2 Cdo 289/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ A. M., bývajúca v Ž., 2/ R. M., bývajúci v Ž., zastúpený Mgr. Ľ. K., advokátom v Ž., 3/ I. K.,
bývajúca v Ž., 4/ E. Ď., bývajúca v Ž., proti žalovanému : Slovenská republika – zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie č. 13, o zaplatenie 15 700,36 € z titulu náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18 C 350/1994, o dovolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca
2010 sp.zn. 8 Co 340/2009
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom (v poradí druhým) z 8. júna 2009 č.k. 18 C 350/1994-
212 zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali náhrady škody v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom orgánov štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. voči žalovanému.
V odôvodnení uviedol, že žalobcovia vyššie popísané nehnuteľnosti riadne odpredali v roku
1977 štátu. Predávajúcim boli vyplatené peniaze. Nebolo špecifikované, akým spôsobom
spôsobil škodu žalobcom krajský súd, resp. bývalé štátne notárstvo.
Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. marca 2010 č.k.
8 Co 340/2009-231 potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. Poukázal na to, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach vzhľadom k uvedenému
konštatovaniu naň odvolací súd aj poukazuje v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov sa preto v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. So všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcami v odvolaní sa v dostatočnej
miere zaoberal už prvostupňový súd.
Žalobca 2/ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodil tým, že postupom odvolacieho súdu
sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že ani prvostupňový a ani odvolací súd
nevykonali dôkazy, pričom na odvolacom súde ani tieto nemohol navrhnúť, keďže odvolací
súd nenariadil vo veci pojednávanie. Poukázal na nesprávny postup v konaní o registrácii
predmetnej zmluvy a to v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13 Co 370/1991.
Taktiež namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal obsahom a predmetom žaloby
žalobcov napriek skutočnosti, že žalobca predložil súdu dôkazy o konkrétnych prípadoch
nesprávneho postupu štátneho notárstva a Krajského súdu v Banskej Bystrici v príslušných
konaniach. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a rovnako aj
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu 2/ odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktorý v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania ani
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací
súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa
zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobcom 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Žalobca 2/ v podanom dovolaní namietal, že tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd
nevykonali dôkazy ním navrhované, teda skutkový stav zostal nezistený. Konaním oboch
súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania
nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
(napr. R 37/1993). Žalobcovi 2/ ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným
postupom súdu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. na pojednávaní pred okresným súdom ako aj
odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobca 2/ ďalej namietal, že nenariadením pojednávania pred odvolacím súdom,
na ktorom chcel navrhnúť vykonanie dôkazov mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím
súdom.
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych
inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa
na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej
stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez
pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :
- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať
(zopakovať) dôkazy,
- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,
- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa
nerozhodol bez pojednávania a v predmetnej veci to ani nevyžadoval dôležitý verejný záujem,
aby bolo nariadené pojednávanie. Uvedené skutočnosti vedú dovolací súd k tomu, že tým, že
odvolací súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie pred odvolacím súdom svojím
konaním neodňal možnosť žalobcovi 2/ konať pred odvolacím súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa, z ktorých niektoré
sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatkoch v skutkových zisteniach).
V dovolacom konaní nebol žalobca 2/ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová