2 Cdo 31/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného K., so sídlom V., zastúpeného Mgr. A. S., advokátom v B., proti povinnej   B.   P.,   bývajúcej   v   Č., o vymoženie sumy 1 100,49 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 11 Er 207/2009, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. mája 2011 sp.zn. 1 CoE 215/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 100,49 € s príslušenstvom. Uviedol, že exekučný titul je k návrhu pripojený rozhodcovský nález vydaný samorozhodcom Mgr. R. S.,   z 26. mája 2008 číslo spisu : X., ktorým bola žalovanej B. P. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi, t.j. K., so sídlom V., sumu 33 153,51 Sk s príslušenstvom.

Súdny exekútor požiadal Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Exekučný súd uznesením z 27. januára 2011 č.k. 11 Er 207/2009-19 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,   že   konanie   rozhodcovského   súdu,   v   ktorom   bol   exekučný   titul   vydaný   má nedostatok, pre ktorý nie je možné toto rozhodnutie vykonať. Oprávnený nepreukázal splnenie všetkých podmienok uvedených v článku 23 písm.c/ dvojstrannej zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci pred justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, najmä nepreukázal, že žalovanej bola daná možnosť sa na (rozhodcovskom) konaní zúčastniť a že rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok jej bolo riadne doručené. Pokiaľ v rozhodcovskom spise na nachádza výzva na vyjadrenie sa k žalobe, túto žalovaná neprevzala, bola rozhodcovi vrátená s   poznámkou „nevyžiadané“, o   prebiehajúcom rozhodcovskom konaní sa dozvedela najskôr dňom doručenia rozhodcovského nálezu. Podľa názoru exekučného súdu za daného skutkového stavu nebola splnená podmienka možnosti žalovanej sa na konaní zúčastniť. Pokiaľ ide o doručenie rozhodcovského rozhodnutia žalovanej, túto skutočnosť oprávnený preukázal, avšak za absencie riadneho poučenia žalovanej o opravnom prostriedku. Aj keď zrušenie rozhodcovského nálezu súdom (podľa   § 31 a nasl. zákona č. 216/1994 Sb.) nemá charakter riadneho opravného prostriedku,   o takejto možnosti mala byť žalovaná poučená. V konečnom dôsledku z predloženého rozhodcovského spisu vyplýva, že podmienky pre poskytnutie úveru a ani zmenka neobsahuje podpis povinnej ako dlžníčky. Z uvedeného nie je zrejmé, na základe akých dôkazov rozhodca skutkový stav zisťoval v rámci konania o žalobe oprávneného, najmä ak konal bez preukázanej účasti povinnej.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 16. mája 2011 sp.zn. 1 CoE 215/2011 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu je správne. Odvolací súd zdôraznil, že i z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že je nevyhnutné postarať sa, aby nekalé zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali. Odvolací súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM C-40/80, z ktorého vyplýva, že smernica   Rady   93/13/EHS   z 5. apríla 1993 o   nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu   na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel   môže   takéto   posúdenie   vykonať   v   rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky podľa vnútroštátneho práva, ktoré z toho vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Je zrejmé, že slovenské právne predpisy umožňujú prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia a že takýto postup je v súlade s právom Európskej únie. Odvolací súd poukázal aj na ďalší rozsudok Súdneho dvora Európskej únie OCEÁNO, kedy ide o prípad, keď spotrebitelia nepodali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, napriek tomu však súdny dvor judikoval nevyhnutnosť ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami. Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaniká aj prekážka právoplatnej rozhodnutej veci a časový úsek konania pred rozhodcom sa do premlčacej doby nepočíta, pretože oprávnený, hoci nezdarne, ale predsa len do rozhodnutia odvolacieho súdu uplatňoval svoje práva spôsobom, ktorý právny poriadok za normálnych okolností dovoľuje. Oprávnený tak nemá prekážku uplatniť vec na všeobecnom súde rešpektujúc nariadenie rady ES/44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom (§ 9 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom), preto ak oprávnený tvrdí, že ZRŘ neukladá povinnosť rozhodcovi poučiť v rozhodcovskom rozsudku o možnosti podať opravný prostriedok, preto predmetný rozhodcovský rozsudok netrpí žiadnymi vadami je potrebné použiť právnu úpravu ZoRK Slovenskej republiky, kde je ustanovené, že rozhodcovský rozsudok obsahuje poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vlastná zmenka musí obsahovať povinné údaje, ktorým je aj podpis vystaviteľa (§ 76 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch) na čo upozornil aj exekučný súd. Predložená bola len nečitateľná nič nepreukazujúca kópia. Na základe týchto skutočností potom rozhodcovský súd nemohol priznať plnenie z takejto zmenky. Z uvedeného vyplýva, že na vykonanie exekúcie neexistuje spôsobilý exekučný titul, cudzie rozhodnutie nie je možné vykonať pre nesplnenie podmienok v čl. 23 písm.c/ dvojstrannej dohody.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne ho zmenil tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje. Dovolanie podal v zmysle ustanovenia § 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p. z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení   veci.   Dovolateľ   uviedol,   že   pokiaľ   sa   povinná   o   žalobe   a   konaní pred rozhodcovským súdom nedozvedela, bolo to jej vlastnou vinou – nevyzdvihovala si zásielky, čo nemôže byť na ťarchu oprávneného. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že rozhodcovský nález netrpí žiadnymi vadami, pretože podľa zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodcovskom konaní   a   o   výkone   rozhodcovských   nálezov   nie   je   uložená   rozhodcovi   poučovacia povinnosť o opravnom prostriedku. Exekučný súd nemôže v exekučnom konaní posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu   (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo   vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,   g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. nenamietal a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa súvisiacu s nesprávnym právnym posúdením veci   (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia vád konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Úspešnej povinnej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová