavky na odročenie pojednávania, odôvodnenej očakávaným rizikovým tehotenstvom ako prekážkou v dostavovaní sa na súd (majúcou trvať najmenej 10 mesiacov), došlo najskôr k prerušeniu konania na minimálnu zákonom ustanovenú dobu a následne k jeho zastaveniu po uplynutí ďalších šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (takže časový úsek od vydania uznesenia o prerušení konania do zastavenia konania, a teda zmarenia možnosti dospieť k meritórnemu rozhodnutiu o predmete sporu nedosiahol ani dĺžku predpokladaného trvania prekážky v zúčastňovaní sa úkonov súdu na jej strane). Podľa jej názoru navyše ani nejde hovoriť o naplnení podmienky prerušenia konania predstavovanej zhodným návrhom strán na odročenie pojednávania, ak žalovaná nikdy záujem na vecnom vyriešení predmetu sporu nemala. Zotrvala (s poukazom na § 165 CSP) na názore, podľa ktorého v tomto prípade mal súd po odpadnutí prekážky brániacej ďalšiemu postupu v konaní v tomto pokračovať aj bez návrhu a navrhla zrušenie uznesení oboch nižších súdov a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
4. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, majúc za to, že toto nie je prípustné a nebolo ani riadne odôvodnené (konkretizáciou toho, akým konkrétnym nesprávnym postupom mal do jej procesných práv
- a to v intenzite zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces - zasiahnuť odvolací súd) poukazujúc pritom na niektoré pasáže z dnes už prekonaného uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia (ďalej tiež len „veľký senát“) najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2017 (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie veľkého senátu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018 č. k. PLz. ÚS 1/2018-22). Pre prípad nestotožnenia sa s touto jej argumentáciou navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, keď najmä žalobkyňa zastúpená advokátom mala k dispozícii procesné prostriedky, ako pre ňu neželaný stav zastavenia konania odvrátiť, tieto ale (nerozhodno prečo) nevyužila, zákonom ustanovené podmienky prerušenia konania a jeho následného zastavenia boli splnené a postup podľa § 165 CSP v tomto prípade neprichádzal do úvahy.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech boli vydané obe napadnuté rozhodnutia (§ 424 CSP) a to za splnenia i podmienok jej zastúpenia a spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že napadnutéuznesenie odvolacieho súdu i jemu predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie treba zrušiť.
6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.
7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP tvrdiac (o. i), že v prejednávanej veci nebola splnená podmienka prerušenia konania, reprezentovaná zhodným návrhom strán na odročenie pojednávania.
9. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany a ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet a podľa § 165 ods. 1 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
11. Podľa § 123 ods. 1 CSP podanie je úkon určený súdu a podľa § 125 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (odsek 1); podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (odsek 2) a podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami a ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (odsek 3).
12. Podľa Čl. 2 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a podľa Čl. 6 ods. 1 Základných princípov strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že prerušeniu konania uznesením súdu prvej inštancie z 26. februára 2019 predchádzala žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania nariadeného na rovnaký deň, urobená elektronickým nedatovaným podaním s prílohou (č. l. 654 a 655), na ktorú nadviazal pokyn vec prejednávajúceho sudcu kancelárii z 21. februára 2019 na telefonický dotaz právnej zástupkyni žalovanej, „či navrhuje odročiť pojednávanie vytýčené na deň 26.2.2019, keďže to navrhol aj PZ žalobkyne z dôvodu pretrvávajúci zdravotných komplikácií žalobkyne...“ a úradný záznam o telefonickom kontaktovaní právnej zástupkyne žalovanej, ktorá „po konzultácii so svojou nadriadenouinformovala súd, že súhlasia s odročením pojednávania z dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa“ (č. l. 656), ako aj zápisnica o pojednávaní z 26. februára 2019 reprodukujúca práve uvedené a zakončená uznesením o prerušení konania na 3 mesiace (č. l. 667 a 668).
14. Úprava civilného sporového procesu účinná od 1. júla 2016 okrem iného sprísnila podmienky na podania určené súdu tým, že oproti skoršej úprave zanechala (opustila) inštitút podania urobeného ústne do zápisnice (a inak aj inštitút niekdajšieho telefaxového podania), ponechaného dnes ako alternatíva k podaniam vo formách priblížených vyššie výlučne v rámci mimosporového konania (v tejto súvislosti porovnaj aj § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, platného a účinného do 30. júna 2016 vrátane a § 14 Civilného mimosporového poriadku, t. j. zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). To platí za situácie, keď telefonické podania tuzemské civilné procesné právo nepoznalo (a preto nepripúšťalo) nikdy (evidentne z dôvodu vylúčenej či prinajmenšom podstatne sťaženej možnosti overenia autenticity prejavu osoby robiacej podanie v takomto prípade), pričom u oboch do úvahy prichádzajúcich zhôd strán sporu, umožňujúcich súdu prerušiť konanie s následkom v podobe jeho zastavenia pri pasivite strán (rozumej pri zhodnom návrhu strán na prerušenie konania, ako aj pri ich zhodnom návrhu na odročenie pojednávania) musí ísť o vlastný vôľový prejav konajúceho nevyprovokovaný ničím iným s výnimkou obsahovo totožného návrhu procesného súpera v spore.
15. Pri nazeraní na problém podmienok pre prerušenie konania podľa § 163 ods. 1 CSP z práve priblíženého uhla pohľadu potom mimo akúkoľvek pochybnosť nielenže nemožno považovať za akceptovateľný (relevantný) návrh urobený len prostredníctvom telefonického rozhovoru bližšie neidentifikovanej osoby majúcej reprezentovať tzv. advokátsku kanceláriu ako právnu zástupkyňu žalovanej s rovnako bližšie neidentifikovaným zamestnancom súdu (v tomto prípade bez ohľadu na snahu verifikovať obsah takéhoto telefonátu za pomoci úradného záznamu), ale so zreteľom na už taktiež spomenutý parameter nevyprovokovania za rozhodne neštandardný a úprave postupu pred prerušením konania nezodpovedajúci treba označiť aj postup súdu reprezentovaný vyvinutím iniciatívy súdu nasmerovanej k strane sporu majúcej sa pripojiť k návrhu svojho procesného súpera (nie teda aktivity strany sporu voči súdu), ktorej súčasťou je položenie zjavne sugestívnej (navádzajúcej) otázky.
16. Ak teda CSP nepozná telefonické podanie ani podanie urobené ústne do zápisnice, takto vyjadrený súhlas s návrhom inej strany sporu či už na odročenie pojednávania alebo na prerušenie konania nie je (nemôže byť) spôsobilým podkladom pre rozhodnutie o prerušení konania podľa § 163 ods. 1 zákona, o ktorom je reč. Pri zaťažení procesu predchádzajúceho rozhodnutiu o prerušení konania vadou v podobe absencie podania jednej zo sporových strán obsahujúceho návrh na prerušenie konania, návrh na odročenie pojednávania alebo súhlas s niektorým z takýchto návrhov inej sporovej strany logicky nemôže obstáť ani následné zastavenie konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom ustanovenej lehote (šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania). Ak by k tomu predsa len došlo (tak ako aj v tentoraz prejednávanej veci) a zákon v takomto prípade koncipuje prerušenie konania aj jeho následné zastavenie ako obligatórne (povinné), podľa názoru dovolacieho súdu nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že v tomto prípade pôjde o nesprávny postup na ujmu procesných práv strany sporu v intenzite predpokladanej ustanovením § 420 písm. f/ CSP, čiže porušenia práva na spravodlivý proces (ktoré bez odstránenia rozhodnutia o zastavení konania nejde reparovať - z pohľadu zachovania možnosti vecného rozhodovania o práve uplatňovanom žalobou - žiadnym iným spôsobom).
17. Pri riadení sa všetkými vyššie opísanými úvahami preto nevenovanie odvolacím súdom a pred ním tiež súdom prvej inštancie dostatočnej pozornosti otázke splnenia podmienok prerušenia konania viedlo k nežiadúcemu dôsledku v podobe ich rozhodnutí na ujmu procesných práv dovolateľky (žalobkyne), majúcich za iných okolností konanie skončiť a tým aj k naplneniu skutkovej podstaty zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP; čo činilo dovolanie v prejednávanej veci prípustným a aj dôvodným (bez ohľadu na neopodstatnenosť argumentácie žalobkyne o potrebe použitia na posudzovaný prípad aj úpravy z § 165 CSP).
18. Podľa § 449 ods. 1 CSP ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa § 450 CSP ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Najvyšší súd preto v súlade s práve odcitovanými ustanoveniami zrušil napadnuté uznesenia odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie (nakoľko nápravu zrušením druhého z nich nezjednal odvolací súd a pre obnovenie stavu rešpektovania práva žalobkyne na spravodlivý proces zrušenie len uznesenia odvolacieho súdu postačujúcim nebolo) a vec na ďalšie konanie nástupcovi medzičasom zaniknutého súdu prvej inštancie (po nadobudnutí účinnosti predpisov o tzv. novej súdnej mape, v tejto súvislosti porovnaj čl. II body 1 a 3 a čl. VIII bod 1 zákona č. 150/2022 Z. z. v znení zákona č. 398/2022 Z. z.).
19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.