2 Cdo 302/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K., bývajúceho v H., proti žalovanej P., so sídlom v B., za účasti vedľajšieho účastníka Z., so sídlom v P., zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom vo S., o zaplatenie 545,79 €, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o finančné zadosťučinenie vo výške 382,39 €, o nesúhlase žalobcu s postúpením veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 C 29/2013, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2013 sp. zn. 4 NcC 16/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Trebišov 3. októbra 2012 od žalovanej domáhal zaplatenia 545,79 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 382,39 €. Ďalej žiadal, aby okresný súd určil, že poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. X. zo 6. septembra 2007 je neprijateľný.
Okresný súd Trebišov postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu miestnej nepríslušnosti s poukazom na ustanovenie § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že žalovaná ako právnická osoba má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava I.
Žalobca namietal postúpenie veci v zmysle § 105 ods. 3 O.s.p. Uviedol, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto je v zmysle ustanovenia § 87 písm. f/ O.s.p. vo veci daná miestna príslušnosť Okresného súdu Trebišov (vzhľadom na jeho bydlisko).
Keďže žalobca postúpenie veci namietal, Okresný súd Bratislava I predložil vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. marca 2013 sp. zn. 4 NcC 16/2013 rozhodol tak, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava I. Mal za to, že Okresný súd Trebišov správne postúpil vec miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava I.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal vedľajší účastník dovolanie, v ktorom žiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2013 sp. zn. 4 NcC 16/2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby konanie o dovolaní vedľajšieho účastníka na strane žalobcu pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania zatavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že spôsobilým predmetom dovolania sú len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd nadriadený okresnému súdu (napr. § 105 ods. 3 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, ktorým ako súd nadriadený Okresnému súdu Bratislava I rozhodol o miestnej príslušnosti na konanie v predmetnej veci. Rozhodovanie krajského súdu o miestnej príslušnosti na konanie vo veci (§ 105 ods. 3 O.s.p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 201 a nasl. O.s.p.). Predpokladom postupu podľa § 236 a nasl. O.s.p. je existencia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie krajského súdu o príslušnosti okresného súdu na konanie je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť.
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania (§ 103 O.s.p.), predovšetkým či vec patrí do právomoci súdu, a je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.).
V Občianskom súdnom poriadku je upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať.
Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie zastavil (§ 104 v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
Dovolací súd záverom považuje za potrebné poukázať aj na podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo forme uznesenia. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj bola splnená podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 236 ods. 1 O.s.p., teda ak by išlo o právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolanie vedľajšieho účastníka je neprípustné z dôvodu, že ide o dovolanie proti uzneseniu o príslušnosti.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p a § 151 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová