2 Cdo 289/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ A. M., bývajúca v Ž., 2/ R. M., bývajúci v Ž., zastúpený Mgr. Ľ. K., advokátom v Ž., 3/ I. K.,

bývajúca v Ž., 4/ E. Ď., bývajúca v Ž., proti žalovanému : Slovenská republika – zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v   Bratislave, Župné

námestie   č. 13,   o   zaplatenie   15 700,36   €   z   titulu   náhrady   škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.   18 C 350/1994, o dovolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca

2010 sp.zn. 8 Co 340/2009

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom (v poradí druhým) z 8. júna 2009 č.k. 18 C 350/1994-

212 zamietol návrh žalobcov, ktorým sa domáhali náhrady škody v súvislosti s nesprávnym

úradným postupom orgánov štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. voči žalovanému.

V odôvodnení uviedol, že žalobcovia vyššie popísané nehnuteľnosti riadne odpredali v roku

1977 štátu. Predávajúcim boli vyplatené peniaze. Nebolo špecifikované, akým spôsobom

spôsobil škodu žalobcom krajský súd, resp. bývalé štátne notárstvo.

Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. marca 2010 č.k.  

8   Co   340/2009-231   potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   a   žalovanému   náhradu   trov

odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Poukázal na to, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie

odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu   je   vecne   správne,   pričom   v   bližších   podrobnostiach   vzhľadom   k   uvedenému

konštatovaniu naň odvolací súd aj poukazuje v celom rozsahu. Z uvedených dôvodov sa preto v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. So všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcami v odvolaní sa v dostatočnej

miere zaoberal už prvostupňový súd.

Žalobca 2/ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodil tým, že postupom odvolacieho súdu

sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že ani prvostupňový a ani odvolací súd

nevykonali dôkazy, pričom na odvolacom súde ani tieto nemohol navrhnúť, keďže odvolací

súd nenariadil vo veci pojednávanie. Poukázal na nesprávny postup v konaní o registrácii

predmetnej zmluvy a to v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13 Co 370/1991.

Taktiež namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal obsahom a predmetom žaloby

žalobcov napriek skutočnosti, že žalobca predložil súdu dôkazy o konkrétnych prípadoch

nesprávneho postupu štátneho notárstva a Krajského súdu v Banskej Bystrici v príslušných

konaniach. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a   rovnako aj

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu 2/ odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktorý v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania ani

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací

súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie

podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S   prihliadnutím   na   ustanovenie   §   242   ods.   1   veta   druhá   O.s.p.,   ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou  

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu  

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

O.s.p.).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobca 2/ v podanom dovolaní namietal, že tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd

nevykonali dôkazy ním navrhované, teda skutkový stav zostal nezistený. Konaním oboch

súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania

nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom  

(napr. R 37/1993). Žalobcovi 2/ ako účastníkovi konania nebola preto nesprávnym procesným

postupom súdu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. na pojednávaní pred okresným súdom ako aj

odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca 2/ ďalej namietal, že nenariadením pojednávania pred odvolacím súdom,  

na ktorom chcel navrhnúť vykonanie dôkazov mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím

súdom.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa  

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa

nerozhodol bez pojednávania a v predmetnej veci to ani nevyžadoval dôležitý verejný záujem,

aby bolo nariadené pojednávanie. Uvedené skutočnosti vedú dovolací súd k tomu, že tým, že

odvolací súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie pred odvolacím súdom svojím

konaním neodňal možnosť žalobcovi 2/ konať pred odvolacím súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcu 2/ nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa, z ktorých niektoré

sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod o nedostatkoch v skutkových zisteniach).

V dovolacom konaní nebol žalobca 2/ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142  

ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová